Veronika Prušová
Jozef Rehák roky riadil úrad zvláštnych policajných činností. Mal na starosti policajné odposluchy, bol priamo pri dôležitom zdroji informácií. Tie nevyužíval na boj proti organizovanému zločinu. Naopak, stal sa súčasťou schémy, ktorá s mafiou spolupracovala a s informáciami o ich stíhaní kupčila. Rehák podľa obžaloby roky predával informácie vplyvnej skupine sýkorovcov.
V stredu sa postavil pred sudcu Špecializovaného trestného súdu Jána Giertliho. „Cítim sa byť nevinný,“ povedal Rehák už na chodbe súdu novinárom.
Už úvodné dianie v súdnej sieni naznačilo, že proces s Rehákom nepôjde hladko. Rehák s obhajcom Ľudovítom Štanglovičom sa snažil dosiahnuť, aby vypovedal bez účasti verejnosti. Bývalý policajný funkcionár tvrdil, že nebol zbavený mlčanlivosti a mohol by tak v rámci výpovede prezradiť utajovanú skutočnosť.
„Utajovanou informáciou nemôže byť informácia o trestnej činnosti verejných činiteľov,“ pripomenul mu sudca a povedal, že sa má snažiť vypovedať tak, aby žiadnu utajovanú skutočnosť neprezradil. Dodal, že detaily policajnej práce pri odposluchoch ho nezaujímajú.
Jeho návrhu teda nevyhovel.
Začiatok sa snažil oddialiť
Skôr ako začal vypovedať, sa Rehák snažil začiatok pojednávania odročiť. Ešte pred začiatkom jeho obhajca oznámil, že namietajú prokurátora špeciálnej prokuratúry Petra Kysela zo zaujatosti. Tú podali už vlani v novembri a bolo o nej rozhodnuté, ale situácia na súde sa skomplikovala.
Rehák s obhajcom nečakali, že Kysel na pojednávanie príde, pretože vlani v lete tento prípad prevzal iný prokurátor. Netušili, že začiatkom tohto roka mu ho opäť vrátili.
Obhajca Štanglovič vysvetlil, že Kysela namietajú aj preto, že ho chcú vypočuť v konaní ako svedka. Mal by vypovedať o služobnom konflikte, ktorý s Rehákom mal v minulosti. A to ešte pred rokmi, keď prvýkrát dozoroval vyšetrovanie podozrení voči bývalému policajnému funkcionárovi.
Kysel nevedel, k čomu by mal vypovedať, ale ak na tom obhajoba trvá, nebráni sa tomu.
Sudca sa obhajoby pýtal, prečo Kysela navrhujú vypočuť až dnes a nežiadali to už v čase, keď im bola doručená obžaloba. „Môj klient nedôveruje orgánom činným v trestnom konaní. Chceli sme, aby sa súd o skutočnostiach, o ktorých má vypovedať prokurátor Kysel, dozvedel z výsluchu klienta a nie vopred,“ tvrdil advokát.
Sudca požiadavke obhajoby nevyhovel. Za kľúčové označil vyhlásenie, že Kysel sa necíti byť zaujatý. „Existuje tu proces vyšetrovania, neprebiehal pár dní ani týždňov, bol dlhší. Bola tu výzva na vyjadrenie sa k obžalobe. Bol tu dostatočný časový priestor na takéto návrhy,“ dodal sudca Giertli s tým, že osobné spory medzi Rehákom a prokurátorom ho nezaujímajú.
Prvý z veľkých procesov
Pojednávanie s Rehákom malo byť prvým z tohtoročných očakávaných súdnych procesov s niekdajšími špičkami polície obvinenými zo založenia zločineckej skupiny, zneužitia právomocí a z korupcie.
Reháka zadržala NAKA v decembri 2020 v rámci akcie Judáš, po ktorej skončil vo väzbe aj bývalý policajný prezident Milan Lučanský. Ten sa vo väzbe pokúsil spáchať samovraždu, na následky ktorej koncom decembra 2020 zomrel.
Medzi obvinenými bol vtedy aj bývalý vyšetrovateľ Marián Kučerka. Aj ten sa čoskoro postaví pred súd. Akcia Judáš zasiahla aj bývalého šéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča a expolicajta Ladislava Vičana, ktorí si už prvé rozsudky vypočuli.
Sudkyňa Ružena Sabová ich odsúdila na jedenásť a desať rokov a na peňažné tresty. Obaja sa odvolali, rozhodovať tak bude Najvyšší súd a je pravdepodobné, že sa tak stane ešte tento rok.
Hlavné pojednávania tento rok čakajú aj Lučanského predchodcu vo vedení polície Tibora Gašpara. Ten bol vo väzbe od novembra 2020, od policajnej akcie Očistec, keď NAKA obvinila aj Gašparových blízkych spolupracovníkov vo vedení polície. Podozriví sú z toho, že sa nechali riadiť nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom.
Súčasťou tejto zločineckej skupiny bol podľa vyšetrovateľov aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Zločinom si zabezpečovali životný štandard
Keď prokurátor Kysel podával v prípade Judáš návrh na väzobné stíhanie obvinených, argumentoval aj tým, že sa u týchto ľudí „páchanie trestnej činnosti stalo neoddeliteľnou súčasťou ich osobnosti a životnej filozofie a spôsobom, akým si postupne mali zvyšovať a udržiavať svoj životný štandard.“
Celú túto korupčnú schému, do ktorej boli zapletené policajné špičky, sa podarilo vyšetrovateľom odhaliť po tom, ako zadržali a obvinili bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. S policajtami začal spolupracovať a vypovedať o iných. Pridal sa k nemu aj bývalý riaditeľ národnej jednotky finančnej správy Bernard Slobodník, no aj ďalší.
Mnohí spolupracujúci obvinení, ako napríklad bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa, niekdajšia dvojka na finančnej správe Daniel Čech či Rehákov zástupca Norbert Paksi, sa už dohodli na trestoch s prokurátormi. S uzavretými dohodami o vine a treste už súhlasili aj súdy.
Pre mafiu bol Dodo
Rehák obvinenia od začiatku popieral. Obžalovaný je z toho, že minimálne od roku 2000 do roku 2011 bol „činný“ pre sýkorovcov. Táto mafiánska skupina pôsobila od deväťdesiatych rokov najmä v Bratislave a na západe Slovenska.
Medzi mafiánmi mal Rehák aj svoju prezývku. Volali ho „Dodo“.
Najskôr pracoval na úrade boja proti organizovanej kriminalite, neskôr prešiel na úrad zvláštnych policajných činností. V oboch prípadoch mal dobré informácie, vedel, či sa polícia na niektorého z členov gangu nechystá alebo ich nevyšetruje.
Za tieto služby si pravidelne preberal „odmeny“. V rokoch 2003 až 2006 mal podľa obžaloby mesačne dostávať 20-tisíc korún (zhruba 663 eur).
Reháka policajti podozrievali z vynášania mafii už pred rokmi. Už v roku 2015 na tom pracoval prokurátor Kysel, no prípad nedotiahol až na súd.
Do kauzy totiž zasiahol vtedajší šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik a Kyselovi kauzu zobral. Namiesto Národnej kriminálnej agentúry začala Reháka vyšetrovať policajná inšpekcia, ktorá podozrenia uzavrela so záverom „skutok sa nestal“.
Okrem Reháka je teraz obvinený aj Kováčik a je na neho podaná aj v poradí už druhá obžaloba. Za „upratanie“ Rehákovho prípadu totiž podľa prokurátora zobral úplatok 50-tisíc eur.
Keď Najvyšší súd vlani v polovici apríla prepúšťal po necelých piatich mesiacoch Jozefa Reháka z väzby na slobodu, vznikli obavy, že bude mariť vyšetrovanie. Z väzby sa dostal pre pochybenie prokurátora, ktorý dva mesiace nekonal o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Najvyšší súd to označil za flagrantné porušenie lehôt a Rehák išiel okamžite na slobodu.
Neprešli ani dva mesiace a Národná kriminálna agentúra jeho prípad dotiahla do konca a prokurátor Peter Kysel už tentoraz na Reháka obžalobu vlani koncom mája podal.
Úplatky doladili v McDonalde
Jedným z dôležitých svedkov v prípade s Rehákom je jeho bývalý zástupca v úrade zvláštnych policajných činností Norbert Paksi. Ten si už odpykáva päťročný trest, ktorý dosiahol vďaka dohode s prokurátorom.
Priznal sa, že dlhé roky bol na výplatnej listine bývalého siskára Františka Böhma, ktorý od tajných prešiel k mafii. Pracoval pre takáčovcov a o korupcii vo vedení polície vypovedal tiež. Vlani vo februári však spáchal samovraždu.
Böhm vypovedal, že si platil mesačný paušál za krytie svojej nelegálnej činnosti. Zároveň aj za informácie, čie telefóny v rámci mafie sú odpočúvané a koho polícia aktuálne rozpracovala.
O výške úplatku sa pritom policajní funkcionári a mafián dohadovali v prevádzke McDonaldu v Bratislave, do ktorej to nemali z policajného prezídia ďaleko. V rokoch 2014 a 2015 mal exsiskár platiť 10-tisíc eur mesačne, ktoré si policajné špičky delili. Rehák podľa obžaloby zobral za toto obdobie 16-tisíc eur.
Keď sa Lučanský stal v roku 2018 policajným prezidentom, začal sa podľa Böhma aj Paksiho sťažovať. „Mal sa vyjadriť v tom zmysle, že si tu všetci robia kšefty a potom od neho chcú, aby ich ťahal zo sra…k, a on z toho nič nemá.“ A tak sa dohoda o úplatkoch zmenila.
Paušál sa mal zvýšiť na 45-tisíc eur. Bývalý policajný prezident bol podozrivý, že z nich dostával 30-tisíc eur, pričom peniaze si preberal priamo v kancelárii na policajnom prezídiu, prípadne cez sprostredkovateľa. To bolo do konca roka 2019.
V tomto období mal Rehák podľa obžaloby celkovo dostať 17-tisíc eur.
Rehákov prípad ovplyvnil aj prokurátorovu kariéru
Keďže podozreniami voči Rehákovi sa zaoberal prokurátor Kysel už pred siedmimi rokmi, jeho spis sa mu po rokoch vrátil. A hoci ho dotiahol až pred súd, táto kauza zasiahla aj do jeho kariérneho postupu.
Po tom, ako sa špeciálnym prokurátorom stal Daniel Lipšic, navrhol Kysela, ktorý bol, mimochodom, jedným z jeho protikandidátov vo voľbe, za svojho zástupcu.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka ho však odmietol vymenovať. Kyselovi totiž pripisujú vážne pochybenie, ktoré sa stalo práve v Rehákovom prípade a viedlo k jeho prepusteniu z väzby vlani v apríli. Najvyšší súd prokurátorovi vytkol, že dva mesiace nekonal o žiadosti obvineného o prepustenie na slobodu.
Problém bol, že do tohto rozhodovania zasiahol koronavírus, ktorým sa prokurátor nakazil a v čase jeho práceneschopnosti ho nikto nezaskočil. Keď sa k Rehákovej žiadosti dostal, bolo už neskoro a Najvyšší súd skonštatoval, že v tomto prípade došlo k flagrantnému porušeniu lehôt.
Lipšic za toto pochybenie Kysela potrestal pohovorom. Na prísnejšom treste trval generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý na prokurátora podal disciplinárny návrh. Prvostupňová komisia ho odmietla, ale odvolacia toto rozhodnutie zrušila. Disciplinárne konanie tak stále nie je ukončené, no Kysel funkciu na špeciálnej prokuratúre nedostal.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
