Denník N

Prvá slovenská družica vyletí zrejme budúci rok z americkej vojenskej základne

Umelecká predstava prvej slovenskej družice skCUBE. Obrázok – Aalborg University/sosa.sk
Umelecká predstava prvej slovenskej družice skCUBE. Obrázok – Aalborg University/sosa.sk

Ak sa všetko podarí, bude na budúci rok po obežnej dráhe Zeme krúžiť aj družica zo Slovenska. Malú kilovú kocku plánujú tunajší vesmírni nadšenci vystreliť do vesmíru z vojenskej základne v USA.

Slovensko nikdy neposlalo na obežnú dráhu okolo Zeme vlastnú družicu. Združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity v spolupráci s nadšencami zo Žilinskej univerzity či STU to chcú zmeniť a najneskôr v prvom polroku budúceho roka jednu poslať na orbit.

Samotná družica je už v podstate hotová, volá sa skCUBE. Predstavte si ju ako kilogramovú malú kocku s hranou 10 centimetrov, ktorá bude z niekoľko stokilometrovej vzdialenosti fotiť zem a experimentovať.

Na to, aby sa dostala do vesmíru, treba ešte nájsť firmu, ktorá ju vynesie na orbit.

Tender nevyšiel, odpal môžu urobiť Holanďania v USA

Keďže peniaze na projekt dodalo aj ministerstvo školstva a dopravy, a to v hodnote necelých 90-tisíc eur, „vystreľovača do vesmíru“ museli hľadať nadšenci cez tender. Aj keď bol určený firmám z celého sveta, nikto sa neozval. Obstarávatelia si to vysvetľujú tým, že pri niečom takom špecifickom nikto nechcel ísť do klasického tendra, trápiť sa s byrokraciou a posielať ponuky.

Zákon našťastie pozná aj možnosť rokovať s vytypovaným vystreľovačom družíc napriamo. V tomto prípade sa detaily technického projektu ľahšie vyrokujú, než keby sa posielali ponuky v obálkach. Vesmírni nadšenci si vytypovali holandskú firmu, ktorej meno zatiaľ nepovedali.

Očakávajú, že odpal vyjde asi na 115-tisíc eur, príprava družice stála 120-tisíc eur.  Približne 120-tisíc eur je aj suma, ktorú už vyčlenil premiér Robert Fico na tento projekt zo svojej rezervy, ktorú zvykne rozdávať napríklad domovom dôchodcov či športovcom.

Detaily doladené nie sú, ale vyzerá to tak, že slovenská družica by sa mohla odlepiť od zeme v prvom štvrťroku  z americkej vojenskej základne Vandenberg. Vyniesť na orbit by ju mohla podľa predbežných odhadov raketa Falcon9.

Čo bude robiť slovenská družica?

Slovensko projektom získa prvé vlastné fotky vesmíru, Jakub Kapuš zo združenia pre vesmírne aktivity hovorí, že družica by mala robiť aj vedecký výskum.

„Chceme pozorovať rôzne javy ako napríklad sekundárne blesky a prízraky, ktoré existujú, ale ich fyzikálna príčina doteraz nebola presne popísaná,“ hovorí Kapuš.

druzicaa

Používať budú špecifické rádiové spektrum, ktoré bolo doteraz používané málo. Vraj to môže priniesť iný pohľad na vesmír.

„Napríklad keď sa pozeráte na hmlovinu v Orione, vidíte nejaké pekné farby, určitú štruktúru. Pri infračervenom skúmaní to vyzerá úplne inak, zistilo sa napríklad, že hmlovina v Orione je rodiskom nových hviezd. Sú tam teplé oblasti mraku, v ktorých sa formujú hviezdy, ktoré postupne začínajú žiariť a vytvárajú okolo seba planetárne sústavy,“ vysvetľuje Kapuš.

Dáta a fotky z družice majú byť dostupné verejnosti a Kapuš verí, že sa ich chopia a využijú aj ďalší naši vedci. Napríklad v Estónsku vyrobili na základe fotiek z vlastnej družice atlas pre základné školy.

Vesmírni nadšenci plánujú spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou, verejnosti chcú v budúcnosti predstaviť aj simulátor kozmických letov. Okrem iného to má pomôcť záujemcom učiť sa základom kozmických letov a pozrieť sa na rôzne časti slnečnej sústavy z perspektívy pilota.

Foto - SOSA
Foto – SOSA

Nebolo to hneď, bol aj JULO1

Na vesmírnom výskume pracujú študenti a vedci u nás už dlhšie. Už istý čas posielajú do stratosféry balóny. Na stránke spomínajú, aké to bolo, keď spúšťali prvý, s názvom JULO1.

„Ako sa na prvý let patrí, počas letu sme sa stretli s rôznymi problémami, ktoré sa však podarilo vyriešiť, a sondu sme po týždni našli na vypočítanom mieste dopadu. Na základe týchto výsledkov sme začali pracovať na novej, zdokonalenej sonde JULO2,“ píše sa na stránke Slovenskej spoločnosti pre vesmírne aktivity.

Neskôr začali lety do stratosféry núkať aj firmám na komerčné využitie. Takto sa na hranicu vesmíru dostala napríklad maňuška O2 či Kofola.

Teraz najčítanejšie