Marián nikdy nezradil svoje ideály, radšej sa postavil k sláve chrbtom, spomína Jana Vargová
Jeho nedožité jubileum vo veľkom pripomína Rádio Devín, ktoré spustilo 17-dielny seriál Marián Varga 75 – Príbeh hudby. Stojí za ním hudobníkova manželka.
Keď sme spolu robili pred piatimi rokmi rozhovor, bolo to krátko po Mariánovej smrti a boli ste uprostred smútenia. Ako sa cítite dnes?
Nie veľmi odlišne, Marián mi chýba úplne rovnako ako vtedy, iba pominul šok z toho prázdna, v ktorom som sa zrazu ocitla. Boli sme na seba veľmi úzko naviazaní, stále spolu, a zrazu mi uletel ako taký balónik. Ibaže ja som tú šnúrku nedokázala pustiť z ruky a zostala som k nemu pripútaná. Takže teraz je to tak, že sa to prázdno snažím zaplniť Mariánom na mnoho iných spôsobov, najmä jeho hudbou a takisto robotou, ktorá s tou hudbou súvisí. A musím sa priznať, že ma to upokojuje a svojím spôsobom aj nadchýna.
Teraz hovoríte o práci, ale ako vnútorne prežívate to, že tu nie je? Snažíte sa z toho dostať alebo sa stále s tým učíte žiť?
Náš vzťah pokračuje, ani si nemyslím, že je menej intenzívny, len má inú kvalitu. Hovorím si – Marián je niekde v diaľke predo mnou, má iba riadny náskok. Pretože on ho mal vždy v mnohých veciach. Ibaže neodpovedá na otázky, ktoré mu kladiem príliš neskoro. To je to, čo ma nesmierne mrzí. Pomáhala som mu, aby mohol dobre fungovať v tomto svete, pre ktorý nebol celkom disponovaný. Ale s určitosťou neviem, či bol naozaj šťastný. Dúfam, že áno.
Zmenil sa váš pohľad na jeho hudbu, odkedy medzi nami nie je?
To je taká zaujímavá vec, že u nás doma tridsať rokov neznela Mariánova hudba, lebo on ju nikdy nepočúval. Keď som sa aj pokúšala niečo si pustiť, reagoval podráždene. A vlastne som ani nemala šancu, pretože buď čítal – a vtedy zásadne nepúšťal hudbu –, alebo obsadil celý náš spoločný priestor hudbou, ktorú chcel počúvať on. Takto cibril môj vkus (smiech). Aj mesiace po tom, čo odišiel, som si púšťala posledné nahrávky, ktoré počúval, dodnes ostali na kôpkach. Až neskôr, keď som pripravovala na vydanie ten CD box, vypočula som si znova všetky jeho albumy. A pri ďalšej robote, ktorá na to nadväzovala, znova. Priznávam, že tá hudba má nado mnou rovnakú moc ako kedysi. To, čo sa zmenilo, je, že som si
