Newsfilter: Mikloš pripomenul Sulíkovi, že po Ukrajine môže byť na rade Slovensko

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský.

1. Sulík od seba hlúpymi rečami odohnal Mikloša

Ivan Mikloš v pondelok kritizoval slovenský postoj k napätiu na Ukrajine a dokonca oznámil, že prestal byť poradcom ministra hospodárstva Richarda Sulíka pre jeho výroky o ruskej anexii Krymu. Od človeka s povesťou reformátora, ktorý ovláda nielen ekonomiku, ale aj ukrajinskú tému, pretože tam roky pôsobil, by to voliči Richarda Sulíka mali chápať ako hanebnú potupu. O tom, ako si to asi vykladá Richard Sulík, je škoda reči.

Napätie na ukrajinských hraniciach preniká do verejnej debaty na Slovensku len v nevyhnutnej miere a ešte k tomu väčšinou len v nešťastných súvislostiach. Namiesto hľadania možností, ako môže malé Slovensko pomôcť susedovi, ktorého ohrozuje imperialistická veľmoc, zvrtol Fico so Žilinkom debatu na fantómovú hrozbu amerických základní.

Okrem Ivana Korčoka s Jaroslavom Naďom, ktorí odhodlane odrážajú útoky menovaných populistov, je vládnuca politická elita väčšinou buď ticho, alebo len vypúšťa produkty takzvaného sedliackeho rozumu v štýle Richarda Sulíka.

V čase, keď Ukrajina nástojčivo žiada Západ o jednotu v postojoch i deklaráciách a Západ ústami lídrov EÚ a USA odpovedá kladne, znela Miklošova kritika ako budíček pre všetkých sulíkov, ktorí si myslia, že s malou násobilkou vyriešia problémy sveta: za rohom možno bude vojna a po Ukrajine môže byť na rade Slovensko.

2. Vlna stúpa, zábrany klesajú

Vlna omikronu na Slovensku podľa očakávania rastie. Nevidno však, že by vzbudzovala čoraz väčšie obavy, ako to bolo pri minulých vlnách. Zo sveta totiž opakovane prichádzajú priaznivé informácie o vlastnostiach omikronu – najnovšie aj tá, že jeho smrtnosť je nižšia o osemdesiat percent.

Tieto dobré správy majú zatiaľ väčší vplyv na verejnú mienku na Slovensku i na rozhodovanie politikov než aktuálne covidové štatistiky.

Namiesto desiatich päť dní. Stúpajúcu hladinu potvrdil počet nových prípadov za nedeľu: vyše 3 500 aj vysoká pozitivita (36 percent). Nerastie však hlavný ukazovateľ problému, teda počet hospitalizovaných. Aktuálne je ich 1500, čiže menej ako polovica počtu, ktorý bol na vrchole vlny delta.

Zrejme aj vďaka tomu si mohlo ministerstvo zdravotníctva dovoliť výrazné skrátenie povinnej izolácie infikovaných aj povinnej karantény kontaktov pozitívnych. Najlepšie to vynikne v kontraste so začiatkom pandémie: pred necelými dvoma rokmi zatvárali ľudí do štátnej karantény na dva týždne ďaleko od domova už len za to, že prišli na Slovensko z Talianska alebo z Číny, pričom vôbec nemuseli byť infikovaní. Teraz stačí aj človeku, ktorý práve zistil, že je infikovaný, len 5-dňová domáca izolácia. Jeho „blízke kontakty“ musia dodržať domácu karanténu rovnako len päť dní, a aj to len tí neočkovaní.

Nový prístup. Ministerstvo sa snažilo zdôrazniť, že uvoľnenie karanténnych pravidiel nemá medicínske, ale len praktické vysvetlenie, teda že ho robí s plným vedomím možnej nákazlivosti aj po piatich dňoch izolácie. Väčšiu dôležitosť však prisúdilo tomu, aby neskolaboval život krajiny, keď počet ľudí súcich na izoláciu raketovo vystrelí.

Tento prístup má logiku, má však aj háčik. Tým je neistota, či sa situácia na Slovensku nevyvinie inak než v krajinách, v ktorých je podstatne viac zaočkovaných ľudí. Podľa Dát bez pátosu už rastú počty hospitalizovaných v regiónoch, ktoré ako prvé privítali omikron. Zdá sa, že pri tejto vlne a pri tomto prístupe budú práve počty hospitalizovaných nielen najdôležitejším, ale fakticky jediným číslom na posúdenie vážnosti situácie.

3. Za Vlčana OĽaNO draho zaplatí

Minister pôdohospodárstva za OĽaNO Samuel Vlčan počúval v pondelok od dvoch opozičných strán výzvy na svoje odstúpenie. Hlas aj KDH operovali hlavne s uniknutou e-mailovou komunikáciou, o ktorej napísal .týždeň. Korešpondencia ministerských úradníkov podľa časopisu i podľa politikov dokazuje, že Vlčan prinajmenšom vedel o tom, že niektoré ministerské dotácie sa rozdelia tak, aby ich dostali len vyvolení.

Všetko sa točí okolo nepochopiteľne vysokej dotácie na ošípané, ktoré sa síce ušli len zlomku chovateľov, medzi prijímateľmi bol však Vlčanov štátny tajomník a zrejme aj ďalší človek blízky OĽaNO.

Obohraná platňa. Po dlhých mesiacoch prijal minister pozvanie do médií (Expres), nevyužil však možnosť vysvetliť, ako sa veci majú. Naopak, na konkrétne otázky, napríklad prečo bola dotácia na prasa štvornásobkom nákupnej ceny prasaťa, odpovedal len prázdnymi slovami, aké boli typické pre reprezentantov Smeru, keď sa u nich niečo prevalilo.

Jediným jasne formulovaným posolstvom, ktoré ochotne opakoval do mikrofónu, bolo, že kauza drahých svíň je komplotom ľudí, ktorým sa nepáči, že chce reformovať poľnohospodárstvo.

Nejde len o svine. Okrem faktov v aktuálnej kauze škodia Vlčanovi aj indície o jeho minulosti, medzi nimi napríklad tvrdenie Ficovho priateľa Miroslava Bödöra na poľovníckej chate, že sa osobne pozná s Vlčanom i s Jozefom Kissom, Vlčanovým nominantom v neslávne známej štátnej agentúre PPA. Ten podľa Bödöra odkazuje Ficovi, že „keby voľačo, tak príde“.

Vlčanovu hodnotu zrazil nadol aj jeho predchodca Ján Mičovský. Aj on bol nominantom OĽaNO, takže jeho podozrenia, že sa Vlčan zbavil po príchode na ministerstvo bojovníkov proti korupcii, sa dajú ťažko chápať ako nepodložený politický útok.

Keď sa k tomu pripočítajú aj nepríjemnosti, ktoré si Vlčan narobil vinou zlého výberu šéfa štátnych lesov, tak výsledok je pomerne jasný: Vlčan bol zo strany OĽaNO ďalšou veľkou personálnou chybou, za ktorú hnutie ťažko zaplatí na svojej povesti protikorupčnej strany. A tak to bude bez ohľadu na to, či Vlčan padne alebo nie.

Jednou vetou:

4. Koaličná rada sa bude zaoberať zvyšovaním cien energií a jeho riešením, uviedla pred rokovaním vicepremiérka a predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová.

5. Slovensko nevidí žiadny dôvod na prípravu evakuácie diplomatov z Kyjeva, oznámil minister Ivan Korčok.

6. Podľa súdu mesto Košice pri likvidácii rómskej osady Nižné Kapustníky v roku 2012 porušilo právo a diskriminovalo, okresný súd Košice II rozhodol v prospech deviatich členov vysťahovanej komunity.

7. NAKA zadržala známeho extrémistu Mariána Magáta, polícia uviedla, že ho predviedli pred vyšetrovateľa ako obvineného z extrémizmu v 36 skutkoch.

8. Ministerstvo pôdohospodárstva a štátni lesníci nespolupracujú pri prechode lesov v národných parkoch pod ministerstvo životného prostredia, posťažoval sa minister životného prostredia Ján Budaj.

9. Pozitivita PCR testov je 36 %, pred týždňom to bolo 20 %. V nedeľu urobili laboratóriá 9684 testov, pozitívnych bolo 3503. Pribudlo 32 úmrtí, v nemocniciach je hospitalizovaných 1497 pacientov s covidom-19.

10. Kandidátom na riaditeľa RTVS by mohol byť Tibor Búza, programový riaditeľ televízie z čias Miku.

Zaujímavé články:

Ani Američania, ani Briti nie sú ruskou agresiou voči Ukrajine ohrození tak priamo a tak bezprostredne ako my. Pretože po úspešnej a tolerovanej ruskej agresii voči Ukrajine by nebola na rade ani Amerika, ani Británia, ale práve my.

Ivan Mikloš o debate o zmluve s USA (sme.sk)

FB status:

ČO CHCE UKRAJINA? NATO ALEBO RUSKO? ČO CHCÚ ĽUDIA?

V diskusii o Ukrajine v kontexte situácie na rusko-ukrajinských hraniciach a ruského ultimáta veľmi často odznieva otázka o zahranično-politickom smerovaní nášho východného suseda. Jedna z „požiadaviek“ Ruska totiž je, aby Ukrajina sa nikdy nestala členom Aliancie.

Po prvé, je to v rozpore s princípom suverenity, ktorý podporuje celá Aliancia, vrátane Slovenska. Nikto totiž nemôže nadiktovať nikomu, akú zahraničnopolitickú orientáciu si zvolí. Tak, ako sme si my vybrali, že chceme sa stať súčasťou EU a NATO, aj Ukrajina má právo si samostatne vybrať svoju cestu. Rusko, ani nikto iný nemá a nemôže mať právo veta.

Po druhé, často sa argumentuje, či už z ruskej strany, ale aj u nás, že členstvo Ukrajiny v NATO je umelo nadiktované zo západu, že len Aliancia ťahá nasilu Ukrajincov do NATO.. a že vlastne samotní Ukrajinci sa nechcú stať členmi Aliancie. A o tom je dnešná mapa týždňa.

Ruská anexia Krymu v roku 2014 dramaticky zmenila názor Ukrajincov na zahraničnú orientáciu svojej krajiny, vrátane postojov k NATO. V roku 2012, čiže pred konfliktom, bola podpora členstva len 12%, proti bolo 62%. V apríli 2014 podpora členstva Ukrajiny v NATO bola na úrovni 37%, v novembri 2015 už 48%, v roku 2021 už 54%. Ten nárast je naozaj dramatický a presne to časovo korešponduje s ruskou agresiou.

Neutralitu by preferovala necelá tretina Ukrajincov (29%) a podpora „východnej opcie“, čiže aliancia s Ruskom má de facto nulovú podporu (konkrétne 3%). 57% Ukrajincov si myslí, že v hypotetickom prípade, že by boli členmi v NATO, nedošlo by k vojne na Donbase a anexii Krymu.

Čísla sú jednoznačné. Neplatí teda, že členstvo v NATO je nanútené Ukrajincom zo západu, Bruselu, Washingtonu, či z Bratislavy. Chcú to samotní Ukrajinci. Navyše dlhodobé trendy sú jednoznačné – najvyššiu podporu má členstvo v NATO v kategórii mladých ľudí (18-29 rokov) – 64%, čiže takmer dve tretiny (ale aj približne polovica ľudí nad 60 podporuje členstvo).

Čo je ale veľmi dôležité, hoci existujú určité regionálne rozdiely v podpore, členstvo v NATO sa stalo celoukrajinskou záležitosťou – nie je teda pravda, že východ a juh chcú patriť k Rusku. Západná Ukrajina podporuje členstvo najsilnejšie – 77% za, 11% proti; stredná Ukrajina 58% za 26% proti; južná Ukrajina 43% za a 38% proti, a aj na najviac ruskojazyčnom východe je podpora na úrovni 33%.

Čo sa týka členstva v EU, podpora je tiež jednoznačná – 62% za a 26% proti, pričom na západe je pomer 83/9, v strede 65/22, na juhu 49/37, na východe 44/41, t.j. podpora vstupu do EU prevyšuje počet odporcov aj na východe Ukrajiny.

74% Ukrajincov považuje za najväčšiu hrozbu Rusko, 16% USA, 13% Čínu. Tieto čísla sú opäť jednoznačné. Rusko ako hrozbu považuje aj viac ako polovica (54%) Ukrajincov na východe, čiže v ruskojazyčných regiónoch (len menej ako 28% odpovedalo negatívne!). 82% mladých (18-29 rokov) považuje Rusko za hrozbu.

Toľko teda k prioritám samotných Ukrajincov – tvrdenie propagandy, že oni vlastne „chcú k Rusku“, len ich západ ťahá agresívne k sebe je lož. Čísla neklamú, propagandisti áno.

Čísla sú z výskumu popredného ukrajinského think-tanku, Razumkovho Centra. Tieto údaje sú ale potvrdzované priebežne aj z ďalších zdrojov a sociologických výskumov.

Citát:

Shooty:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Vojnové konflikty produkujú utečencov.

Utečenci spôsobujú napätie v krajinách, do ktorých smerujú, pretože sa vždy nájdu politici, ktorí chcú profitovať z prirodzeného ľudského strachu z neznámeho.

Ak by nebodaj Rusko napadlo Ukrajinu, myslím, že by sme sa určite dočkali tlačovej konferencie Smeru, na ktorej by sa Fico ostro postavil proti vzniku ucelených ukrajinských komunít na našom území.