Veľká červená škvrna na Jupiteri už nie je červená

Vedci každoročne skúmajú planéty našej slnečnej sústavy pomocou Hubblovho teleskopu. Uskutočňujú merania a fotografujú nové portréty a mapy povrchov všetkých z nich.

Prvá tohtoročná séria fotografií z prístroja Wide Field Camera 3 sa zamerala na Jupiter a odhalila zmeny v jeho atmosfére.

Veľkú červenú škvrnu ľudia pozorovali už od vynájdenia ďalekohľadu. Ide o anticyklónu (hurikán), ktorá sa nachádza približne osem kilometrov nad okolitými mrakmi, pretože má nižšiu teplotu. Rotuje proti smeru hodinových ručičiek s periódou približne šesť pozemských dní.

Rýchlosť vetra na jej okraji dosahuje až 432 kilometrov za hodinu. Má 24-tisíc kilometrov na dĺžku a 12- až 14-tisíc kilometrov na výšku. Zmestili by sa do nej až tri Zeme.

Veľká červená škvrna je oranžová

Najnovšie zábery z Hubblovho teleskopu fotené počas desiatich hodín ukázali, že sa oproti minulému roku jej veľkosť zmenšila až o 240 kilometrov. Oproti minulému storočiu sa zmenšila už asi o polovicu svojej dĺžky (z pôvodných 40-tisíc kilometrov).

„Vždy, keď sa pozrieme na Jupiter, nájdeme náznaky zaujímavých dejov. Ani teraz nešlo o výnimku,“ povedala Amy Simonová z Goddardovho centra vesmírnych letov NASA v tlačovej správe.

Okrem veľkosti škvrny sa zmenil aj jej tvar. Známy ovál sa pomaly mení na kruh. Iná je aj farba Veľkej červenej škvrny, už nie je červená, ale oranžová a jej stred je menej výrazný.

Stredom tejto obrovskej búrky sa najnovšie tiahne akési biele vlákno, ktoré rotuje, točí sa a mení svoj tvar vplyvom silného vetra. Ten dosahuje rýchlosť až 150 metrov za sekundu.

Novopozorované vlny

Okrem zmien v červenej škvrne pozorovali v NASA ďalší zaujímavý úkaz. V rámci severného ekvatoriálneho pásu – prvého pásu oranžovej farby na severnej pologuli Jupitera – pozorovali vedci atmosférickú vlnu, akési vlnenie oblakov v atmosfére. Doteraz ju videli iba raz, bolo to na snímkach z Voyagera 2, no predpokladalo sa, že išlo o náhodný jav.

Keďže ju výskumníci pozorovali znova, bolo im jasné, že o náhodný jav nepôjde. Takéto vlny sú zriedkavé. Pravdepodobne vznikajú v nižších vrstvách atmosféry plynného obra a na povrch sa dostanú iba občas, keď sa rozšíria až nad plochu oblakov. Podporujú to medzery medzi atmosférickými vlnami. Výsledky pozorovaní publikovali v časopise The Astrophysical Journal.

Podobné vlny vznikajú aj na Zemi. Konkrétne v tých miestach atmosféry, kde vznikajú cyklóny a anticyklóny.

Hubble už odfotil aj planéty Neptún a Urán. Fotografie by sa mali objaviť na stránkach spoločnosti NASA už čoskoro. Mapy povrchov týchto planét pomôžu pochopiť procesy, ktoré prebiehajú v ich atmosférach. Tieto vedomosti sa budú dať aplikovať nielen na štúdium exosolárnych planét, ale aj na atmosféru našej Zeme.

Dostupné z doi: 10.1088/2041-8205/797/2/L31 a tlačovej správy NASA.