Denník NŠéf policajných odposluchov tvrdí, že za jeho obžalobou je diskreditačná kampaň a to, že ho prokurátor Kysel nemá rád

Foto - tasr
Foto – tasr

„Odo mňa žiadne úniky nešli. Tie informácie mali aj vyšetrovatelia,“ bránil sa v stredu na súde bývalý šéf policajných odposluchov Jozef Rehák. Obžalovaný je z vynášania informácií o pripravovaných akciách a rozpracovaní členov mafiánskej skupiny sýkorovcov.

Mafiáni mu za to údajne mesačne platili necelých 700 eur. On ich tvrdenia spochybňuje a vyhlasuje, že je nevinný.

Časť svojej obhajoby stavia na tom, že jeho obvinenie súvisí s diskreditačnou kampaňou, ktorá sa proti nemu spustila ešte v roku 2015. Tomu podľa neho predchádzal pracovný spor pre nasadenie odposluchov z roku 2011 medzi ním a prokurátorom Petrom Kyselom. „Odvtedy ma nemá rád,“ povedal Rehák pred súdom.

Práve prokurátor špeciálnej prokuratúry Kysel na Rehákovom prípade pracoval a podal obžalobu.

Rehák pri vysvetľovaní, prečo by sa proti nemu mala viesť diskreditačná kampaň, často hovoril o tom, že to od niekoho počul, respektíve sa to šírilo chodbami policajného prezídia.

„Uvidíme, či budeme rozpletať tieto chodbové reči,“ reagoval sudca Ján Giertli zo Špecializovaného trestného súdu na obžalovaného, ktorý spomenul, že na ich potvrdenie navrhuje vypočuť viacerých svedkov.

Sýkorovcom nevynášal, ich člen bol jeho informátorom

O čo teda išlo v roku 2011? Rehákova verzia je, že vyšetrovateľ vtedy žiadal nasadenie odposluchov v prípade prípravy vraždy. Chýbali mu však súdne príkazy. Od prokurátora Kysela sa dozvedel, že policajt aj s príkazmi je už na ceste, v skutočnosti však v tom čase ešte sedel na súde a čakal na ne.

„Vtedy ma prokurátor Kysel oklamal,“ dodal Rehák na súde. Aj preto chcel, aby prokurátor vypovedal v súdnom konaní ako svedok. U sudcu však s týmto návrhom bývalý policajný funkcionár neuspel.

Prípad, v ktorom odmietol nasadiť odposluchy pre chýbajúci súdny príkaz, sa týkal práve sýkorovcov, od ktorých údajne bral peniaze za to, že im dodáva informácie o dianí v polícii.

Rehák na súde tvrdil, že v čase, keď sa rozhodovalo o nasadení odposluchov, nevedel o tom, že sa majú použiť na sýkorovcov. Na súde potvrdil, že niektorých členov skupiny poznal, čo je pri práci policajta, ktorý vyšetruje organizovaný zločin, prirodzené. Niekdajší člen seneckej vetvy tohto gangu Peter Havasi bol jeho informátorom, keď bol v rámci polície zaradený ako operatívec. Navzájom si tykali. Havasiho zavraždili v roku 2004.

Vďaka nemu sa spoznal aj s členmi gangu Martinom Bihárim, Jurijom Fejérom či Martinom Kováčom. Tí vypovedali proti Rehákovi. Bývalý policajný funkcionár ich označuje za kajúcnikov, ktorí za vymyslené svedectvo získali výhody v trestných konaniach. Napríklad tým, že ich na výsluchy vozili v civilnom oblečení. Alebo tým, že dostali neprimerané tresty – 23 rokov za šesť vrážd.

O tom však rozhodovali súdy. Na otázku sudcu, či si teda myslí, že vyšetrovateľ prišiel za sudcom, aby dal takémuto obžalovanému nižší trest, Rehák neodpovedal.

Poznal sa aj s Kýblom

Priznal, že Havasi ho zoznámil aj s niekdajším bossom sýkorovcov Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel. Ten bol známy svojou tvrdosťou a krutosťou – od roku 2012 bol na úteku, polícia ho dolapila v Nemecku v roku 2015. Vo väzení si odpykáva doživotie za šesť vrážd.

Ako svedok vypovedal aj na pojednávaní s Rehákom. „Plným menom ho nepoznám. Bol mi predstavený ako Dodo,“ vysvetlil Lališ. Prečo bol predvolaný na toto pojednávanie, mu musel vysvetliť jeho obhajca Marek Para.

Bývalý mafián, ktorý si odpykáva doživotný trest, však poprel, že by ho s Rehákom zoznámil Havasi. Zoznámil ich vraj majiteľ garáže, kde si dávali opravovať autá. „Nebola verejným servisom, slúžila len pre známych,“ vysvetlil Lališ.

Poprel aj to, že by Rehák sýkorovcom vynášal informácie. „Nikdy mi neposkytol žiadnu informáciu z polície,“ reagoval a odmietol aj to, že by expolicajtovi dával peniaze za poskytnuté informácie alebo že by mu poskytol iné protislužby.

Róbert Lališ alias Kýbel pred súdom. Foto – TASR

Spochybnil svedectvá spolupracujúcich obvinených, niekdajších členov mafiánskeho gangu. „Zaregistroval som v televízii, že chodia po súdoch a klamú. Hovoria o veciach, o ktorých som si nie vedomý, že by sa stali,“ dodal Lališ.

„Už mi lezú na nervy, že hádžu špinu na ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili,“ vyhlásil. „Sú to svedkovia obžaloby, ktorí sa svojimi svedectvami vymanili spod obžaloby,“ tvrdil.

Vedel, že ho zadržia. Nechával kľúče vo dverách

Rehák zasa súdu opisoval, ako sa v roku 2015 na chodbách policajného prezídia hovorilo o tom, že „Reháka treba dať zadržať“, a on vtedy pochopil, že odmietnutie odposluchov sa nakoniec obrátilo proti nemu.

Nepríjemných rečí bolo veľa, aj preto chcel Rehák v októbri 2015 odísť do civilu. Z polície odišiel už aj predtým: v roku 2006 a aj v roku 2011. Vždy sa však po určitom čase vrátil. Na súde priznal, že v týchto „prestávkach“ pracoval pre Slovenskú informačnú službu.

V roku 2015 podozrenia, že vynáša mafii, vyšetrovala protizločinecká jednotka. Prípad vtedy opäť dozoroval Kysel, no o spis prišiel. Odňal mu ho vtedajší špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Rehákov prípad prebrala policajná inšpekcia a celá kauza išla do stratena.

Za toto „upratanie“ Rehákovej kauzy je na Kováčika podaná obžaloba. Je podozrivý, že za to zobral 50-tisíc eur.

Na zotrvanie v polícii Reháka podľa jeho slov napokon presvedčil Milan Lučanský, ktorý bol v tom čase viceprezidentom Policajného zboru. „Povedal mi, že mám bojovať, ak sa cítim nevinný, a nejsť do civilu,“ vyhlásil Rehák na pojednávaní. Z polície tak odišiel až v roku 2020, keď sa podľa jeho slov začali na polícii robiť zoznamy, kto je Lučanského človek a kto nie.

Milan Lučanský. Foto N – Vladimír Šimíček

Po odchode do civilu si všimol, že ho niekto sleduje, v novembri 2020 to vraj bolo takmer denne. „Nechával som preto vo dverách kľúče, aby mi nepoškodili dvere.“ Reháka nakoniec zadržali začiatkom decembra 2020 v rámci akcie Judáš.

Rovnako aj Lučanského, ktorý sa vo väzbe pokúsil o samovraždu. Na následky tohto pokusu v nemocnici koncom roka 2020 zomrel.

Lučanského v súvislosti s úplatkami nevybavoval

Vzťahy s Lučanským však podľa Rehákovej verzie pred súdom neboli vždy bezproblémové. Do konca roku 2015 boli podľa neho len pracovné a v jednom období sa vôbec nestretávali. Dôvodom údajne boli nezhody pre prípad vraždy v Moste pri Bratislave, pri ktorej v roku 2004 pri vybavovaní účtov podsvetia zomrelo dieťa a družka bývalého expolicajta Juraja Gála.

Rehák práve týmito chladnými vzťahmi v tomto období vysvetľoval, prečo nemohol v roku 2014 zabezpečiť účasť Lučanského na stretnutí v McDonalde v Bratislave, kde sa mal dohodnúť „paušál“ za krytie exsiskára Františka Böhma, ktorý z tajnej služby prešiel k mafiánskej skupine takáčovcov.

„Vybavil to niekto potichu a za mojím chrbtom, ak teda k tomu stretnutiu vôbec došlo,“ povedal Rehák na súde.

Lenže o stretnutí vypovedal vyšetrovateľom samotný Böhm. Bol na ňom on, Lučanský a Rehákov zástupca Norbert Paksi. Vyšetrovateľom exsiskár vypovedal, že platil 10-tisíc eur mesačne, ktoré si delili Lučanský, bývalý funkcionár na finančnej správe Daniel Čech a Paksi s Rehákom. Za toto obdobie bývalý šéf odposluchov údajne dostal 16-tisíc eur.

Na súde poprel, že by zobral nejaké peniaze. Povedal, že Böhma ani Čecha nepozná. Ten však vypovedal, že sa minimálne raz stretli. Proti Rehákovi vypovedal aj Böhm, ktorý vlani vo februári spáchal samovraždu.

Desaťtisíc mesačne Böhm podľa obžaloby platil od októbra 2014 do mája 2015.

Lučanský bol férový chlapec

Rehák opísal aj to, ako sa koncom roka 2015 jeho vzťah s Lučanským zlepšil po tom, čo ho odhovoril od odchodu z polície. „Zistil som, že je to férový chlapec,“ vypovedal na súde.

Podľa obžaloby Böhm v máji 2015 s úplatkami za krytie podvodov ešte neskončil. Neskôr sa len zvýšil paušál. Keď sa v roku 2018 Lučanský stal policajným prezidentom, podľa Böhma aj Paksiho sa sťažoval, že „si tu všetci robia kšefty a potom od neho chcú, aby ich ťahal zo sra…k, a on z toho nič nemá“.

Preto sa dohoda o úplatkoch zmenila. Mesačne začal exsiskár Böhm vysokým policajným funkcionárom platiť 45-tisíc eur. Lučanský z nich mal dostávať 30-tisíc eur, pričom peniaze si preberal priamo v kancelárii na policajnom prezídiu, prípadne cez sprostredkovateľa. To bolo do konca roka 2019.

Z paušálu sa podľa obžaloby opäť ušlo aj Rehákovi. Celkovo údajne dostal 17-tisíc eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].