Denník N

Otvorenie trhu s právnymi službami má ústavné limity

Foto - TASR
Foto – TASR

Umožnením poskytovania právnej pomoci živnostníkmi by sa výrazným spôsobom znížil doterajší štandard ochrany tohto základného práva.

Autor je advokát, špecializuje sa na ústavné právo

Do Národnej rady Slovenskej republiky bol nedávno podaný poslanecký návrh zákona, ktorým sa má do živnostenského zákona zaviesť nová viazaná živnosť – právne poradenstvo.

Preukazom spôsobilosti pre výkon tejto živnosti by malo byť vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v magisterskom študijnom odbore právo.

Právni poradcovia živnostníci by podľa návrhu mali mať právo poskytovať „právne rady, spisovať listiny o právnych úkonoch, spracúvať právne rozbory, vykonávať právne poradenstvo v oblasti tvorby práva, konzultačnú činnosť v oblasti tvorby práva a poskytovať ďalšie formy právneho poradenstva“. Nemali by mať možnosť vykonávať len tie činnosti, ktoré podľa právneho poriadku môže vykonávať výlučne advokát, advokátsky koncipient alebo iná právnická profesia, napríklad notár či exekútor.

Na rozdiel od advokátov by sa takíto živnostníci nemuseli združovať v profesijnej komore, pričom výkon tejto živnosti by ani nebol nijako regulovaný.

Podľa dôvodovej správy je účelom navrhovanej právnej úpravy zlepšiť prístup fyzických a právnických osôb k právnej pomoci.

Zároveň sa má podľa navrhovateľa týmto návrhom zvýšiť transparentnosť poskytovaných služieb, keďže aj v súčasnosti mnohí podnikatelia poskytujú de facto právne služby, de iure ich však poskytujú ako konzultačné alebo iné služby.

Proti uvedenému návrhu sa takmer okamžite po jeho zverejnení ohradila Slovenská advokátska komora. Namieta, že zavedením takejto živnosti by sa značne znížila kvalita poskytovaných právnych služieb, v dôsledku čoho môže dotknutým osobám vznikať závažná ujma na právach či majetku a súdom narastať počet právnych sporov.

Kým advokáti sú zo zákona povinne poistení pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie, sú povinní dodržiavať etický kódex, zachovávať povinnosť mlčanlivosti a vyhýbať sa konfliktu záujmov, právni poradcovia živnostníci by týmito pravidlami zameranými na ochranu prijímateľov právnych služieb viazaní neboli.

Slovenská advokátska komora tiež namieta, že namiesto toho, aby sa štát vysporiadal s podnikateľmi, ktorí v súčasnosti neoprávnene poskytujú právne služby, čiže sa dopúšťajú páchania trestného činu neoprávneného podnikania (pokútnictva) podľa § 251 Trestného zákona, návrh zákona sleduje legalizáciu tejto protiprávnej činnosti.

Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Hoci v zmysle uvedeného článku ústavy sa právo na právnu pomoc týka len konaní pred orgánmi verejnej moci Slovenskej republiky, popri právnom zastupovaní toto právo zahŕňa aj iné štandardné činnosti spadajúce pod právne služby, ako poskytovanie právnych rád, spisovanie listín, spracúvanie právnych rozborov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci. Teda činnosti, ktoré by podľa predloženého návrhu zákona mohli vykonávať aj právni poradcovia živnostníci, čím by sa podieľali na realizovaní tohto základného práva.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že v konaniach pred orgánmi verejnej moci – až na pár výnimiek ako napríklad obhajoba v trestnom konaní či zastupovanie v konaní pred ústavným súdom – účastník nemusí byť právne zastúpený advokátom, resp. nemusí byť zastúpený vôbec, a napriek tomu môže prijímať právnu pomoc. Môže si dať vypracovať žalobu, resp. návrh na začatie konania, vyjadrenie k návrhu protistrany, právny rozbor veci a pod. Podľa navrhovanej právnej úpravy by mu túto právnu pomoc mohli poskytovať aj právni poradcovia živnostníci.

S uvedeným základným právom na právnu pomoc je spojený tzv. pozitívny záväzok štátu zabezpečiť reálnu dostupnosť tohto práva.

Návrh zákona tento záväzok napĺňa len zdanlivo.

Právo na právnu pomoc totiž neznamená právo na akúkoľvek právnu pomoc, ale právo na právnu pomoc poskytovanú kvalifikovanou osobou, teda právnu pomoc poskytovanú na dostatočnej odbornej úrovni.

Dostatočnú odbornú úroveň právnej pomoci však absolventi právnických fakúlt bez primeranej právnej praxe a najmä osvojených špecifických právnických (advokátskych) zručností objektívne nedokážu garantovať.

Umožnením poskytovania právnej pomoci osobami bez takejto nevyhnutnej odbornej kvalifikácie by sa podstatným spôsobom znížila kvalita úrovne poskytovania právnych služieb. Zároveň by sa tým znížil doterajší štandard ochrany základného práva na právnu pomoc, čo už otvára otázku ústavnosti takéhoto kroku.

Kvalitatívna stránka práva na právnu pomoc tvorí súčasť podstaty a zmyslu tohto základného práva, na ktoré je zákonodarca v súlade s článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky povinný prihliadať pri akomkoľvek legislatívnom zásahu do základného práva alebo slobody.

Podľa článku 12 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky sú základné práva a slobody neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Ako konštatoval Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 24/2014, toto ustanovenie chráni nezmeniteľnosť ústavných článkov garantujúcich základné práva a slobody, pričom novou právnou úpravou nie je dovolené znižovať existujúci štandard ochrany konkrétneho základného práva alebo slobody.

Schválenie uvedeného návrhu zákona by neviedlo k zlepšeniu prístupu k právnej pomoci, ale práve naopak, k výraznému zníženiu kvality jej poskytovania, a tým aj k zníženiu štandardu ochrany tohto základného práva v Slovenskej republike. A to ústava neumožňuje.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie