Príbeh Nowej Huty: Vydarená komunistická utópia, ktorá sa postavila komunistom

Ako by vyzeralo utopické mesto s tristotisíc obyvateľmi postavené od základov podľa ideológie socializmu v kombinácii s myšlienkami renesancie? Nie sú to len teoretické úvahy – také mesto úspešne existuje len sto kilometrov od slovenských hraníc.

V skutočnosti to síce nie je samostatné mesto, ale východná časť Krakova, respektíve komplex piatich miestnych samosprávnych častí známych pod spoločným názvom Nowa Huta.

Táto štvrť fascinuje a udivuje najmä preto, že je v skutočnosti jedným z mála príkladov realizovanej utópie, ktorá celkom dobre funguje. Nowa Huta vznikla rozhodnutím Josifa Stalina postaviť obrovský hutnícky závod východne od Krakova a s ním aj nové mesto. A nie hocijaké, ale prvé socialistické mesto na svete postavené od základov na zelenej lúke v súlade s ideológiou marxizmu-leninizmu.

Robotnícka Nowa Huta mala zatieniť intelektuálny Krakov, ktorý bez ujmy prežil 2. svetovú vojnu a stal sa centrom odporu proti komunizmu. Ako jediné veľké mesto v Poľsku Krakov vo vládnom referende v roku 1946 rozhodne odmietol zavedenie nového systému a závislosť od Sovietskeho zväzu.

Šialený nápad

Z ekonomického, environmentálneho a sociologického hľadiska bolo rozhodnutie postaviť obrovskú oceliareň desať kilometrov východne od historického centra Krakova šialenstvom. Hutnícky závod bol vybudovaný na mieste, kde bola černozem – najlepšia, zriedka sa vyskytujúca pôda ideálna na poľnohospodárstvo.

V okolí sa nenachádzali zdroje najdôležitejších surovín na výrobu ocele. Uhlie sa muselo dovážať zo Sliezska (oveľa lepšie miesto na umiestnenie oceliarne) a železná ruda zo sovietskej Ukrajiny.

Ani lokalita blízko Krakova nedávala ekonomický zmysel. Vybudovanie huty by bolo rozumnejšie asi sto kilometrov na severovýchod, neďaleko Sandomierzu, kde nie sú žiadne veľké mestské centrá a takéto nové mesto by mohlo skutočne pomôcť celému chudobnému regiónu.

Stalin však rozmýšľal inak a výstavba Nowej Huty sa stala jedným z najvýznamnejších investičných projektov v Poľsku v prvom desaťročí po vojne spolu s rekonštrukciou Varšavy a Gdanska a organizovaním poľského života na bývalých nemeckých, západných a severných územiach.

Dostal voľnú ruku

S výstavbou mesta sa začalo v roku 1949 v bývalej vidieckej obci Mogiła. Komunisti zverili túto úlohu inžinierovi Tadeuszovi Ptaszyckému, ktorý patril pred vojnou k inteligencii a nemal žiadne sympatie s komunistami. Ptaszycki a jeho kolegovia sa rozhodli, že ak sa má postaviť nové mesto, musí to byť