Denník N

Žiadny hráč Realu nemá viac trofejí, no jeho meno zrejme nepoznáte. A on pre kritiku nespával

Francisco Gento zomrel v utorok vo veku 88 rokov.

Aj keď z Realu Madrid spravil veľkoklub, jeho meno zrejme nepoznáte, viac sa hovorí o jeho spoluhráčoch. Francisco „Paco“ Gento patrí k najväčším legendám Realu, v utorok zomrel vo veku nedožitých 89 rokov.

Počas kariéry svojich protihráčov trápil obrovskou rýchlosťou a skvelou technikou.

„Futbal bol pre mňa všetkým. Keď som zbadal okrúhly kameň, kopol som doň, aj keď to bol kameň,“ spomínal.

Do Realu prišiel v roku 1953 ako 18-ročný chlapec. Hoci Real bol historicky jedným z najlepších klubov v Španielsku, na majstrovský titul čakal už približne dve desaťročia.

Keď Gento o osemnásť rokov neskôr ukončil kariéru, Real bol najväčším klubom na svete. Ligu v tom období vyhral 12-krát a Európsky pohár majstrov (dnešnú Ligu majstrov) 6-krát.

Gento bol hviezdou tímu, ktorý je podľa historikov jedným z najlepších v histórii futbalu. Nikdy sa však o ňom nehovorilo ako o slávnom Argentínčanovi Alfredovi Di Stéfanovi či Maďarovi Ferencovi Puskásovi. Možno aj pre jeho povahu.

„Ten chlap bol introvert. Prišiel z malého mesta a najskôr sa k nám nehodil. V druhej sezóne sa však stal najlepším ľavým krídlom planéty,“ povedal Di Stéfano v knihe Sida Lowa Fear and Loathing in La Liga (Strach a hnus v La Lige) o rivalite medzi Realom a Barcelonou.

Real postavený okolo Genta a Di Stéfana nemal konkurenciu. Vyhral prvých päť ročníkov Európskeho pohára majstrov (1956, 1957, 1958, 1959, 1960), takúto víťaznú sériu sa už nikomu nepodarilo zopakovať. Gento pridal ďalšie víťazstvo EPM v roku 1966.

Za Real odohral 601 zápasov, strelil v nich 182 gólov. V klube získal dokopy 23 trofejí, spolu s Brazílčanom Marcelom najviac v histórii.

Real bol vtedy ako najúspešnejší klub Španielska aj symbolom režimu generála Francisca Franca.

Po období neúspechov sa vyžadovalo, aby začal vyhrávať. Bol to najväčší klub z hlavného mesta, s veľkým štadiónom, mocným prezidentom Santiagom Bernaubéom a peniazmi. Najlepší hráči sveta – ako Di Stéfano – prichádzali, aby priniesli trofeje.

O spojení medzi Francom a Realom sa dodnes diskutuje. Diktátor mal motiváciu, aby najlepším tímom v krajine bolo kastílske mužstvo a nie katalánska Barcelona, symbol katalánskeho separatizmu. Franco mal zároveň blízke osoby aj v štruktúrach Barcelony: napríklad Josepa Samitiera, legendárneho útočníka, ktorý sa neskôr stal trénerom a vrcholovým funkcionárom. Real však v tomto období dominoval.

V Barcelone sa preto často opakuje, že trpela pre Francovu podporu Realu. Toto vysvetlenie mnohí historici,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Futbal

Ofsajd

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie