Denník N

Hvoreckého knižnica: Ako čítať konflikt Ukrajina verzus Rusko

Dobré knihy o hroznom konflikte.

22. januára 2014 zastrelili na Majdane prvého demonštranta. Iba dvadsaťročný obranca barikád Serhij Nihojan sa túžil stať hercom. Jeho video s úryvkom poémy Kaukaz od Tarasa Ševčenka sa stalo virálnym. Ďalší ukrajinský príbeh sa začal poeticky a skončil krvavo.

Keď som navštívil Kyjev, zaskočila ma popularita básnikov a literatúry. Tamojší knižný veľtrh Arsenal či ľvovské Fórum vydavateľov mi veľkosťou a kvalitou vyrazili dych.

Jazyk, písanie a kultúra zohrali pri rozvoji svojbytnej ukrajinskej identity kľúčovú úlohu.

Vojna na Donbase a anexia Krymu posilnili politický rozmer aktuálnej tvorby. Čítanie pomáha pochopiť ruské a ukrajinské súvislosti v celej ich zložitosti a rozpornosti, rozpoznávať polopravdy a odhaľovať bludy. Prečo sa pod zámienkou mieru a obrany pripravuje ďalšia agresívna vojna?

Dostojevskij a Sibír

Nemecký filozof Hegel v rozprave o Ázii spomína aj Sibír, ktorú podľa neho „treba odrezať… lebo nás tu vôbec nezaujíma… je mimo dejín“. Dostojevskij si Heglovu poznámku prečítal roku 1854 vo vyhnanstve v Semipalatinsku a ohromila ho tak, že sa rozplakal. Spisovateľ o vlások unikol smrti a mal za sebou už štyri roky nútených prác. „Stratené duše… zbavené všetkých práv, odrezané skyvy spoločnosti, s biľagom vypáleným na tvári, aby večne svedčil o ich zavrhnutí,“ charakterizoval spoluväzňov vo svojom najlepšom románe Zápisky z mŕtveho domu.

Pochopil, že sa, už ako radový vojak, nachádza na mieste, ktoré ani nepatrí do histórie. Žil veľmi skromne medzi nomádskymi Kirgizmi, ktorí spávali v jurtách, a na desiatky tisíc vyhnancov, najmä európskych Rusov, sa dívali cez prsty.

Paradoxne, Dostojevskij napokon považoval lágrovú skúsenosť za „obrovské šťastie“, tam začal „zdravo, šťastne žiť a pochopil seba samého“. Aj Raskoľnikov na konci Zločinu a trestu vníma Sibír ako vykúpenie, „prerodenie z jedného sveta do druhého… zoznámenie s neznámou skutočnosťou“. Krutých a zarážajúcich paradoxov sa v autorovom diele nájde veľa.

Aj Alexander Solženicyn o sto rokov neskôr v trilógii Súostrovie Gulag napísal: „Ďakujem ti, väzenie,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie