Denník N

Odolnosť proti antibiotikám zabíja denne tisíce ľudí. Problém majú aj bohaté štáty

Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Vedci upozorňujú, že vývoj nových antibiotík zaostáva za tempom vývoja baktérií. Výsledkom môže byť, že aj bežné infekcie budú opäť neliečiteľné.

Aj keď sú baktérie posledné dva roky v tieni vírusov, stále nás môžu prekvapiť podobne nepríjemne ako SARS-CoV-2 v roku 2019.

Práve týmto rokom sa zaoberá štúdia, ktorá vyšla v januári vo vedeckom časopise Lancet.

Jej autori upozorňujú na to, že infekcie odolné proti antibiotikám a ďalším antimikrobiálnym látkam počas neho vo svete priamo spôsobili 1,27 milióna úmrtí a boli nepriamo spojené s takmer piatimi miliónmi úmrtí.

Každý deň roku 2019 tak odhadom zabili asi 3 500 ľudí.

Mikrobiológ Jonathan Cox z Aston University to pre portál Conversation prirovnáva k počtu ľudí, ktorí v tom istom roku zomreli na následky vírusu HIV a maláriu dohromady.

Správa takisto ukazuje, že 70 percent úmrtí v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie (AMR) spôsobila rezistencia na antibiotiká.

Vedci upozorňujú, že vývoj nových antibiotík je príliš pomalý v porovnaní s vývojom rezistentných kmeňov. Antibiotiká nám teda dochádzajú a výsledkom môže byť, že bežné infekcie budú opäť neliečiteľné.

Infekcie močových či dýchacích ciest

Štúdia, ktorá je výsledkom projektu Global Research on Antimicrobial Resistance, je zatiaľ najkomplexnejšou správou, ktorá pokrýva rozsah antimikrobiálnej rezistencie.

Vedci skúmali 471 miliónov

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie