Žiadny hráč Realu nemá viac trofejí, no jeho meno zrejme nepoznáte. A on pre kritiku nespával
Francisco Gento zomrel v utorok vo veku 88 rokov.
Official statement: Real Madrid CF, it’s President & board of directors, deeply regret the passing of Paco Gento at the age of 88, the honorary president of Real Madrid and one of our greatest legends, whose personality faithfully represents all the values of Real Madrid. 🕊 pic.twitter.com/MOBzoXrYuq
— Madrid Zone (@theMadridZone) January 18, 2022
Aj keď z Realu Madrid spravil veľkoklub, jeho meno zrejme nepoznáte, viac sa hovorí o jeho spoluhráčoch. Francisco „Paco“ Gento patrí k najväčším legendám Realu, v utorok zomrel vo veku nedožitých 89 rokov.
Počas kariéry svojich protihráčov trápil obrovskou rýchlosťou a skvelou technikou.
„Futbal bol pre mňa všetkým. Keď som zbadal okrúhly kameň, kopol som doň, aj keď to bol kameň,“ spomínal.
Do Realu prišiel v roku 1953 ako 18-ročný chlapec. Hoci Real bol historicky jedným z najlepších klubov v Španielsku, na majstrovský titul čakal už približne dve desaťročia.
Keď Gento o osemnásť rokov neskôr ukončil kariéru, Real bol najväčším klubom na svete. Ligu v tom období vyhral 12-krát a Európsky pohár majstrov (dnešnú Ligu majstrov) 6-krát.
Gento bol hviezdou tímu, ktorý je podľa historikov jedným z najlepších v histórii futbalu. Nikdy sa však o ňom nehovorilo ako o slávnom Argentínčanovi Alfredovi Di Stéfanovi či Maďarovi Ferencovi Puskásovi. Možno aj pre jeho povahu.
„Ten chlap bol introvert. Prišiel z malého mesta a najskôr sa k nám nehodil. V druhej sezóne sa však stal najlepším ľavým krídlom planéty,“ povedal Di Stéfano v knihe Sida Lowa Fear and Loathing in La Liga (Strach a hnus v La Lige) o rivalite medzi Realom a Barcelonou.
Real postavený okolo Genta a Di Stéfana nemal konkurenciu. Vyhral prvých päť ročníkov Európskeho pohára majstrov (1956, 1957, 1958, 1959, 1960), takúto víťaznú sériu sa už nikomu nepodarilo zopakovať. Gento pridal ďalšie víťazstvo EPM v roku 1966.
Za Real odohral 601 zápasov, strelil v nich 182 gólov. V klube získal dokopy 23 trofejí, spolu s Brazílčanom Marcelom najviac v histórii.
Real bol vtedy ako najúspešnejší klub Španielska aj symbolom režimu generála Francisca Franca.
Po období neúspechov sa vyžadovalo, aby začal vyhrávať. Bol to najväčší klub z hlavného mesta, s veľkým štadiónom, mocným prezidentom Santiagom Bernaubéom a peniazmi. Najlepší hráči sveta – ako Di Stéfano – prichádzali, aby priniesli trofeje.
O spojení medzi Francom a Realom sa dodnes diskutuje. Diktátor mal motiváciu, aby najlepším tímom v krajine bolo kastílske mužstvo a nie katalánska Barcelona, symbol katalánskeho separatizmu. Franco mal zároveň blízke osoby aj v štruktúrach Barcelony: napríklad Josepa Samitiera, legendárneho útočníka, ktorý sa neskôr stal trénerom a vrcholovým funkcionárom. Real však v tomto období dominoval.
V Barcelone sa preto často opakuje, že trpela pre Francovu podporu Realu. Toto vysvetlenie mnohí historici,