Denník N

Moderátor Kovačič: Bödöra a ani iných obvinených by som do auta nenakladal

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

Moderátor nedeľnej diskusnej relácie Na telo hovorí o začiatkoch v RTVS, kde krátko v rannom vysielaní hlásil športové správy, ale aj o tom, ako pokračovala jeho kariéra. Michal Kovačič vysvetľuje aj to:

  • prečo si myslí, že nie je správne využívať v debate inštitút prázdneho kresla,
  • ako zostavuje dvojice a prečo sme nevideli debatu Fico – Matovič,
  • ako by mali novinári reagovať, keď politici použijú na ich kolegu na tlačovke invektívu,
  • čo robí preto, aby sa javil ako nestranný moderátor.

Vyštudovali ste právo, ale už od školy ste pracovali v médiách, konkrétne v RTVS. Prečo?

Náhodou. Brat pracoval ako spravodajca Slovenskej televízie v Moskve a vypadla im pomocná sila v zahraničnom spravodajstve na nosenie veľkých kaziet a vyhľadávanie v nich a na toto ma zavolali. V podstate od devätnástich rokov som bol v Slovenskej televízii. Moderoval som tam aj šport, ale bola to len epizódka v rannom vysielaní. K športu naozaj nemám blízko, ale vedel som prečítať mená ako Bjørndalen a podobne.

Už počas školy ste teda vedeli, že nebudete robiť právo?

Už som tušil, že keď právo skončím, tak ho asi robiť nebudem, ale veľmi ma to bavilo a chcel som to vyštudovať.

Pamätáte si, kedy vás začala zaujímať politika? Kto je prvý premiér, ktorého registrujete?

Všetkých, samozrejme. Ale mám zimomriavky už z roku 1989, aj keď som mal len šesť rokov. Keď sa pustí Sľúbili sme si lásku z námestia, intenzívne to prežívam. Pamätám si, že keď som bol na základnej škole, doma sme sa určite rozprávali o mečiarizme a Mečiarovi. Od začiatku, ako som robil spravodajstvo, som chcel robiť politiku.

Kde všade ste boli, kým ste prišli do Markízy?

V Slovenskej televízii som bol asi šesť rokov. Asi rok a pol som robil vo Fun rádiu, lebo som sa chcel s tými najlepšími spíkrami naučiť čítať tak, aby mi bolo rozumieť. Inak, ja som sa nedostal na právo na prvýkrát a robil som niekoľko mesiacov aj v McDonald’s. To som si povedal, že sa idem potrestať.

Bolo vaším snom moderovať politickú diskusiu?

Určite. Chcel som robiť politiku, ťahalo ma to do parlamentu a po pár rokoch sa vo mne zrodila myšlienka, že by bolo dobré moderovať diskusie. Začalo sa to predvolebnými debatami, keď bolo treba odmoderovať sériu prezidentských debát so všetkými kandidátmi, pretože to nie je len tá jedna vrcholná, ale aj s tými, ktorí majú menšie preferencie. Tam som začal a prepracoval som sa až k Na telo.

Obdivovali ste Daniela Krajcera, Zlaticu Puškárovú?

Pamätám si, ako som ich pozerával, boli to veľké hviezdy.

Zlatica Puškárová bola ako prvá v debatách naozaj ostrá a bolo to revolučné.

Bolo to nevídané. Treba si pripomenúť, že v Slovenskej televízii vtedy niektoré reportáže vyzerali aj tak, že sa zapol taký ten veľký mikrofón a Imrich Andrejčák ako minister obrany dostal otázku a tri minúty rozprával.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie