Denník N

Psychologička radí, ako u detí pestovať zdravé sebavedomie: Nesnažte sa spraviť z dieťaťa niekoho, kým nie je

Jana Račková Vyskočil. Foto - Lucia Liščinsķá.
Jana Račková Vyskočil. Foto – Lucia Liščinsķá.

Kým v minulosti sa pri výchove kládol dôraz skôr na disciplínu a pocity sa držali pod pokrievkou, dnes je už normou niečo celkom iné. „V podstate žijeme v luxusnej dobe, keď sa môžeme viac zaoberať aj emóciami a pocitmi svojich detí,“ hovorí psychologička Jana Račková Vyskočil.

Napriek tomu mnohí rodičia pri výchove tápu a nevedia, ako viesť dieťa životom tak, aby z neho raz vyrástol dospelý človek so zdravým sebavedomím.

V rozhovore sa dočítate:

  • aký je rozdiel medzi sebavedomím a sebaúctou,
  • ako môžeme u dieťaťa napomáhať rozvoju sebaúcty,
  • či môžu nesebavedomí rodičia vychovať sebavedomé dieťa,
  • aký vplyv majú na deti pochvaly a tresty,
  • ako sa môže nízke sebavedomie podpísať na duševnom zdraví.

Zvyknú dnes rodičia pripisovať dostatočný význam sebavedomiu dieťaťa? Ešte donedávna sa totiž sebavedomie nepovažovalo za plus, dokonca sa niekedy zamieňalo s namyslenosťou. Pretrváva tento mýtus u niektorých rodičov ešte aj dnes?

Občas sa s tým stretávam. Tento mýtus však môže vyplývať hlavne z toho, že niekedy vnímame sebavedomie príliš úzko – len ako vonkajší prejav.

Sebavedomie je v skutočnosti veľmi široký pojem, ale často sa zamieňa aj za sebaúctu. Hovoriť len o sebavedomí, ktoré sa prejavuje navonok, je podľa mňa trochu na škodu. Oveľa dôležitejšie je hovoriť práve o sebaúcte ako o vnútornej hodnote. Človek môže navonok pôsobiť veľmi sebavedome, môže mať veľkú odvahu, môže vlastniť hoci aj desať áut, ale vo svojom vnútri nemusí mať takmer žiadnu sebaúctu, nemusí mať zdravý vzťah so sebou.

Nikomu z rodičov zrejme nejde o to, aby ich dieťa malo len navonok veľké nafúknuté ego – tomu sa chcú rodičia podľa mňa skôr vyhnúť. Myslím si, že každý rodič chce zo svojho dieťaťa vychovať človeka s dobrou sebaúctou. To znamená človeka, ktorý sa dokáže zastať svojich potrieb, pozná svoje hranice, a keď mu ich niekto narušuje, vie sa ozvať a zastať sa samého seba.

Je jasné, že sa so zdravým sebavedomím nerodíme. Kde sa teda berie?

Áno, so sebavedomím ani so sebaúctou sa naozaj nerodíme. Rodíme sa však do určitého prostredia a naša sebaúcta sa formuje na základe toho, ako nás toto prostredie formuje, ako na nás nazerá naše okolie a ako sa k nám správajú iní ľudia.

Sebavedomie je vlastne vedomie o sebe samom, o svojich dobrých vlastnostiach a schopnostiach, ale aj o svojich limitoch – ale s rešpektom k týmto limitom.

Ako tento rešpekt vzniká?

V ranom detstve hrá kľúčovú rolu to, či

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie