Denník N

Komu v skutočnosti hrozí okupácia?

Poslanec Smeru Ľuboš Blaha a Marian Kotleba na protivládnom proteste pred parlamentom. Foto - TASR
Poslanec Smeru Ľuboš Blaha a Marian Kotleba na protivládnom proteste pred parlamentom. Foto – TASR

Korene Mečiarovej gnómy o tom, že „ak nás nebudú chcieť na Západe, obrátime sa na Východ“, siahajú hlboko pred obdobie komunizmu.

Aj keď si to sotva vieme predstaviť – vojna? takmer za rohom? dnes? v čase, keď nás zmáha pandémia, keď nám hrozí klimatická kríza?– predsa nám to médiá čoraz výraznejšie pripomínajú. „Čekání na válku“, avizuje v kľúčovom článku najnovšieho čísla český Respekt, „Spád udalostí smeruje k vojne na Ukrajine“, píše britský Economist. „Putin znovu vzkriesil NATO“, konštatuje Politico. Americké ministerstvo zahraničia nariadilo rodinným príslušníkom zamestnancov ambasády USA v Kyjeve, aby „v dôsledku pokračujúcej hrozby vojenského zásahu Ruska“ opustili Ukrajinu.

Pravda, o hrozbe vojenského zásahu sa hovorilo aj u nás, aj keď v šokujúcej súvislosti. Tunajší obdivovateľ diktátorského prezidenta Putina poslanec Blaha totiž varoval: „Už o pár dní sa začne americká okupácia! Ženú nás do vojny s Ruskom, chystajú sem naťahať tisíce amerických vojakov, vystavujú vás napospas americkej svojvôli, idú sem navoziť jadrové zbrane. Obranná dohoda s USA je koniec slovenskej štátnosti.“

Niektorí ďalší predstavitelia opozície požadovali, aby sa Slovensko vrátilo k politike „štyroch azimutov“ hlásanej Robertom Ficom v rokoch 2006 – 2010. Tá mala odkloniť krajinu od údajnej „jednostrannej orientácie“ predchádzajúceho kabinetu Mikuláša Dzurindu na USA a posilniť orientáciu na Rusko. Akoby sme zabudli, deklaroval Fico v roku 2009, že svet má štyri svetové strany: „Rusko dosiahlo obrovský pokrok a je znovu na svetovej aréne. Zo strany malého a ešte k tomu slovanského Slovenska by bolo kolosálnou chybou pokračovať v politike jednostrannej orientácie na Západ. V budúcnosti preto vyvinieme všetko úsilie na to, aby sme rozvíjali dobré vzťahy s Ruskom.“

Pripomeňme, že v Prahe politiku štyroch azimutov s odvolaním na francúzskeho prezidenta de Gaulla hlásal prezident Miloš Zeman, pričom zabudol dodať, že koncepcia „všetkých azimutov“ bola súčasťou de Gaullovej vízie francúzskej nezávislosti a slávy, pre ktorú v roku 1966 Francúzko vystúpilo z NATO. Po páde de Gaulla v roku 1969 sa však postupne s Alianciou zbližovalo a v roku 2009 sa vrátilo pod spoločné velenie NATO. Sám Zeman túto politiku praktizoval rozvíjaním vzťahov s Ruskom a Čínou.

Ako je však možné, že aj tvárou v tvár neprehliadnuteľnej ruskej hrozbe voči Ukrajine i neakceptovateľným revizionistickým ruským požiadavkám voči NATO Blaha blúzni o slovenskej vojne proti Rusku a o americkej okupácii?

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie