Denník N

Ako dieťa bola outsiderkou, neskôr ju z kolektívu vyčlenilo odmietanie alkoholu. So zničeným sebavedomím jej pomáha terapia

Ilustračný obrázok - Pixabay
Ilustračný obrázok – Pixabay

Od prvej triedy sa nevedela začleniť a nemala kamarátov. S príchodom puberty znášala samotu a posmešky ešte horšie a to ju doviedlo k hospitalizácii na psychiatrii. Odborníčka radí, ako majú pri takejto skrytej forme šikany postupovať rodičia aj škola.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Keď som chodila na základnú školu ja, o téme duševného zdravia detí sa veľmi nehovorilo,“ vraví dvadsaťjedenročná Nikol. Súčasnú celospoločenskú diskusiu na tieto témy vníma veľmi pozitívne. „Vtedy to neriešili ani učiteľky, ani riaditeľka, ani moja mama. Mysleli si, že na ‚škádlení‘ detí nie je nič zlé,“ hovorí.

Nikol bola už na prvom stupni základnej školy tichá a odlišovala sa aj vzhľadom. „Bola som ostrihaná nakrátko. Hovorili, že vyzerám ako mužatka. Vyzerá to nevinne, ale nie je.“

V puberte počúvala inú hudbu ako ostatní a aj to bolo zdrojom posmechu. „Nikto sa ma nikdy nezastal. Aj moju jedinú kamarátku strhli na svoju stranu. V triedach funguje hierarchia a nepísané pravidlá, obyčajný človek si to nechce u obľúbeného človeka pokaziť.”

Nikol sa veľmi chcela priateliť s deťmi, ale ak aj náhodou mala chvíľu pocit, že priateľov má, boli to už odmalička zištné vzťahy. „Kedysi sa zbierali nálepky, ja som ich mala veľa, každý za mnou chodil. Pominula nálepková móda a ja som zostala zase úplne sama,“ opisuje. O to viac vraj trpela.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Mladí

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie