Denník N

Bývalý hádzanár Šulc šéfuje šípkam. Keď hral bundesligu, dostal na výber – šípky či hádzaná

František Šulc v roku 2012. Foto - TASR
František Šulc v roku 2012. Foto – TASR

Šípky sú jedným z mála športov, ktorý na Slovensku aj v tomto náročnom období dynamicky rastie, tvrdí František Šulc.

Bol slovenským reprezentantom v hádzanej, hral aj prestížnu 1. bundesligu. František Šulc už nehádže drobnú lepkavú loptu, ale šípky s kovovými hrotmi. Je šéfom slovenského zväzu pre steelové šípky, teda tie najpopulárnejšie a najvýznamnejšie, ktoré vidíme aj v televízii.

Šulc sa na Slovensku snaží využiť obrovský boom, ktorý tento šport zažíva. Šípky dostal do televízie, z kultúrnych domov sa presunuli do veľkých hál a tento rok chce začať učiť hádzať šípky aj malé deti.

„Videl som v nich obrovský potenciál. A teraz robíme všetko preto, aby tento šport na Slovensku rástol,“ hovorí František Šulc.

Čo sa dozviete v rozhovore:

  • ako sa František Šulc dostal z reprezentovania v hádzanej na čelo šípkarského zväzu;
  • čím to je, že šípky zažívajú taký boom;
  • čo robí organizácia, ktorej šéfuje;
  • aký je jeho najväčší sen či
  • ako zväz pomáha 12-ročnému talentovanému slovenskému šípkarovi Dominikovi Kočíkovi.

Keď som kolegovi povedal, že idem s vami robiť rozhovor, so žartom sa spýtal, či aj v šípkach máte taký skvelý podhod. Dá sa nejako využiť v šípkach?

Určite nie, v šípkach je hod diametrálne odlišný než v hádzanej, kde športovec musí zapájať celé rameno. V šípkach musí rameno natiahnuť a pri hode využívate prakticky len predlaktie. Jedna z malých výhod je, že ruka je po hádzanárskej kariére vytrénovaná, no nevýhod je určite omnoho viac.

Napríklad?

Šípku držím príliš tvrdo, pretože loptu som celý život len stláčal, veľa toho v šípkach nevyužijem. Zo skúseností a počutia viem, že jednoduchší prechod majú napríklad basketbalisti, pretože ich hod je o čosi ľahší.

V jednom rozhovore som sa dočítal, že ste si pred približne desiatimi rokmi museli vybrať medzi hádzanou a šípkami. Vtedy ste ešte hrali bundesligovú hádzanú. Čo rozhodlo?

Šípky boli v tom čase len mojou záľubou, ale hral som ich skutočne veľmi dobre. Trénoval som tak veľa, že sa mi na nohe, na ktorej som mal celú váhu pri hode šípky, spravil zápal. Išlo o také nešťastné zranenie, že sa mi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie