Denník N

Dilema, ktorú máme pri olympijskej legende Jozefovi Golonkovi

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

To, či osloviť Jozefa Golonku, patrí k jednej z dilem športových novinárov na Slovensku. V posledných desaťročiach ho poznáme skôr ako zatrpknutú legendu, ktorá sa cíti nedocenene a skritizuje všetko nové, čo by sa mohlo spraviť v slovenskom hokeji. A súčasní tréneri a hráči sa podľa neho zdajú zlí už len preto, že pôsobia v inej dobe ako on – takej, v ktorej sa dá cestovať a viac zarábať.

Poznáme ho aj ako kandidáta v eurovoľbách, a to za stranu SMS Milana Urbániho, bývalého podpredsedu ĽS-HZDS. Golonka bol v strane Ivana Gašparoviča, keď tento Mečiarov predseda parlamentu v roku 2009 vyhral prezidentské voľby.

A ak sledujete sociálne siete, poznáte ho aj ako toho, kto nevynechá možnosť dobrého cateringu po boku skorumpovaného lekára Viliama Fischera či jeho kolegu Pavla Traubnera, ktorého viacero žien obvinilo zo sexuálneho obťažovania.

Preto ho seriózne médiá neoslovujú toľko, ako by sa patrilo vzhľadom na športové úspechy, ktoré dosiahol.

Napriek tomu sme sa rozhodli venovať mu titulnú stranu magazínu, ktorý sa volá Olympijské legendy; a spravili sme s ním rozsiahly rozhovor o hokeji v časoch komunizmu. Lebo Golonka legendou naozaj je, no na to, aby sme to videli, si musíme povedať viacero „ale“.

V prvom rade si treba zakryť oči a zabudnúť na to,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hokej

Zimné olympijské hry

Komentáre, Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie