Denník N

Veľká červená škvrna na Jupiteri už nie je červená

Známa červená škvrna sa podľa najnovších záberov z Hubblovho teleskopu zmenila na oranžovú. Okrem toho sa zmenšila a zaguľatila. FOTO - NASA/ESA/Goddard/UCBerkeley/JPL-Caltech/STScI
Známa červená škvrna sa podľa najnovších záberov z Hubblovho teleskopu zmenila na oranžovú. Okrem toho sa zmenšila a zaguľatila. FOTO – NASA/ESA/Goddard/UCBerkeley/JPL-Caltech/STScI

Pozorovanie planét slnečnej sústavy pomocou Hubblovho teleskopu odhalilo zmeny v atmosfére Jupitera.

Vedci každoročne skúmajú planéty našej slnečnej sústavy pomocou Hubblovho teleskopu. Uskutočňujú merania a fotografujú nové portréty a mapy povrchov všetkých z nich.

Prvá tohtoročná séria fotografií z prístroja Wide Field Camera 3 sa zamerala na Jupiter a odhalila zmeny v jeho atmosfére.

Veľkú červenú škvrnu ľudia pozorovali už od vynájdenia ďalekohľadu. Ide o anticyklónu (hurikán), ktorá sa nachádza približne osem kilometrov nad okolitými mrakmi, pretože má nižšiu teplotu. Rotuje proti smeru hodinových ručičiek s periódou približne šesť pozemských dní.

Rýchlosť vetra na jej okraji dosahuje až 432 kilometrov za hodinu. Má 24-tisíc kilometrov na dĺžku a 12- až 14-tisíc kilometrov na výšku. Zmestili by sa do nej až tri Zeme.

Veľká červená škvrna je oranžová

Najnovšie zábery z Hubblovho teleskopu fotené počas desiatich hodín ukázali, že sa oproti minulému roku jej veľkosť zmenšila až o 240 kilometrov. Oproti minulému storočiu sa zmenšila už asi o polovicu svojej dĺžky (z pôvodných 40-tisíc kilometrov).

„Vždy, keď sa pozrieme na Jupiter, nájdeme náznaky zaujímavých dejov. Ani teraz nešlo o výnimku,“ povedala Amy Simonová z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA v tlačovej správe.

The movement of Jupiter’s clouds can be seen by comparing the first map to the second one. Zooming in on the Great Red Spot at blue (left) and red (right) wavelengths reveals a unique filamentary feature not previously seen. Credits: NASA/ESA/Goddard/UCBerkeley/JPL-Caltech/STScI
Pohyb oblakov v atmosfére Jupitera. V priblížení na Veľkú červenú škvrnu je možné pozorovať bielu vláknitú štruktúru.

Okrem veľkosti škvrny sa zmenil aj jej tvar. Známy ovál sa pomaly mení na kruh. Iná je aj farba Veľkej červenej škvrny, už nie je červená, ale oranžová a jej stred je menej výrazný.

Stredom tejto obrovskej búrky sa najnovšie tiahne akési biele vlákno, ktoré rotuje, točí sa a mení svoj tvar vplyvom silného vetra. Ten dosahuje rýchlosť až 150 metrov za sekundu.

Novopozorované vlny

Okrem zmien v červenej škvrne pozorovali v NASA ďalší zaujímavý úkaz. V rámci severného ekvatoriálneho pásu – prvého pásu oranžovej farby na severnej pologuli Jupitera – pozorovali vedci atmosférickú vlnu, akési vlnenie oblakov v atmosfére. Doteraz ju videli iba raz, bolo to na snímkach z Voyagera 2, no predpokladalo sa, že išlo o náhodný jav.

In Jupiter’s North Equatorial Belt, scientists spotted a rare wave that had been seen there only once before. It is similar to a wave that sometimes occurs in Earth’s atmosphere when cyclones are forming. This false-color close-up of Jupiter shows cyclones (arrows) and the wave (vertical lines). Credits: NASA/ESA/Goddard/UCBerkeley/JPL-Caltech/STScI
Takto vyzerá vlnenie v severnom ekvatoriálnom páse Jupitera. Obrázok je v nepravých farbách a zobrazuje cyklóny (šípky) a vlny (vertikálne čiary).

Keďže ju výskumníci pozorovali znova, bolo im jasné, že o náhodný jav nepôjde. Takéto vlny sú zriedkavé. Pravdepodobne vznikajú v nižších vrstvách atmosféry plynného obra a na povrch sa dostanú iba občas, keď sa rozšíria až nad plochu oblakov. Podporujú to medzery medzi atmosférickými vlnami. Výsledky pozorovaní publikovali v časopise The Astrophysical Journal.

Podobné vlny vznikajú aj na Zemi. Konkrétne v tých miestach atmosféry, kde vznikajú cyklóny a anticyklóny.

Hubble už odfotil aj planéty Neptún a Urán. Fotografie by sa mali objaviť na stránkach spoločnosti NASA už čoskoro. Mapy povrchov týchto planét pomôžu pochopiť procesy, ktoré prebiehajú v ich atmosférach. Tieto vedomosti sa budú dať aplikovať nielen na štúdium exosolárnych planét, ale aj na atmosféru našej Zeme.

Dostupné z doi: 10.1088/2041-8205/797/2/L31 a tlačovej správy NASA.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie