Denník N

Už rok a pol sú vysokoškoláci, ale ešte ani raz neboli riadne v škole. Traja študenti opisujú vysokoškolský život z detskej izby

Práca mileniálov je častokrát poznačená neistotou. Ilustračné foto – TASR/DPA
Práca mileniálov je častokrát poznačená neistotou. Ilustračné foto – TASR/DPA

Izabela, Barbora a Matúš sú druháci na vysokej škole. Majú za sebou tri semestre, teda polovicu bakalárskeho štúdia, ale ešte ani raz neboli riadne v škole. Buď sa v nej ukázali kvôli tomu, aby si aktivovali študentskú kartu ISIC, alebo len prišli na niekoľko úvodných cvičení.

O vysokoškolskom živote počúvali legendy, tešili sa na samostatný život na internáte, na večierky a partie so spolužiakmi vo veľkom meste. Namiesto toho jeho prvú polovicu prežívajú za počítačom vo svojej detskej izbe.

„So spolužiakmi sme sa zhodli na tom, že sme stratili dva roky mladosti. Ale zároveň sme stratili roky dospelosti. Doma som stále také dieťa,“ hovorí Izabela Trepáčová.

Vysoké školy od 19. januára neobmedzuje vyhláškou ani úrad verejného zdravotníctva, ani ministerstvo školstva. Znamená to, že sa môžu otvoriť bez obmedzení, podľa vlastného uváženia.

„Prezenčná výučba na VŠ je otvorená pre všetkých,“ potvrdil minister školstva Branislav Gröhling (SaS) na svojom facebooku. Aktuálne prebieha skúškové obdobie, letný semester sa začne vo februári. No ešte nie je isté, koľko vysokých škôl napokon rozbehne prezenčnú výučbu.

Izabela, Barbora a Matúš sa rozhodli vyrozprávať, ako zvládajú pandemický režim na vysokých školách a ako veľmi na nich vplýva, že namiesto vysokoškolského života museli zostať vo svojich detských izbách.

Izabela: Mala som úzkosti, nevedela som porovnať, či sa učím veľa alebo málo

Volám sa Izabela Trepáčová a patrila som medzi tých stredoškolákov, ktorým sa po prvýkrát vinou covidu v roku 2020 zrušila maturita. Posledný polrok na strednej škole som prežila zatvorená doma. Počas online hodiny akurát prebiehala tlačová beseda ministra školstva, na ktorej oznámil, že sa rušia maturity. Nastala eufória, spolužiaci začali hneď hovoriť, že ďalej sa už neučia. Učiteľka nás utišovala a hovorila: „To je určite iba kačica, dávajte pozor!“

Tešila som sa, že po letných prázdninách pôjdem konečne do školy a už nebudem sedieť doma. Začala som študovať odbor robotika a kybernetika na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity. Pred začiatkom semestra som si šla zariadiť ubytovanie a vybavila som si ISIC.

Prvé dva týždne sme mali ako prváci úvod do štúdia – boli to online hodiny, kde nám profesori vysvetľovali svoje predmety. Povedali nám, že iba tento úvod budeme mať online a potom pôjdeme do školy. Všetky veci som si nechala pripravené v Bratislave.

Po dvoch týždňoch som sa však dozvedela, že do školy nepôjdeme, a odvtedy som tam nebola.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Branislav Gröhling

Koronavírus

    Školstvo

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie