Denník N

Prečo nás vakcíny proti koronavírusu nechránia dlhšie? Vedci vysvetľujú, ako funguje naša imunita

Zľava evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr, neuroimunológ Norbert Žilka, molekulárna biologička Lucia Ciglar. Dole zľava vedec a lekár Peter Celec, virologička Tatiana Betáková a imunológ Vladimír Leksa. Foto – archív a N
Zľava evolučný biológ a parazitológ Jaroslav Flegr, neuroimunológ Norbert Žilka, molekulárna biologička Lucia Ciglar. Dole zľava vedec a lekár Peter Celec, virologička Tatiana Betáková a imunológ Vladimír Leksa. Foto – archív a N

Desať slovenských a českých vedcov a vedkýň odpovedá na otázky o očkovaní a imunite: prečo ochrana protilátkami po zaočkovaní netrvá proti symptomatickému covidu roky či desaťročia – je to spôsobené vlastnosťami vírusu či skôr vlastnosťami používaných vakcín? Navodzujú tieto vakcíny bunkovú imunitu, ktorá poskytuje dlhodobú ochranu?

Treťou dávkou vakcíny proti covidu sa podľa ministerstva zdravotníctva zaočkovalo vyše 1 274 000 obyvateľov Slovenska.

Otázka znie, čo bude potom. Príde štvrtá dávka a po nej ďalšie? Je únosné, aby sa ľudia opakovane masovo očkovali? Prečo nám nestačila jedna dávka? Prečo sa neočkuje len raz ročne? Je to ovplyvnené použitými vakcínami alebo sú vinníkom skôr vlastnosti vírusu?

Očkovacie schémy proti rôznym ochoreniam sa líšia. Napríklad proti chrípke sa treba očkovať každý rok. Dôvodom je, že zloženie očkovacej látky sa každoročne aktualizuje podľa zmutovaného vírusu, o ktorom WHO predpokladá, že bude v danej sezóne dominovať.

Zato očkovanie proti osýpkam vyzerá inak – vakcína sa podáva v prvý deň 15. mesiaca života dieťaťa, ďalšia dávka sa aplikuje po dovŕšení 11. roku života.

Denník N zaujímalo, prečo sa proti covidu neočkuje podobne „sporadicky“ ako proti osýpkam – môžu za to nové vakcíny alebo vírus mutuje natoľko, že to vyžaduje opakované očkovanie? Poskytuje zaočkovaným osobám dlhodobú ochranu prinajmenšom bunková imunita?

Denníku N odpovedali na otázky desiati slovenskí a českí vedci a vedkyne.

Otázky o očkovaní a imunite:

Prečo ochrana protilátkami po zaočkovaní netrvá proti symptomatickému covidu roky či desaťročia – je to spôsobené vlastnosťami vírusu či skôr vlastnosťami mRNA a vektorových vakcín? Navodzujú tieto vakcíny bunkovú imunitu, ktorá poskytuje dlhodobú ochranu?

Vladimír Leksa,

molekulárny imunológ a biochemik, vedúci laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV

Ak by ochrana protilátkami trvala roky a desaťročia, naša krv by postupne hustla, až by sa z nej stal aspik plný protilátok proti každému patogénu, s ktorým sme sa stretli. Podobne by to bolo, ak by sa po uliciach potulovali vojaci zo všetkých doterajších vojen. Zariadené je to inak. Naša imunitná pamäť nie sú produkty, ale recepty či skôr identikity zapísané v pamäťových bunkách, T- a B-lymfocytoch.

Pamäťové B-lymfocyty presne poznajú nepriateľa, proti ktorému majú produkovať protilátky, a keď sa objaví, vyrobia ich. Stačí to na pár mesiacov, lebo nepriateľ – čiže vírus, baktéria alebo iný patogén – sa spravidla rýchlo zlikviduje. Po čase koncentrácia protilátok v krvi klesne. Podobne klesne aj počet vojakov na uliciach po skončení vojny. Pamäť však zostáva zapísaná v bunkách – vojaci sú pripravení v kasárňach.

Problém dnešnej situácie je, že nepriateľ zostáva prítomný na svete už dlhý čas a pravidelne sa objavuje v rôznych krajinách. Kým sa vráti, stihne sa zmeniť a zamaskovať. Protilátky, čo sú prvotriedne školení presní snajperi, majú postupne čoraz väčší problém ich rozpoznávať.

Okrem B-buniek produkujúcich protilátky však máme aj pamäťové T-bunky. Nie sú až také fajnové ako protilátky a v zabíjaní majú oveľa väčšiu vôľu. Rozpoznávajú nepriateľa iným spôsobom ako protilátky. Kým protilátka je vojakom, ktorý na zásah potrebuje vidieť pomaly aj gombíky na uniforme, T-bunke stačí povedzme len strih vojenského kabáta či farba čiapky. Na rozdiel od protilátok však T-bunky zabíjajú až infikované bunky, kým protilátky dokážu zabrániť aj samotnej infekcii.

Vladimír Leksa vysvetľuje, ako fungujú vakcíny. Zdroj – Vakcína je malina/YouTube

Pamäťové B- a T-bunky prežívajú desaťročia, za ten čas sa však mení aj nepriateľ, zvlášť počas pandémie, keď sa vírus hojne množí, a preto veľa mutuje. Je to vlastnosť jeho genetickej informácie. Ochrana nám teda zostáva – protilátková nás chráni pred nákazou, bunková pred ťažším ochorením.

V súčasnej fáze omikronu už pomaly prestávame byť chránení pred nákazou, lebo protilátky strácajú citlivosť na vírus, ale stále sme veľmi dobre chránení pred ochorením. Slabšia citlivosť protilátok sa dá dohnať ich väčším množstvom, preto tá tretia dávka. Ale príde čas, keď ani to už nebude stačiť. Stane sa to v prípade, že stále budú na svete vybuchovať nové ohniská a objavovať sa nové a nové mutácie. Riešením by bolo aktualizovať vakcíny.

Norbert Žilka,

neuroimunológ, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a vedecký riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience

Protilátková odpoveď na akýkoľvek patogén klesá v čase – bez ohľadu na to, či jedinec prekonal infekciu alebo bol očkovaný. U starších ľudí je tento pokles ešte podstatne rýchlejší. To, či sú mRNA vakcíny z dlhodobého hľadiska tie najvhodnejšie na prevenciu covidu-19, budeme vedieť v okamihu, keď sa k nám dostanú informácie o imunitnej odpovedi iných typov vakcín (na báze bielkovín alebo inaktivovaného vírusu).

Z historických skúseností vieme, že najlepšie vakcíny proti vírusom obsahujú celé vírusy (oslabené alebo inaktivované). Preto môžeme predpokladať, že vakcína od firmy Valneva by mohla byť z tohto pohľadu úspešnejšia. O všetkom napokon rozhodnú výsledky z klinického skúšania nových typov vakcín, ako aj dlhodobé sledovanie ich účinnosti. Ale pokiaľ nebudeme poznať korelát protekcie – teda najmenšie množstvo protilátok potrebných na ochranu –, stále varíme z vody.

Nesmieme zabudnúť na to, že SARS-CoV-2 sa veľmi rýchlo mení, čím časť našej vyškolenej protilátkovej odpovede stráca na účinnosti. Na druhej strane však vidíme, že bunková imunita stále dokáže efektívne rozpoznávať aj nové varianty, napríklad omikron. Aj naše osobné skúsenosti hovoria, že mRNA vakcíny sú schopné navodiť pomerne silnú bunkovú imunitu,no stále je zameraná len na jednu bielkovinu (S proteín). Dnes máme minimálne dva možné scenáre – buď budeme prostredníctvom mRNA technológie rýchlo reagovať na meniaci sa vírus, alebo nám iné typy vakcín prinesú dlhodobý benefit.

Aký je rozdiel medzi protilátkovou a bunkovou ochranou?

Pri protilátkovej imunite sa tvoria (neutralizačné) protilátky, ktoré patogény zastavujú mimo bunky. Naviažu sa na ne, neumožnia im do bunky vstúpiť a označia ich kvôli rýchlejšiemu odstráneniu.

Za tvorbu protilátok sú zodpovedné takzvané B-bunky (lymfocyty). Z nich sa časť premieňa na pamäťové B-bunky. Ak sa v budúcnosti človek znova stretne s novým koronavírusom, tieto bunky začnú produkovať čerstvé protilátky.

Neutralizačné protilátky sa viažu na malý úsek S proteínu, ktorý sa v angličtine nazýva „receptor binding domain“ (RBD). Ten funguje ako „kľúč k odomknutiu našich buniek“. Keďže nový variant omikron má v S proteíne až 32 mutácií, je to, akoby mal upravený kľúč na odomknutie našich buniek. Protilátky na to nevedia dobre reagovať a výsledkom je zhoršená ochrana „prvej línie“.

Za bunkovú imunitu sú zodpovedné T-bunky. V tomto prípade je už vírus v bunke a T-bunky slúžia na odstránenie infikovaných buniek.

Tatiana Betáková,

virologička, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV

Je to dané vírusom a imunitným systémom. Aj po prekonaní infekcie koronavírusmi (nielen koronavírusom SARS-CoV-2) sa imunita pomaly, ale isto stráca, čo je jeden z dôvodov, prečo sa môžeme opakovane infikovať. Druhá vec je mutovanie koronavírusov. Aj tie koronavírusy, ktoré bežne kolujú v ľudskej populácii a spôsobujú prechladnutie, podliehajú mutáciám. Vírusy si tým zabezpečujú dostatok hostiteľov. Momentálne sa koronavírus spôsobujúci covid-19 masívne šíri a veľa hostiteľov sa rovná veľa nových mutácií.

Sú ochorenia – spôsobené vírusom osýpok, poliovírusmi či vírusom mumpsu –, pri ktorých získavame doživotnú imunitu. Potom máme patogény, kde sa musíme po určitom čase preočkovávať: pri tetane každých 10 rokov, pri kliešťovej encefalitíde každé 4 roky a podobne.

Tatiana Betáková. Foto N – Vladimír Šimíček

Tieto mRNA vakcíny sú dobré a aktivujú imunitný systém aj u imunosuprimovaných ľudí, u starých ľudí, tehotných žien či detí. Niektoré klasické vakcíny nedokážu dostatočne aktivovať imunitný systém týchto ľudí. Preto sa vyvíjali nové technológie a nové typy vakcín.

Zdeněk Hel,

český imunológ, univerzita v Alabame, člen MeSES (Medziodborová skupina pre epidemické situácie), nezávislej skupiny odborníkov, ktorá v Česku vydáva stanoviská a odporúčania k pandémii

Obmedzené trvanie ochrany proti infekcii po podaní vakcíny je spôsobené vlastnosťami vírusu. Dôkazom sú opakované reinfekcie štyrmi ľudskými koronavírusmi, ktoré sú endemické a v ľudskej populácii voľne cirkulujú. Väčšina z nás sa niektorým koronavírusom opakovane infikovala každý jeden rok až štyri roky. Predchádzajúce infekcie však úspešne zabraňujú ťažkému priebehu choroby pri nasledujúcich infekciách. Podobne je to pri vakcínach.

Schopnosť vakcíny predísť asymptomatickej či symptomatickej infekcii, ktorá je spôsobená jej schopnosťou indukovať neutralizačné protilátky, výrazne klesá v priebehu šiestich mesiacov po očkovaní. Imunizácia však vytvára aj špecifické pamäťové T- a B-lymfocyty, ktoré prežívajú niekoľko rokov. Po prípadnej infekcii sa prebúdzajú a začínajú sa rýchlo množiť. B-lymfocyty začínajú produkovať veľké množstvo protilátok.

Toto „prebudenie“ trvá bunkám niekoľko dní. Vírus to využije na to, aby sa v tele rýchlo namnožil. Potom prevezme imunitný systém kontrolu a množstvo vírusu začne obmedzovať. Prítomnosť pamäťových T- a B-buniek, či už po očkovaní, alebo po predchádzajúcej infekcii, vo väčšine prípadov zabráni ťažkému priebehu choroby a nutnosti hospitalizácie.

Základným princípom je, že nikto by sa nemal stretnúť s vírusom SARS-CoV-2 bez dostatočnej predchádzajúcej imunity. Primárna infekcia nechráneného organizmu môže vyústiť do poškodenia životne dôležitých orgánov a dlhodobých zdravotných následkov. Ak je človek zaočkovaný, infekcia vírusom SARS-CoV-2 zmení potenciálne nebezpečný vírus na nástroj vytvorenia širokého spektra protilátkovej a bunkovej odpovede.

Výsledná ochrana bude založená na selekcii protilátok s vysokou afinitou (schopnosťou viazať antigén), na efektívnom rozpoznaní mnohých vírusových proteínov a na vytvorení širokého repertoáru pamäťových CTL a pomocných T-buniek, ktoré asistujú protilátkovej aj bunkovej odpovedi. Táto imunitná pamäťová odpoveď, ktorá bude pravdepodobne posilňovaná periodickou reinfekciou, poskytne dostatočnú ochranu proti ťažkému priebehu budúcich koronavírusových infekcií vrátane infekcií spôsobených novými vírusovými variantmi.

Juraj Kopáček, 

virológ, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV

Je všeobecne známe, že rôzne vírusy vyvolávajú rôzne dlhú imunologickú pamäť. Preto je čas, počas ktorého sme proti ochoreniu chránení, či už jeho prekonaním, alebo zaočkovaním, rôzny. Až do roku 2021 nemalo ľudstvo žiadne praktické skúsenosti s očkovaním proti ľudským koronavírusom. Ak sa pozrieme na známe koronavírusy, ktoré u ľudí spôsobujú „bežné“ prechladnutie, zistíme, že imunitná ochrana pri nich je pomerne krátka. Preto sa opakovane koronavírusmi infikujeme, čo sa prejaví spomínanou nádchou. Je to spôsobené tým, že vírus časom mutuje, čím mení svoje povrchové antigény a uniká pred imunitnou odpoveďou. Podobný jav pozorujeme aj pri súčasnej pandémii, ale v oveľa väčšej miere, pretože vírus sa v krátkom čase masívne rozšíril naprieč kontinentmi.

mRNA a adenovírusové vektorové vakcíny predstavujú relatívne novú generáciu vakcín, ktorých potenciál sa preveril iba na niekoľkých vírusoch (HIV, ebola, zika). Je zrejmé, že oba typy vakcín navodzujú vysokú protilátkovú odpoveď, čo je dôležité na ochranu pred infekciou, a teda okamžitý boj s pandémiou.

Vedci a lekári momentálne ešte nemajú dostatočné dáta, aby mohli spoľahlivo určiť obdobie, počas ktorého tieto vakcíny poskytujú ochranný účinok. Taktiež sa optimalizujú očkovacie schémy jednotlivých vakcín. Dá sa predpokladať, že v blízkom čase nájdeme odpovede aj na tieto otázky a dôjde k pokroku pri očkovaní proti covidu-19.

Z doterajších štúdií sme zistili, že mRNA a adenovírusové vektorové vakcíny stimulujú aj T-bunkovú vetvu imunitnej odpovede, pričom dochádza k tvorbe pamäťových buniek. Ako dlho táto pamäť vydrží, zatiaľ nevieme. Uvidíme to až časom. Dobrou správou je, že veľkú väčšinu miest v spike proteíne, ktoré aktivujú T-bunky, má variant omikron totožnú s pôvodným vakcinačným kmeňom.

Optimalizácia vakcinačnej schémy by preto mala smerovať k vytvoreniu dostatočnej protilátkovej ochrany a bunkovej pamäte. Z publikovaných prác o víruse SARS-CoV-1 je známe, že niektorí pacienti po prekonaní ochorenia mali funkčné pamäťové T-bunky ešte 17 rokov po prekonaní infekcie. Z tohto pohľadu by sme mohli byť optimisti, že podobne by to mohlo byť aj pri víruse SARS-CoV-2.

Jan Pačes, 

český molekulárny genetik, Ústav molekulárnej genetiky českej akadémie vied

Zrejme ide o vlastnosť vírusu. Ostatné bežné koronavírusy, ktoré spôsobujú prechladnutie, takisto neindukujú príliš silnú imunitnú odpoveď a človek môže byť infikovaný opakovane aj v jednom roku.

Povolené vakcíny v Európe sú mRNA a vektorové, ale inde, napríklad v Číne (Sinopharm, Sinovac) alebo v Indii (Bharat), sa hojne využívajú aj vakcíny inaktivované a efekt reinfekcií tam majú takisto.

Jaroslav Flegr, 

český parazitológ a evolučný biológ, Prírodovedecká fakulta Karlovej univerzity v Prahe a Národný ústav duševného zdravia

Zatiaľ nevieme, ako dlho trvá ochrana proti vážnemu covidu. Je to určite dlhšie, než sme mali možnosť vyskúšať si od začiatku očkovania. Pochopiteľne, s pribúdajúcim časom od očkovania bude imunita slabnúť, ešte rýchlejšie u starších osôb. Toto platí pre všetky vakcíny, azda okrem živých vakcín, ktoré sa už asi nepoužívajú.

Jaroslav Flegr. Foto – Pokusní králici/Petr Jan Juračka

Ochrana pred nákazou, vypuknutím ochorenia a jeho šírením trvá pri parazitoch, ktoré sa v tele zmnožujú krátko, teda napríklad pri respiračných vírusoch, len tak dlho, pokiaľ sú v sére vysoké hladiny protilátok. To je zvyčajne iba niekoľko mesiacov. Tak to má byť – protilátky majú chrániť pred reinfekciou napríklad od rodinných príslušníkov.

Strednodobú ochranu zaisťujú dlhodobé plazmatické bunky a dlhodobú ochranu pamäťové B-bunky a T-bunky. Plazmatické bunky potrebujú po novej nákaze niekoľko dní, aby sa aktivovali a začali vytvárať dostatok nových protilátok. B- a T-bunky sa dokonca musia najprv začať deliť, a preto ich nástup na bojisko trvá ešte dlhšie. Vírus SARS-CoV-2 sa v tele vakcinovaných a vyliečených začne zmnožovať tak rýchlo, že tomu bunky imunitného systému nestihnú zabrániť.

Dostatočné hladiny protilátok už tri až osem mesiacov po nákaze či po očkovaní nemáme. Bunkami sprostredkovaná imunita sa na votrelcov vrhne až s oneskorením niekoľkých dní – to už však nakazený prenesie infekciu na ďalšie osoby. Imunita však potom takmer vždy zabráni vážnemu priebehu covidu. Toto bolo jasné vopred a nemohlo to byť inak. Že to vedci vopred dostatočne nezdôrazňovali a nechali lekárov a politikov vyvolať vo verejnosti falošné očakávania, bola zrejme veľká chyba.

Aj vakcíny vytvorené proti pôvodnej forme SARS-CoV-2 navodzujú dostatočnú imunitu proti všetkým variantom vírusu vrátane omikronu. No ako som už povedal v predchádzajúcej odpovedi, nenavodzujú rezistenciu proti vírusu (nezabránia jeho šíreniu), ale iba toleranciu vírusu (zabraňujú vážnemu priebehu choroby). Môže to znieť prekvapivo, ale to, že dokážeme vyrobiť vakcíny zaisťujúce toleranciu, ale nie vakcíny zaisťujúce rezistenciu, je lepší scenár.

Vakcínu zaisťujúcu rezistenciu by si dalo podať len určité percento populácie. Zvyšok – čierni pasažieri – by ťažil z kolektívnej imunity, teda z toho, že v dostatočne zaočkovanej populácii sa nemôže vírus šíriť a že ich preto zrejme neohrozí. Lenže po čase by kolektívna imunita klesla (najmä u starších osôb klesá po zaočkovaní aj po chorobe dosť rýchlo, navyše sa rodia noví nezaočkovaní), takže by sa covid vrátil v podobe novej vlny a opäť by sa veľmi umieralo.

No vakcínu poskytujúcu toleranciu proti covidu, nie však rezistenciu proti SARS-CoV-2, si nakoniec dajú dať všetci, ktorým to ekonomické a zdravotné okolnosti dovolia. Vďaka tomu sa smrtiace vlny epidémie najskôr nebudú vracať. A to ani vlny spôsobené novými mutantmi vírusu. Mutanty vírusu schopné obísť vakcínu zaisťujúcu rezistenciu sú zvýhodnené a musia sa zákonite šíriť. Mutanty schopné obísť vakcínu zaisťujúcu toleranciu proti covidu nijako zvýhodnené nie sú a nie je dôvod, aby sa šírili.

Lucia Ciglar, 

molekulárna biologička, do roku 2017 Európske laboratórium molekulárnej biológie (EMBL) v nemeckom Heidelbergu, v súčasnosti projekt Kreslím vedu

Imunitná odpoveď sa časom mení a je prirodzené, že hladina protilátok v krvi postupne klesá, či už po očkovaní, alebo po prekonaní choroby. Pre imunitný systém je neefektívne neustále a dlhodobo vyrábať protilátky proti každému patogénu, s ktorým prišiel do kontaktu. Množstvo protilátok klesá aj po očkovaní vakcínami, ktoré považujeme z pohľadu trvácnosti za najúčinnejšie (napríklad MMR).

Následkom klesajúcich protilátok prirodzene klesá aj naša ochrana proti nakazeniu sa. Momentálne sa navyše nachádzame v situácii, keď sa mení a mutuje aj vírus samotný, a to aj v miestach, na ktoré sa viažu protilátky, takže sú menej účinné. Z týchto dôvodov treba imunitnú odpoveď a tvorbu protilátok opätovne stimulovať posilňujúcou dávkou očkovania.

Lucia Ciglar. Foto – archív Lucie Ciglar

Pokiaľ ide o vplyv vlastností vakcín proti covidu-19 na tvorbu protilátok, najlepšie výsledky dosahujú mRNA vakcíny, nasledujú vektorové vakcíny a za nimi inaktivované celovírusové vakcíny (napríklad Sinopharm, ktorá sa používa najmä v Ázii). Zároveň je dôležité spomenúť, že mierne rozdiely v tvorbe protilátok boli pozorované aj v rámci jedného typu vakcíny, čo môže súvisieť s dizajnom konkrétnej vakcíny či množstvom použitej látky.

Na druhej strane je ochrana pred ťažkým priebehom vo väčšej miere závislá od bunkovej imunity, ktorá je trvácnejšia a odolnejšia voči novým variantom. Na základe viacerých štúdií vieme, že mRNA vakcíny, ako aj vektorové vakcíny majú schopnosť aktivovať aj túto zložku imunitného systému a chránia pred hospitalizáciou aj v prípade omikronu.

Aktuálne vakcíny proti covidu-19 boli vyvinuté s cieľom čo najrýchlejšie znížiť hospitalizácie a úmrtia a tento účel plnia nad očakávania. Zároveň bolo cieľom získať čas pre vývoj takzvaných vakcín ďalšej generácie. Tie by mohli byť dlhodobo účinné proti prípadným budúcim variantom aj proti iným koronavírusom, ktoré by nás mohli ohrozovať. Ako sa dostávame do ďalšej fázy pandémie a zároveň narastajú naše poznatky, je zrejmé, že práve takéto univerzálne vakcíny môžu byť kľúčové.

Peter Celec,

patofyziológ a molekulárny biológ, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave

Protilátky potrebujeme, keď sa stretneme s antigénom. Nemá zmysel produkovať protilátky neustále a vo veľkej miere, keď sa nestretneme s príslušným patogénom. To však neznamená, že sme to zabudli. Keď sa s daným patogénom alebo jeho antigénom stretneme, tvorba protilátok sa zvýši veľmi rýchlo. Preto má taký silný efekt tretia dávka vakcíny.

Príznaky infekcie horných dýchacích ciest sú závislé od slizničných protilátok, ich produkcia klesá ako prvá. V našej štúdii ich po šiestich mesiacoch malo len asi 40 percent zdravých ľudí. Aj preto sa pracuje na lokálnej slizničnej vakcíne, ktorá by chránila práve pred lokálnou infekciou.

Peter Celec je patofyziológ a molekulárny biológ. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokles tvorby protilátok nehovorí nič o bunkovej imunite, ktorá zaočkovaných chráni napríklad pred ťažkým priebehom. Ako dlho trvá ochrana na bunkovej úrovni po vakcinácii, zatiaľ nikto nevie, lebo – okrem vekom alebo chorobami imunosuprimovaných osôb – ju zaočkované osoby majú.

Samozrejme, že zmeny vírusu dokážu čiastočne zabezpečiť tzv. „immune escape“ (únik vírusu pred imunitným systémom, pozn. red.). Platí to aj v prípade relatívne pomaly mutujúceho koronavírusu. V porovnaní s inými vírusmi robí SARS-CoV-2 menej mutácií, lenže keď je naraz infikovaných mnoho miliónov ľudí na celom svete, je to pre vírus toľko príležitostí, že sa nájdu a vyselektujú evolučné výhody.

Omikron nie je posledné písmeno abecedy, z dlhodobého hľadiska však evolúcia vírusu povedie k zvýšenej infekčnosti a zníženej patogenite.

Petr Panzner,

český imunológ, prednosta Ústavu imunológie a alergiológie, Fakultná nemocnica Plzeň

Na prvú otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, nevie sa to. Pri rôznych vakcínach na rôzne ochorenia trvá doba ochrany rôzne dlho, nie je to nič nezvyčajné. Možno len špekulovať, či sa v budúcnosti objavia vakcíny proti covidu, ktoré budú poskytovať ochranu na dlhšie obdobie ako tie súčasné. Vzhľadom na mutáciu vírusu to asi nie je úplne pravdepodobné.

Vakcíny určite bunkovú imunitu navodzujú, avšak nezdá sa mi, že by bola významne dlhšia ako protilátková imunita. Naopak, zdá sa, že intenzita bunkovej imunity do značnej miery koreluje s hladinou protilátok.

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Očkovanie proti koronavírusu

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie