Protiimigrantské strany v Európe rýchlo rastú, v niektorých krajinách sú najpopulárnejšie

1. Dánska ľudová strana – druhá najsilnejšia

Dánsko patrilo vlani na počet obyvateľov medzi najlákavejšie krajiny pre migrantov v EÚ. O azyl v krajine ľudnatej ako Slovensko požiadalo 14 700 ľudí (u nás 330).

Vo februári otriasol krajinou teroristický útok v Kodani, keď syn palestínskych imigrantov, ktorý údajne prisahal vernosť Islamskému štátu, zastrelil dvoch ľudí. Štyri mesiace nato boli v krajine voľby, v ktorých zaznamenala protiimigrantská Dánska ľudová strana nárast popularity.

Získala 21,1 percenta hlasov (predtým mala rekord 13,8 v roku 2007) a stala sa druhou najsilnejšou stranou v parlamente.

Zvýšil sa aj jej vplyv na politiku krajiny. V krajine vznikla menšinová vláda stredopravej strany Venstre, ktorú v parlamente podporujú tri strany, vrátane Dánskej ľudovej strany.

Dánska vláda momentálne presadzuje relatívne tvrdší postoj voči imigrantom. V septembri zatvorila hranice s Nemeckom, znížila sociálne dávky pre utečencov. Ministerka pre integráciu a bývanie Inger Stojbergová je najpopulárnejšou členkou vlády.

Počet žiadateľov o azyl v Dánsku na rozdiel od mnohých iných krajín za druhý štvrťrok tohto roku bol v podstate rovnaký ako pred rokom, keď Európa nezažívala takú silnú utečeneckú krízu.

Dánsko má tiež výnimku a nebude súčasťou prerozdelenia žiadateľov o azyl, ktoré nedávno schválili ministri vnútra Európskej únie. V septembri však Dáni oznámili, že dobrovoľne prijmú 1 000 žiadateľov o azyl. V krajine sa tiež v decembri uskutoční referendum, či sa krajina pripojí k niektorým bodom politiky Európskej únie v oblasti súdnictva a domácich vecí (napríklad aby mohli zostať súčasťou Europolu). Témou však nebude spoločná azylová politika.

2. Švédski demokrati – najsilnejší

Podobne narástla aj ich „sesterská strana“ v susednom Švédsku. Práve Švédsko je krajina, ktorá spolu s Nemeckom najviac láka imigrantov tento rok. Azyl alebo istú formu ochrany tu vlani udelili 33-tisíc ľuďom. To je, akoby Slovensko dalo azyl vyše 18-tisíc cudzincom ročne.

Nie všetkým je to po vôli. Hlasy odporcov súčasnej miery prisťahovalectva sa premietajú práve v strane Švédski demokrati. Tí získali najviac hlasov vo voľbách v roku 2014 (13,9 percenta). V auguste sa však vôbec po prvýkrát v prieskumoch stali najsilnejšou stranou v krajine (odvtedy to zopakovali ešte trikrát). Ich podpora sa pohybuje od septembra medzi 17 až 27 percentami.

Jeden z dôvodov sú udalosti z tohto leta. Krajinu šokoval prípad Eritrejčana, ktorý v obchodnom dome IKEA zabil nožom dvoch ľudí pár hodín po tom, čo mu oznámili, že ho deportujú. Rástlo aj násilie medzi imigrantskými gangami v meste Malmö.

Švédski demokrati sú jedinou parlamentnou stranou, ktorá navrhuje výrazne obmedziť imigráciu (o 90 percent). Takisto volá po referende o imigrácii „tak rýchlo, ako sa dá“. Na rozdiel od Dánska s ňou iné strany nekomunikujú, rovnako pre ňu odmietli pracovať aj viaceré firmy, ktoré robia prieskum verejnej mienky.

3. Slobodní v Rakúsku – najsilnejší

Sociálni demokrati vládnu vo Viedni nepretržite 70 rokov, a od druhej svetovej vojny vyhrali všetky voľby. Potvrdili to aj v nedeľu (získali 39,6 percenta), no nikdy neboli tak blízko porážke ako teraz.

Protiimigrantská a protiislamská Rakúska strana slobodných tu získala  30,8 percenta a potvrdila tak tohtoročný nárast v lokálnych voľbách v krajine. Je to ich rekord a o päť percentuálnych bodov viac ako v roku 2010. „Nikto nemôže znižovať náš úspech,“ povedal podľa Guardianu Heinz-Christian Strache, líder strany. Prieskumy pred voľbami im však dávali ešte väčšie šance.

Utečenecká kríza strane praje. Cez Rakúsko prechádzajú utečenci smerujúci do Nemecka, no aj napriek tomu sa mnohí z nich rozhodnú požiadať o azyl tu. Tento rok očakáva krajina 80-tisíc žiadateľov, čo je trikrát viac ako vlani.

Ešte väčší nárast popularity zaznamenali slobodní v tohtoročných voľbách aj v iných regiónoch Rakúska. V Štajersku získali skoro 27 percent (predtým 10), v Hornom Rakúsku 30 percent (predtým 15), v susednom Burgenlande 15 percent (predtým 9).

„Dnešné voľby neboli o Hornom Rakúsku, ale o jedinej téme – azyle,“ povedal podľa Reuters šéf ľudovcov v Hornom Rakúsku Josef Pühringer.

Na celoštátnej úrovni získali slobodní v posledných voľbách v roku 2013 20,5 percenta a stali sa treťou najsilnejšou stranou v krajine. Odvtedy však išli v prieskumoch hore, najsilnejší boli už minulý rok. Súčasná kríza im ešte pomohla, v posledných prieskumoch od leta viackrát prekročili 30 percent, naposledy mali 33 percent.

4. Talianska Liga severu – tretia najsilnejšia

Taliansko sa s utečencami, ktorí sa vyloďujú na ich brehoch z Líbye, trápi už od minulého roka. Práve vtedy výrazne stúpli aj celonárodné preferencie strany Liga severu, ktorá okrem toho, že  propaguje väčšie právomoci bohatého talianskeho severu či menší vplyv EÚ, je aj proti imigrantom či islamu v Európe.

V posledných voľbách do dolnej komory talianskeho parlamentu v roku 2013 získali len 4,1 percenta všetkých hlasov. Od minulého roku však ich popularita v prieskumoch ide hore, momentálne majú okolo 15 percent.

Podobne ako slobodní v Rakúsku, aj Liga severu zabodovala vo viacerých tohtoročných lokálnych voľbách. Opäť sa stala najsilnejšou stranou v Benátsku (40 percent), zdvojnásobili svoj úspech v Ligúrii a druhou najsilnejšou stranou sa stali dokonca v Toskánsku.

Stranu ťahá jej charizmatický líder Matte Salvini. Ten volá po odstránení rómskych táborov, a podľa Guardianu dokonca obvinil pápeža Františka, že neslúži kresťanom, keď volá na dialóg s moslimami. Analytici podľa denníka diskutujú, či nahradí v stredopravom priestore Silvia Berlusconiho.

5. Wildersova strana v Holandsku – najsilnejšia

V Holandsku symbolizuje boj proti imigrantom najmä Geert Wilders a jeho Strana pre slobodu. Keď sa minulý mesiac v parlamente diskutovalo o utečencoch, Wilders hovoril o „islamskom azylovom cunami“, migrantov opisoval ako „testosterónové bomby“, ktoré ohrozujú „naše dievčatá“.

Strana získala v posledných voľbách len 10 percent. V súčasnosti je už najsilnejšia v krajine. Stala sa tak už v roku 2013, v posledných prieskumoch má vyše 30 percent hlasov. Strana získava nielen na utečeneckej téme, ale aj protibruselskou rétorikou, keď Úniu Wilders v minulosti prirovnal aj k „beštii“.

6. Le Penová v prieskumoch vedie

Vo Francúzsku budú prezidentské voľby v roku 2017, no ak by boli už teraz, šéfke protiimigrantského a euroskeptického Národného frontu Marine Le Penovej by sa podarilo to, čo v roku 2002 jej otcovi. Dostala by sa do druhého kola. Naznačujú to súčasné septembrové prieskumy, podľa ktorých by ju podporilo 27 percent ľudí. Prvé kolo by dokonca vyhrala.

Aj ona a jej strana sa vezú (nielen) na protiimigračnej vlne. „Le Penovej postoj je v súlade so skeptickou verejnosťou vo Francúzsku, kde rekordne vysoké čísla nezamestnanosti a strach z terorizmu prispievajú k protiimigrantským postojom. 55 percent Francúzov je proti zjemneniu azylových pravidiel,“ napísal v septembri Financial Times.

„Bez akejkoľvek akcie bude tento príval migrantov rovnaký ako invázia barbarov v 4. storočí a dôsledky budú také isté,“ povedala Le Penová podľa International Business Times na mítingu v utorok.

V marcových voľbách do departementov získal Národný front rekordný výsledok. V decembri budú v krajine lokálne voľby a v severnom regióne Nord-Pas-de-Calais vedie kandidátku strany samotná Marine Le Penová. Ide o región, kde je vyššia nezamestnanosť, ako je priemer vo Francúzsku, a ktorý bol v centre utečeneckej krízy – z prístavu Calais sa snažia migranti dostať cez eurotunel do Británie. Podľa prieskumu tu môže získať Le Penová 37 percent hlasov v prvom kole.

Problém Národného frontu aj jej líderky je politický systém v krajine, keď sa mnohé voľby rozhodujú v dvoch kolách, kam postupujú dvaja najlepší. A v druhom kole sa väčšinou Francúzi spoja proti kandidátovi Národného frontu. To sa stalo aj v marci v departementoch, kde síce za Národný front hlasovala pätina zo zúčastnených voličov, no strana získala len 2 percentá kresiel.

Prieskumy hovoria, že v prezidentských voľbách v roku 2017 by mala šancu v druhom kole poraziť len nepopulárneho súčasného prezidenta Francoisa Hollanda.