Denník N

Prečo nás vakcíny proti koronavírusu nechránia dlhšie? Vedci vysvetľujú, ako funguje naša imunita

Zľava evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr, neuroimunológ Norbert Žilka, molekulárna biologička Lucia Ciglar. Dole zľava vedec a lekár Peter Celec, virologička Tatiana Betáková a imunológ Vladimír Leksa. Foto – archív a N
Zľava evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr, neuroimunológ Norbert Žilka, molekulárna biologička Lucia Ciglar. Dole zľava vedec a lekár Peter Celec, virologička Tatiana Betáková a imunológ Vladimír Leksa. Foto – archív a N

Desať slovenských a českých vedcov a vedkýň odpovedá na otázky o očkovaní a imunite: prečo ochrana protilátkami po zaočkovaní netrvá proti symptomatickému covidu roky či desaťročia – je to spôsobené vlastnosťami vírusu či skôr vlastnosťami používaných vakcín? Navodzujú tieto vakcíny bunkovú imunitu, ktorá poskytuje dlhodobú ochranu?

Treťou dávkou vakcíny proti covidu sa podľa ministerstva zdravotníctva zaočkovalo vyše 1 274 000 obyvateľov Slovenska.

Otázka znie, čo bude potom. Príde štvrtá dávka a po nej ďalšie? Je únosné, aby sa ľudia opakovane masovo očkovali? Prečo nám nestačila jedna dávka? Prečo sa neočkuje len raz ročne? Je to ovplyvnené použitými vakcínami alebo sú vinníkom skôr vlastnosti vírusu?

Očkovacie schémy proti rôznym ochoreniam sa líšia. Napríklad proti chrípke sa treba očkovať každý rok. Dôvodom je, že zloženie očkovacej látky sa každoročne aktualizuje podľa zmutovaného vírusu, o ktorom WHO predpokladá, že bude v danej sezóne dominovať.

Zato očkovanie proti osýpkam vyzerá inak – vakcína sa podáva v prvý deň 15. mesiaca života dieťaťa, ďalšia dávka sa aplikuje po dovŕšení 11. roku života.

Denník N zaujímalo, prečo sa proti covidu neočkuje podobne „sporadicky“ ako proti osýpkam – môžu za to nové vakcíny alebo vírus mutuje natoľko, že to vyžaduje opakované očkovanie? Poskytuje zaočkovaným osobám dlhodobú ochranu prinajmenšom bunková imunita?

Denníku N odpovedali na otázky desiati slovenskí a českí vedci a vedkyne.

Otázky o očkovaní a imunite:

Prečo ochrana protilátkami po zaočkovaní netrvá proti symptomatickému covidu roky či desaťročia – je to spôsobené vlastnosťami vírusu či skôr vlastnosťami mRNA a vektorových vakcín? Navodzujú tieto vakcíny bunkovú imunitu, ktorá poskytuje dlhodobú ochranu?

Vladimír Leksa,

molekulárny imunológ a biochemik, vedúci laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV

Ak by ochrana protilátkami trvala roky a desaťročia, naša krv by postupne hustla, až by sa z nej stal aspik plný protilátok proti každému patogénu, s ktorým sme sa stretli. Podobne by to bolo, ak by sa po uliciach potulovali vojaci zo všetkých doterajších vojen. Zariadené je to inak. Naša imunitná pamäť nie sú produkty, ale recepty či skôr identikity zapísané v pamäťových bunkách, T- a B-lymfocytoch.

Pamäťové B-lymfocyty presne poznajú nepriateľa, proti ktorému majú produkovať protilátky, a keď sa objaví, vyrobia ich. Stačí to na pár mesiacov, lebo nepriateľ – čiže vírus, baktéria alebo iný patogén – sa spravidla rýchlo zlikviduje. Po čase koncentrácia protilátok v krvi klesne. Podobne klesne aj počet vojakov na uliciach po skončení vojny. Pamäť však zostáva zapísaná v bunkách – vojaci sú pripravení v kasárňach.

Problém dnešnej situácie je, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie