Čo som videl na územiach, kde Rusko opakovane znásilňuje Ukrajinu
Rusko žije v sebaklame, že s Ukrajinou nehraničí, ale sa do nej „vlieva“. Ako živel.
Pred ôsmimi rokmi som bol počas ruskej anexie na Kryme, pred siedmimi na Donbase.
Nepoznáme síce aktuálne Putinove plány, no ak je niekde invázia pravdepodobná, je to práve medzi týmito dvomi (stále ešte) časťami Ukrajiny. Tu, na brehoch Azovského mora.
Viac ako tristo kilometrov široký pás pobrežia tvorí step. Nekonečná rovina medzi anektovaným polostrovom a Mariupoľom.
Mýtické Novorusko? Tieto celiny rozorú pásy tankov a transportérov?
Mužik, si hysterický
Berďansk leží v dvoch tretinách cesty v smere od Krymu do Mariupoľa. Postsovietsky zapadákov. Práve tu som v júni 2015 na piesočnej pláži lízal „moroženoje“ (u nás známe ako ruská zmrzlina). Rybári vytiahli večer člny na breh. Z diskoték vyrevovala muzika, pred herňami parkovali staré golfy, vánok od mora zľahka hýbal prázdnymi kolotočmi.
Miestni sa tvárili začudovane. Vojna? Odkiaľ si? Zo Slovenska? Šibe ti, inostranský mužik? Si hysterický.