Denník N

Americký politológ: Naša diplomacia by mohla byť niekedy realistickejšia. Biden nemôže spraviť oveľa viac

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Jonathan Weiler skúma psychológiu voličov, ktorí si vyberajú autoritárskych politikov.

V rozhovore pre Denník N hodnotí prvý rok Joea Bidena vo funkcii prezidenta Spojených štátov amerických.

Rozpráva o tom, čo sa Bidenovi podarilo presadiť a či si nevie predstaviť na poste prezidenta aj niekoho aktívnejšieho. Zároveň hodnotí Bidenove kroky v oblasti zahraničnej politiky vrátane vzťahov s Ruskom a Čínou. Podľa neho eventuálnej invázii na Ukrajinu alebo Taiwan nedokážu Spojené štáty zabrániť.

Práve uplynul jeden rok Joea Bidena vo funkcii prezidenta USA. Čo spravil dobre a čo sa mu nepodarilo?

Bidenovi sa podarilo presadiť v kongrese, že v priebehu najbližších desiatich rokov minie 3 bilióny (po anglicky trillion) dolárov na pomoc v rámci boja proti pandémii a na infraštruktúru. V týchto balíčkoch je veľa dobrých položiek vrátane pomoci pre rodiny v núdzi. Tri bilióny znie ako veľa, ale sú to len 2 percentá očakávaného HDP Spojených štátov amerických na najbližších desať rokov. Tak či onak, jeho administratíva musela tvrdo pracovať, aby to prešlo. Biden taktiež vymenoval veľký počet federálnych sudcov, ktorých ideologické zameranie je veľmi odlišné od tých, ktorých počas štyroch rokov vo funkcii vymenoval Donald Trump.

Ostatné kľúčové časti jeho agendy však nezaznamenali pokrok. Jeho program Build Back Better (BBB), v ktorom sa malo investovať do sociálnych vecí, ktorý mal pôvodne obsahovať 3,5 bilióna dolárov na podporu a míňanie v sociálnej oblasti, bol najskôr skresaný na polovicu a teraz vyzerá, že zakapal.

Nie je to len jeho chybou. Demokrati kontrolujú len senát, ktorý je rozdelený medzi demokratov a republikánov, ale viceprezidentka Kamala Harrisová má rozhodujúci hlas. Tento malý rozdiel znamená, že Bidenove plány na míňanie môžu uspieť iba vtedy, keď ich podporí každý demokrat. Vo väčšine otázok sú totiž republikáni proti. Demokrat Joe Manchin zo Západnej Virgínie preto fakticky zablokoval plán BBB. S tým sa už potom veľa urobiť nedá. Manchin si v podstate môže robiť, čo chce. Ale záver je taký, že BBB bol dôležitou súčasťou Bidenovej agendy a nesplnil ho.

V máji a júni, keď sa veľa Američanov dalo zaočkovať proti covidu, to vyzeralo tak, že najhoršiu časť epidémie máme za sebou. Potom nás zasiahli vlny delty a omikronu. Teraz máme už dva roky pandémie za sebou, 800-tisíc mŕtvych, koniec vyzerá byť ešte ďaleko a veľa Američanov je frustrovaných, že sa život nevrátil do „normálu“.

Spojené štáty americké zaznamenali v roku 2021 veľmi silný ekonomický rast a vytváranie pracovných miest. Zároveň sme však mali nezvyčajne vysokú infláciu a problém s dodávkami tovaru. Mnohí Američania neboli zvyknutí na to, že si nemohli kúpiť, čokoľvek chcú a kedykoľvek to chcú.

Všetko to ešte prispieva k pocitu, že Bidenovi sa nedarí dať krajinu znovu do poriadku, čo sľúbil po bláznivých rokoch Trumpa. Ľudia môžu debatovať o tom, či je Bidenova administratíva zodpovedná za infláciu alebo či si nevie poradiť s covidom. Ale koniec koncov, on je teraz prezident a bude braný na zodpovednosť pri pocite, že život nie je normálny.

Zvláda Biden pandémiu lepšie ako Trump?

Latka bola veľmi nízko, lebo Trump bol hrozný. Je zodpovedný za mnohé antivaxerské snahy, lebo si myslel, že bude politicky ťažiť z toho, ak vyprovokuje ľudí k tomu, aby sa postavili proti očkovaniu. A to napriek tomu, že jeho administratíva vložila veľké peniaze do vývoja vakcín a on osobne vakcináciu podporuje. Bidenov zdravotnícky tím je schopnejší a odhodlanejší bojovať s pandémiou ako Trumpov. Ale Bidenov tím je zároveň typicky jeden alebo tri kroky za vírusom. Za to ho neviním. Ale stále sa opakujú byrokratické a politické problémy, ktoré znemožňujú, aby USA bojovali s covidom zjednotene, a Bidenovi sa tieto problémy nepodarilo vyriešiť.

Pandémia ovplyvnila politiku po celom svete. Myslíte si, že spomalila, akým spôsobom sa americká spoločnosť vyvíja?

Myslím si, že covid-19 sa v Amerike stal šancou pre expanzívnejšie vládnutie, aby vláda vytvorila programy pre ľudí v núdzi. Začalo sa to v roku 2020, keď bol Trump stále prezidentom a kongres prijal multibiliónové záchranné balíčky. Pokračovalo to aj na začiatku Bidenovho vládnutia, keď presadil ďalší balíček pre obyčajných Američanov v hodnote 2 biliónov. Progresívcom to prinieslo nádej, že ide o začiatok novej éry progresívnejšej sociálnej politiky. Ale momentálne sa zdá, že toto okno sa zatvára. Od začiatku pandémie vystúpili do popredia viaceré základné otázky americkej spoločnosti ako rasa či nerovnosť. Ale veľa ľudí, najmä v republikánskej strane, sa snaží tieto otázky odstrániť zo stola.

Čo by mal Biden zlepšiť?

Ak by Biden mohol, tlačil by do väčšej podpory pre rodiny s deťmi a snažil by sa vo všeobecnosti posilniť systém poskytovania podpôr, takú „záchrannú sieť“. Ale to bude teraz preňho ťažké, lebo to vyzerá tak, že mu chýbajú hlasy v senáte. A po kongresových voľbách v tomto roku už preňho bude možno nemožné prijať nejakú legislatívu až do roku 2024.

Podľa posledných prieskumov Bidenovi dôveruje okolo 40 percent Američanov. Prečo má takú nízku podporu?

Priemerne mu dôveruje 42 percent ľudí. To je v takomto štádiu funkčného obdobia nízke číslo, po roku mal menej iba Trump. Ide hlavne o nerozhodných voličov, napríklad Hispáncov, ktorí zostali z Bidena zatrpknutí. Pravdou je, že keď Biden začínal, mal dôveru ledva polovice Američanov. To reflektuje, aká je Amerika dnes polarizovaná. Ak ste republikán, nebudete dôverovať demokratickému prezidentovi, a to môže robiť takmer čokoľvek. To isté platí aj opačne. Strop je v Amerike dnes veľmi nízko.

Môže si Biden získať dôveru naspäť?

Môže sa mu podariť získať si dôveru „viacerých“ Američanov, ak pandémia ustane a ekonomika bude menej chaotická. Pri takejto polarizácii spoločnosti však priestor na manévre nie je veľký. Realisticky však môže dúfať, že ak sa zmení situácia, jeho rating sa môže pohybovať nejako nad 50 percent. Vo viac nemôže ani dúfať.

Po nástupe Bidena sa zdalo, že sa v oblasti zahraničnej politiky bude zaoberať najmä Čínou. Teraz však nastala komplikovaná situácia vo vzťahu s Ruskom pre otázku Ukrajiny. Čo si myslíte o stratégii USA a Bidena?

Je dôležité si uvedomiť, že ak sa rozprávame o zdanlivých plánoch Ruska spraviť inváziu na Ukrajinu či o eventuálnom rozhodnutí Číny, že si opäť zoberie Taiwan, tak USA tomu nemôžu zabrániť. Politickí lídri Ruska aj Číny pochopili dve veci: po prvé, vo svojom susedstve si môžu robiť, čo chcú, a po druhé, ak sa rozhodnú presadiť silou, realita globálnej ekonomiky ich „potrestanie“ za takéto konanie sťažuje alebo robí nemožným. Možno by preto americká diplomacia mohla byť niekedy realistickejšia. Ale nemyslím si, že na tom aj tak záleží.

Ovplyvňuje americkú stratégiu v oblasti zahraničnej politiky, napríklad v Európe, aj odchod USA z Afganistanu? Napríklad na Slovensku sa v posledných dňoch intenzívne diskutuje o obrannej zmluve.

Bidenovo rozhodnutie odísť z Afganistanu som podporoval. V USA ho to však určite stálo politické body, keďže médiá sa zamerali na to, aký to malo vplyv na tamojších ľudí, keď sa k moci dostal Taliban. Ale nemyslím si, že to bude mať veľký vplyv na to, ako bude postupovať v Európe.

Čo sa týka Slovenska, naše vzťahy k Európe sa budú vždy viacej spravovať podľa režimu, aký vládne v danej krajine. Napríklad zaobchádzať s Poľskom či Maďarskom je komplikovanejšie pre ich pravicové populistické režimy.

Režim v danej krajine bude pre Bidenove kroky v Európe dôležitejší ako dianie v inej časti sveta. V skratke si však myslím, že vzťahy medzi USA a Európskou úniou, USA a NATO sú pomerne silné. Hlavne teraz, keď už Trump nie je prezidentom.

Ako ste už spomínali, v USA sa vyskytli závažné problémy okolo základných vecí ako rasa či nerovnosť, napríklad nedávne aktivity hnutia Black Lives Matter. Ako sa darí Bidenovi riešiť tieto konflikty?

Tieto problémy, ktoré spomínate, sú v Amerike už také dlhodobé a hlboké, že žiadny prezident ich nemôže naozaj zmeniť. Trump miloval konflikty a pomohol k tomu, že z Ameriky sa stala nahnevanejšia krajina. Biden v tomto smere prezentuje pozitívnu zmenu. Ale to, aby sa urobil seriózny pokrok v oblasti rasy a nerovnosti, potrvá omnoho dlhšie.

Vedeli by ste si predstaviť na mieste Bidena aj aktívnejšieho a progresívnejšieho prezidenta?

Z dôvodov, ktoré som už spomenul, si myslím, že prezident toho nemôže spraviť oveľa viac z hľadiska prijatej legislatívy, ako Biden už spravil. Niektorí progresívci žiadajú, aby robil agresívnejšie kroky v rámci výkonnej moci, aby jeho administratíva prijala pravidlá, ktoré si nevyžadujú súhlas kongresu. Príkladom je napríklad odpustenie študentských pôžičiek, keďže univerzity v USA stoja obrovské peniaze. Neopatrnejší prezident by možno takéto veci skúšal. Ale to tiež má svoje limity.

Najskôr to vyzeralo tak, že Biden po tomto funkčnom období už nebude kandidovať. Čo si myslíte teraz?

Myslím si, že Biden bude kandidovať na post prezidenta znova aj v roku 2024. Ak vyhrá, možno jeho druhé funkčné obdobie bude príležitosťou pre väčšiu zmenu.

Jonathan D. Weiler

Jonathan Weiler. Foto – archív J. W.

Americký politológ, ktorý skúma psychológiu voličov, ktorí si vyberajú autoritárskych politikov. Vyučuje na Univerzite v Severnej Karolíne v Chapel Hill, venuje sa aj ekonomickej globalizácii a ľudským právam. Napísal viacero kníh vrátane Authoritarianism and Polarization in American Politics (Autoritárstvo a polarizácia v americkej politike), ktorá získala ocenenie od American Political Science Association (Americkej politologickej asociácie).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Rozhovory

Svet

Teraz najčítanejšie