Hliva ustricová na hrad!
Demarkačná línia medzi prednými líniami zodpovedného spravovania verejných záležitostí na jednej strane a krátkozrakým hazardérskym machiavelizmom na strane druhej už dávno nevedie medzi táborom opozície a koalície.
Hliva ustricová na hrad!
Presnejšie povedané, do vlády. Najlepšie rovno za kapitána. Teda predsedníčku. Je to domáca, celoročná húževnatá huba a rastie na hnijúcom dreve. To je základná charakteristika, bez ktorej sa žiadny politik či politička na Slovensku nezaobíde. A na rozdiel od Ficovej, Matovičovej či Sulíkovej táto huba netára iritujúce sprostosti. Naopak, múdro mlčí. No a hlavne, opäť v priamom protiklade k trom menovaným voleným zástupcom ľudu, posilňuje imunitu. Ako som sa nedávno dozvedel, pri miernom dusení sa z nej zdraviu prospešné tetramatrafatratatríny a ostatné glukoizoimunohlučitičany uvoľňujú vo zvýšenej miere. Takže aj pod tlakom reaguje lepšie ako naša ústavná väčšina.
Lebo ruku na srdce. Ústavná väčšina, ktorá momentálne sedí na hradnom kopci, je viac únavná a sústavná než ústavná. Spoločenskú debatu u nás nepretržite zahlcuje balastom v takej miere, že u nás cudzie mocnosti môžu hybridnú vojnu pokojne nechať na domácu produkciu. Veď už len akademik Blaha vyprodukuje také množstvo nestráviteľných neomarxistických hlúpostí, že nebyť starej dobrej slovenskej nedvižnosti (len vďaka nej sme prežili všetky vlny kolonizácií – od valaskej až po mimozemšťanov typu Tomanová či Záborská, pomaďarčovanie, čechoslovakizačné tendencie aj boľševika – a prežijeme aj neblahého Blahu), on sám by prevalcoval imunitný systém každého zdravého spoločenského organizmu. Alebo je to tak, že každý z nás je tak trochu Blaha, len ešte o tom nevie. A bojím sa, že táto posledná veta je síce hlúpa, no to neznamená, že jej výpovedná hodnota nemá parametre pravdivého tvrdenia.
Pozorného čitateľa možno zarazilo, že som troch úhlavných nepriateľov na súčasnej politickej scéne spomenul jedným dychom. Samému sa mi to nepáči, no mám na to dobré dôvody.
