Denník N

Sčítanie obyvateľov ukázalo ozajstnú pestrosť Slovenska

Dvojjazyčné nápisy v Rožňave. Foto - Tomáš Hrivňák
Dvojjazyčné nápisy v Rožňave. Foto – Tomáš Hrivňák

Národnostné výsledky zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 môžeme hodnotiť z pohľadu národnostných menšín ako pozitívne.

Autor je prezidentom Inštitútu Mateja Bela

Slovensko pozná výsledky zo sčítania obyvateľstva v roku 2021 z pohľadu národnostného zloženia. Pre národnostné komunity na Slovensku sa dajú z výsledkov vyčítať lepšie aj horšie správy. Najdôležitejším faktom je, že kým v roku 2011 sa k menšinovým komunitám hlásilo okolo 660-tisíc ľudí, teraz to je o približne sto tisíc ľudí viac. Ukazuje sa tak obraz oveľa rozmanitejšej krajiny ako predtým.

Jeden z hlavných dôvodov tohto nárastu je ten, že tentoraz sa „premiérovo“ dali označiť v hárku dve národnosti. Takúto zmenu sa nám podarilo presadiť v roku 2017. Túto možnosť napokon využilo 306-tisíc ľudí, čiže približne jeden z osemnástich. Takéto vysoké číslo hovorí o tom, že bol ozajstný dopyt po možnosti značiť si viaceré národnosti. Mohlo to zaujať najmä ľudí, ktorí pochádzajú z etnicky zmiešaných manželstiev, ľudí, ktorí hovoria iným jazykom, ako je zvyčajné pre ich národnosť, napríklad maďarsky hovoriaci Rómovia alebo sčasti asimilovaní Rusíni), ako aj tých, ktorí majú predkov z národnostnej komunity a vyznačením ďalšej národnosti si chceli uctiť vlastné korene.

Vo výsledku a po zarátaní oboch otázok na národnosť, si svoje pozície vylepšili takmer všetky národnostné komunity na Slovensku. Rusíni napríklad vzrástli z 33-tisíc členov v roku 2011 na 63-tisíc v roku 2021 – pričom viacero ľudí si vybralo rusínsku národnosť pri druhej otázke ako pri prvej. Takýto nárast početnosti znamená aj to, že kým sme doteraz mali iba 68 obcí, kde sa mohla využiť rusínčina v úradnej komunikácii, pribudne k nim ďalších 88 obcí vrátane kľúčového mesta Svidník. Dá sa povedať, že sa vytvorí takmer neprerušené pásmo rusínskej dvojjazyčnosti od Polonín až po Bardejov. Ďalších 56 obcí sa k dvojjazyčnosti môže dopracovať o desať rokov, a to v prípade, ak sa opäť k rusínskej národnosti bude hlásiť v najbližšom sčítaní aspoň 15 percent miestnych obyvateľov.

Nárast zaznamenali aj Rómovia. Ich výsledok 156-tisíc je jeden a pol ráz toľko, ako údaj pri predošlom sčítaní (105-tisíc). Opäť platí, že dôvodom rastu je druhá otázka na národnosť, kde si rómsku identitu značilo viac ľudí ako pri prvej. Číslo 156-tisíc je však stále prudko pod akademickými odhadmi početnosti Rómov na Slovensku, napríklad v knihe Atlas rómskych komunít 2019 sme s kolegami odhadli približný počet 450-tisíc Rómov na Slovensku. To, že si národnosť v sčítaní stále značí iba tretina z nich, má viaceré dôvody od stigmatizácie rómskej identity až po apatiu. Čo však vieme s určitosťou povedať, je, že niektoré obce, kde evidujeme veľké rómske komunity, sa k rómskej národnosti nehlásili vôbec.

Malú poznámku si zaslúžia komunity maďarských Rómov, ktorí vo väčšine využili možnosť značiť dve národnosti, a dali si maďarskú aj rómsku národnosť v nejakej kombinácii. Bolo to racionálne rozhodnutie už aj z toho hľadiska,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie