Denník N

V Drážďanoch posielajú Merkelovú na šibenicu. Toto mesto je iné

Šibenica pre Angelu Merkelovú a jej vicekancelára. Foto - TASR/AP
Šibenica pre Angelu Merkelovú a jej vicekancelára. Foto – TASR/AP

Metropola Saska na východe Nemecka s cudzincami nemá skúsenosti a je to vidieť. Darí sa tu xenofóbnemu hnutiu PEGIDA, ktoré oslovuje neonacistov aj obyčajných ľudí. Mesto sa trápi, ako zabezpečiť byty pre utečencov.

Keby to bolo v Berlíne, Stuttgarte, Hamburgu, Mníchove či Dortmunde, predstava, že 1 500 cudzincov môže vyvolať medzi ľuďmi paniku a protesty, by bola väčšine obyvateľov týchto nemeckých miest akurát tak na smiech.

V jednom nemeckom meste však nič z toho neplatí.

Reč je o Drážďanoch, metropole spolkového štátu Sasko na východe krajiny. V meste o niečo väčšom ako Bratislava sa o cudzincoch – utečencoch hovorilo a protestovalo dokonca dávno predtým, ako tam naozaj dorazili. Každý pondelok sa tam už rok schádzajú stovky či tisíce miestnych, aby protestovali proti islamizácii Nemecka a Európy a aby jasne vyjadrili svoj odpor k politike kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sídli v neďalekom Berlíne.

Mesto sa rozdelilo na dva tábory. Je to zvláštne – idete v električke a rozmýšľate, či je ten a ten človek za alebo proti PEGIDA, hovorí Katrin, keď sa spolu v pondelok večer rozprávame neďaleko paláca Zwinger v centre Drážďan.

Ona a jej priateľ Uwe k PEGIDA (skratka pre Európskych patriotov proti islamizácii Západu) ani náhodou nepatria. Len chvíľu predtým pískali na dav 9-tisíc ľudí, ktorý pochodoval centrom mesta. Aj keď na ulici boli v menšine, zhodujú sa, že Drážďany sú v postoji k utečencom rozdelené zhruba na polovicu.

V porovnaní so zvyškom Nemecka je to aj tak zarážajúce. Nemci sa síce začínajú neutíchajúceho príchodu nových utečencov obávať stále viac, no zároveň proti nim zatiaľ otvorene neprotestujú. Na rozdiel od mesta pri českých hraniciach.

Hlavne nech je teplo

Na začiatok trochu čísel. Podľa oficiálnych štatistík žije v Drážďanoch asi 25-tisíc ľudí (5 percent obyvateľov), ktorí sa nenarodili v Nemecku. Mesto má teda veľmi ďaleko od iných nemeckých metropol, v ktorých žije oveľa viac cudzincov. A nesedí to ani podľa národnosti cudzincov – najviac ich má pôvod v Rusku, Číne, vo Vietname či na Ukrajine.

S utečencami zatiaľ veľa skúseností nemáme, priznáva Heike Grossmann, šéfka komunikačného oddelenia drážďanskej radnice.

O tom zatiaľ väčšina utečencov v meste zrejme nevie. Sú tu krátko a majú iné starosti – najmä dostať sa do tábora, kde majú aspoň aké-také súkromie a teplo. Noci začínajú byť chladné, no až do minulého týždňa museli bývať v provizórnom stanovom mestečku, ktoré nebolo vykurované.

Budovu bývalej radnice prerobili na utečenecký tábor. Foto N - autor
Budovu bývalej radnice prerobili na utečenecký tábor. Foto N – autor

Naším najväčším problémom je zabezpečiť, aby mal každý utečenec strechu nad hlavou, hovorí Kai Kranich z Nemeckého červeného kríža. Práve ich spolková vláda v Sasku, ktorá má oficiálne zabezpečovať prístrešie pre utečencov, ešte v lete požiadala o pomoc. Koncom júla im úrady dali 24 hodín na to, aby postavili provizórny tábor pre 550 ľudí. Ten neskôr rozšírili o ďalších 550 miest.

Práve tento víkend sme konečne presťahovali posledných utečencov, pochvaľuje si Kranich. Problémom ako v Berlíne – kde museli utečenci prespávať aj pod holým nebom – sa vraj v Drážďanoch a Sasku zatiaľ vyhli. No neviem, ako dlho sa nám to podarí udržať alebo čo by sme robili, keby sem zo dňa na deň dorazilo niekoľko tisíc ľudí. Ale toto by naozaj nemala byť naša starosť, na to sú tu úrady.

Frustrovaní z čakania

Červený kríž v Drážďanoch prevádzkuje päť táborov. Ten najväčší teraz sídli v budove bývalej radnice, ktorá sa od centra nachádza asi 10 minút cesty električkou. Kým v predchádzajúcom tábore nemali ľudia takmer žiadne súkromie či vyhovujúce toalety, tu už býva v jednej izbe maximálne šesť ľudí.

Ako sa dostanú do Drážďan?

  • V Nemecku už niekoľko rokov funguje systém kvót, podľa ktorého si medzi sebou spolkové krajiny prerozdeľujú žiadateľov o azyl.
  • Ide o podobný princíp, ako pôvodne navrhovala Európska komisia pre všetky členské štáty Únie.
  • Sasko má v roku 2015 prijať zhruba 5 percent zo všetkých žiadateľov.
  • Do konca augusta tam prišlo viac ako 29-tisíc utečencov.
  • V Drážďanoch dnes žije asi 1500 utečencov. Mesto očakáva, že do konca roka ich bude 5400.
  • Okrem Drážďan sa žiadatelia o azyl dostávajú aj do Lipska či Chemnitzu.

Páči sa nám tu, máme tu teplo, hovorí Iračan Waíl, keď postáva so skupinkou utečencov pred vstupom do bývalej radnice. Nie všetci mali také šťastie ako on. V iných táboroch to ešte nemajú doriešené, tam je stále chladno, prekladá Waíl sťažnosti muža, ktorý býva v tábore pri drážďanskom štadióne.

Sem sa prišiel spýtať, či by sa nemohol presťahovať. Nejde len o chlad, v tábore sa medzi sebou utečenci pravidelne bijú. Bežne sa tam vraj počas bitiek objavujú aj nože. Môže za to alkohol, vysvetľuje Waíl. Ale nie tu. Tu sa nikto nebije a máme aj dosť miesta.

Podobné príbehy sa v médiách začali objavovať pravidelne. No bitky vznikajú najmä preto, že sú ľudia v táboroch frustrovaní z otupného čakania.

Prvá fáza azylového procesu, teda zdravotná prehliadka a úvodný pohovor s úradníkom, by nemala trvať dlhšie ako tri mesiace. Teraz je to však veľmi náročné dodržiavať, a kým príde konečné rozhodnutie, môžu prejsť aj roky. Je to pre nich frustrujúce, začnú byť nahnevaní a potom konflikty vzniknú veľmi ľahko, vysvetľuje Kranich.

Aby utečencov aspoň trochu rozptýlili, snažia sa v táboroch zabezpečiť rôzne športové či kultúrne aktivity. Pritiahli tam napríklad filharmóniu, niektorí utečenci zas dobrovoľne pomáhali pri rozkladaní pôvodného stanového mestečka.

Sýrski chlapci si krátia čas asistovaním pri rozoberaní bývalého tábora. Foto N - autor
Sýrski chlapci si krátia čas asistovaním pri rozoberaní bývalého tábora. Foto N – autor

PEGIDA: neonacisti spolu s obyčajnými ľuďmi

No skôr ako o konfliktoch v táboroch sa v meste hovorí o zlej atmosfére medzi miestnymi. Futbaloví chuligáni do táborov hádzali petardy, niekto sa dokonca snažil podpáliť budovu, ktorú mesto opravuje pre utečencov. V Drážďanoch je tiež veľmi aktívna neonacistická scéna.

To by samo osebe nebolo až také zvláštne – za posledný rok z celého Nemecka hlásili viac ako 500 útokov na utečenecké tábory. No na Drážďanoch je podľa Marka Arenhoevela, profesora politológie z miestnej Technickej univerzity, predsa len niečo zarážajúce.

Útoky proti utečencom sa tu na rozdiel od západného Nemecka veľmi neskrývajú, incidenty sa bežne dejú aj za bieleho dňa.

Vidieť to aj každý pondelok na protestoch PEGIDA. Keď pred rokom začínali, boli síce zamerané proti islamizmu, no organizátori dbali na to, aby neboli vnímaní ako radikáli. Tento rok sa to však zmenilo, už je to o xenofóbii a otvorenom rasizme, tvrdí Arenhoevel.

Začiatkom roka sa protestov zúčastňovalo aj 25-tisíc ľudí, postupne však záujem upadol. Organizátori sa medzi sebou pohádali a výsledkom bolo, že vyhodili dovtedajšieho neformálneho šéfa protestov Lutza Bachmanna. Aj preto, že na Facebook zavesil fotku, na ktorej pózoval s fúzmi à la Adolf Hitler. V posledných týždňoch sa však Bachmann, ktorý si v minulosti odsedel dva roky za vlámanie a obchodovanie s drogami, veľkolepo vrátil späť na scénu.

Na protesty teraz chodí zhruba 9-tisíc ľudí, no medzi nimi je vždy 500 až 800 vyhlásených neonacistov. Otázka je, prečo ľuďom nevadí, že sú s nimi v jednom dave, hovorí Arenhoevel.

Čo narobíte, keď už sú tu? Väčšina s nimi nemá nič spoločné, hovorí mi jeden z účastníkov protestu PEGIDA. Podľa neho tam ľudia protestujú proti vláde a kancelárke Merkelovej. Nie som proti utečencom, ale nechcem, aby sem ľudia chodili nekontrolovane, dodal.

Šibenica pre Merkelovú

Strach z neznámeho je zrejme to jediné, čo protestujúcich spája. Súvisí to zrejme aj s tým, že na cudzincov tu miestni – na rozdiel od iných nemeckých miest – jednoducho nie sú zvyknutí. Ľudia tu obdivujú ruského prezidenta Vladimira Putina, maďarského premiéra Viktora Orbána, ale potešia sa aj Slovensku.

Slovakia is good, national! Ako Maďarsko, rozžiari sa starší muž, keď mu poviem, odkiaľ som. V dave je napríklad veľa ruských vlajok (Nechceme vojnu s Ruskom, tvrdia ľudia, čo ich držia), sú tu transparenty s heslami proti TTIP (obchodnej dohode Únie so Spojenými štátmi) či Merkelovej, jeden muž drží v ruke maketu šibenice a na nej má napísané, že je pripravená pre kancelárku a jej zástupcu, socialistu Sigmara Gabriela.

Na mená sa ľudí radšej nepýtam, svoje zamestnanie tajím. Novinárov tu radi nemajú, pred dvoma týždňami ich ľudia dokonca napadli. Lügenpresse (Klamúca tlač) – to je slogan, ktorý sa medzi zástancami PEGIDA uchytil veľmi dobre.

Médiá a politici klamú – proti tomu sa nedá bojovať racionálnymi argumentmi, povedia vám, že štatistiky sa dajú sfalšovať. Toto je pozostatok mentality z čias komunizmu. Ľudia si tu vážne myslia, že politici diktujú novinárom, čo a ako majú písať. Ak by ste niečo také povedali v západnom Nemecku, vysmiali by vás. Tu nie, hovorí Arenhoevel, ktorý do Drážďan prišiel pred štyrmi rokmi.

Niektorí ľudia napríklad s vážnou tvárou tvrdili, že utečenci pred žiadnou vojnou neutekajú – ani tí, ktorí prichádzajú zo Sýrie. Iní zas hovorili o tom, že proti skutočným utečencom nemajú absolútne nič, ale že takých je medzi nimi len zlomok. A padli aj otvorene rasistické výroky.

Tí ľudia majú úplne inú mentalitu. Nie sú takí inteligentní ako my, tvrdil mi muž v strednom veku. Aj on hovoril o tom, ako mainstreamové médiá vymývajú mozgy.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Radnica sa snaží pomôcť

Napätú atmosféru si odnášajú aj ľudia pracujúci na mestskej radnici.

Keď sme do jednej z telocviční chceli nasťahovať utečencov, miestni budovu zatarasili autami a nedostali sa tam ani hasiči, ktorí tam chceli nanosiť postele, hovorí Grossmann. Keď na miesto prišiel starosta a snažil sa protestujúcim vysvetliť, prečo telocvičňu potrebujú, vypískali ho.

Vždy, keď chcel niečo povedať, začali kričať. Drážďančania nie sú zvyknutí na cudzincov, neveria ani radnici, tvrdí Grossmann. Na mestský úrad vraj chodí aj veľa listov, e-mailov či telefonátov od nespokojných občanov. Organizujeme diskusie, chceme, aby sa ľudia prišli pozrieť na priestory, kam umiestňujeme utečencov. Ale aj tak je ťažké ľudí skutočne presvedčiť.

No aj keď je časť spoločnosti naladená výrazne proti utečencom, mesto hľadá spôsoby, ako im pomôcť. Dospelým žiadateľom o azyl poskytuje jazykové kurzy, snaží sa vybaviť im zamestnanie a objednali si aj aplikáciu, ktorá má utečencom pomôcť zorientovať sa, aké doklady si potrebujú vybaviť a kam majú ísť. Už teraz sú hotové verzie v angličtine a arabčine.

Najakútnejším problémom však zostáva ubytovanie. O to sa má po niekoľkých mesiacoch po príchode utečencov postarať práve mesto.

Najskôr sme ich ubytovali v sociálnych bytoch. Tých však nebolo veľa a teraz už žiadne nemáme. Preto teraz prerábame nevyužívané budovy alebo telocvične. Do budúcnosti sa chceme dohodnúť s majiteľmi nevyužívaných hotelov, ktorým by sme platili za ubytovanie, a tiež rozmýšľame nad kontajnerovými bytmi, vysvetľuje Grossmann.

Mestskí plánovači si tiež podľa nej dávajú pozor na to, aby v budúcnosti nevznikali štvrte, kde by bývali len azylanti.

Potrebujeme Churchilla

Je až prekvapujúce, že v takejto atmosfére je postoj radnice úplne jednoznačný.

Je našou povinnosťou prijať utečencov. Všetci sme ľudia a my tu máme možnosti, ako pomôcť tým, ktorí utekajú pred vojnou, hovorí Grossmann. Tvrdí tiež, že do konca roka v meste očakávajú celkom 5400 utečencov. Či sa postoj verejnosti k cudzincom zmení, ak ich budú častejšie vídať napríklad na ulici, však odhadnúť nevie.

Podľa politológa Arenhoevela bude záležať aj na tom, či si kancelárka Merkelová udrží svoj súčasný postoj.

Bude ochotná riskovať svoju politickú kariéru? Myslím, že toto je taký churchillovský moment – potrebujeme, aby niekto prišiel s analógiou na slávny slogan ‚krv a pot‘. Teda aby niekto povedal, že toto je globálna kríza, ktorú musíme riešiť, a že to bude nejaký čas trvať. Potrebujeme sa postarať o všetko, od ubytovania cez jazykové kurzy až po integráciu utečencov na pracovný trh. Lenže to sa zatiaľ nedeje, dodáva pesimisticky.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie