Denník N

Už v pätnástich bola sólistkou Lúčnice, no tesne pred maturitou mala úraz: Mala som vtedy pocit, že sa mi zrútil svet

Michaela Magalová. Foto - archív M. M.
Michaela Magalová. Foto – archív M. M.

Bývalá sólistka Lúčnice a absolventka tanečného konzervatória opisuje detstvo profesionálnych tanečníc: Neustále sme na sebe pracovali a zdokonaľovali sa. Boli sme aj pod tlakom a stávalo sa, že keď niekto pribral, rodičia o tom dostali list.

Michaela Magalová sa odmalička venovala tancu, ako desaťročná nastúpila na Hudobno-tanečnú školu Evy Jaczovej (dnešné Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej) a už v pätnástich sa stala prvou sólistkou Lúčnice. Krátko pred maturitou si však počas vystúpenia roztrhla skrížený väz. Nepustili ju k maturite a na kariéru profesionálnej tanečnice musela zabudnúť.

V rozhovore opisuje detstvo a dospievanie v tanečnej škole, kde budúci tanečníci a tanečnice denne trénovali a po vzore ruských baletných škôl mávali hodiny klasického tanca aj v soboty. „Vážili nás a za kilá navyše nás občas aj ‚zvozili‘. A pritom si zoberte, že sme boli dievčatá a chlapci vo veku 10 až 18 rokov, keď sa telo vyvíja, naplno pracujú hormóny, prichádza menštruácia… V tom období bolo pre mňa dosť ťažké o sebe počúvať, že treba mať o kilo menej,“ hovorí.

No zároveň uznáva, že škola bola to najlepšie na Slovensku, čo mohli ako tanečníci absolvovať, a získala na nej mnoho cenných skúseností a zručností.

Jej príbeh ukazuje, akým tlakom musia čeliť mimoriadne talentované deti, ktoré zasvätia celé svoje detstvo napĺňaniu profesijných snov a ambícií. V rozhovore hovorí aj o tom, ako po úraze dokázala začať odznova a využiť to, na čo ju táto neľahká cesta pripravila, v ďalšej kariére, no aj v osobnom živote.

Ako desaťročná ste nastúpili na tanečné konzervatórium. Venovali ste sa tancu už aj predtým?

Ako dieťa som chodila na modernú gymnastiku, vtedy fungovali telovýchovné jednoty, gymnastický oddiel urobil nábor hneď v prvej triede priamo na škole. Pre rodičov bolo vtedy viesť dieťa ku športu určite časovo aj finančne ľahšie než dnes. A nemusela za tým vôbec byť ambícia profesionálnej kariéry. Okrem toho som chodila aj do ľudovej školy umenia, dnes sú to ZUŠ-ky, kde som sa venovala tancu. Pani učiteľka Bargelová, ktorá tam so mnou pracovala, navrhla mojim rodičom, že by sme mohli skúsiť tanečné konzervatórium v Bratislave. Vraj na to mám predpoklady.

V tom čase, v druhej polovici 80. rokov, to bola na Slovensku jediná a tá najkvalitnejšia možnosť pre deti, ktoré boli tanečne nadané a chceli sa profesionálne venovať tancu. Tá škola bola najlepšou cestou k príprave na povolanie profesionálneho tanečníka. Mohli ste tam študovať klasický tanec, teda balet, alebo folklórny tanec. Študuje sa tam od desiatich do osemnástich rokov, podobne ako sú dnes osemročné gymnázia. Pre mňa to znamenalo život na internáte, bez rodičov. Pochádzam z Liptovského Mikuláša, cesta vlakom domov mi vtedy trvala vyše štyri hodiny.

Muselo to byť ťažké rozhodovanie. Nielen pre vás ako desaťročnú, ale aj pre rodičov.

Rodičia vedeli, že to nebude ľahké, ale videli, že to chcem. Keď som urobila prijímačky, rozhodli sme sa – rodičia zostali v Liptovskom Mikuláši a ja som išla na internát do Bratislavy. Samozrejme, spoliehať sa ako desaťročná len sama na seba je dosť skoro, no v Bratislave vtedy začínala študovať aj moja o 10 rokov staršia sestra. Hoci už mala svoj vysokoškolský život, keď sa dalo, cez víkend sme trávili čas spolu. Cez týždeň to nevychádzalo ani mne – mali sme veľa hodín bežného vyučovania plus tanečné tréningy. Nemohla som prísť zo školy a vyložiť si nohy. Musela som si oprať trikot na ďalší deň, pripraviť si veci, nikto to nespravil za mňa. Veď to nie je zlá príprava na život – vedieť si určiť priority a byť zodpovedný za samoštúdium na bežné predmety, ako aj na hlavné tanečné predmety.

Aký bol režim na škole?

Učili nás bývalí tanečníci, ktorí prešli ruskou baletnou školou, pričom mnohí z nich boli vo svojej profesionálnej kariére veľmi úspešní. No malo to aj svoje tienisté stránky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rodičovstvo

Rozhovory

Životy žien

Kultúra, Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie