Denník N

Adela Vinczeová: Ak niekto povie, že som sa dala zaočkovať ako ovca, odpoviem mu, že v tomto by sme mali byť ovce. Všetci žijeme v jednom košiari

Adela Vinczeová. Foto - TASR
Adela Vinczeová. Foto – TASR

Bulvár zrkadlí len tie témy, ktoré nemám vnútorne spracované. Kým som nespracovala, že som sa s niekým rozišla alebo že s manželom nemáme deti, bolelo ma to. Keď som to v sebe zvládla, bulvár o tom prestal písať, hovorí Adela Vinczeová.

Rozhovor bol v skrátenej podobe publikovaný v januárovom čísle pouličného časopisu Nota bene.

Už takmer dva roky zažívame zásadnú zmenu, ktorá sa dotkla celého sveta – pandémiu korony. Ako na vás doľahla?

Na mňa osobne nijako, hoci sa mi to vraví ťažko, keď vidím, koľkých ľudí sa dotkla priam bytostne a existenčne. Nič zásadné sa nezmenilo v mojom pracovnom ani súkromnom živote. S manželom Viktorom nemáme deti, takže nemusíme riešiť, kam ich dať, keď sú zatvorené školy, ako sa nastaviť na online vyučovanie, ako zladiť chod domácnosti s prácou a podobne.

Je to zvláštne, ale počas pandémie som ani raz nemala strach z toho, čo bude. Mnohí ľudia sa boja o prácu, podnikanie, majú strach z vakcín, z preplnených nemocníc. Neprišlo to na mňa dokonca ani vtedy, keď na covid-19 vážne ochoreli moji rodičia. Starala som sa o nich, ale podvedome som vedela, že to dopadne dobre.

Samozrejme, s manželom veľmi citlivo vnímame, že pandémia výrazne polarizuje spoločnosť. Aj v rodinnej komunikácii sme zrazu začali otvárať témy a riešiť napätia, ktoré sme predtým vôbec nepoznali. Opakujem však – ťažko sa mi o tom rozpráva, keďže moje životné podmienky sú šťastné.

Ďalšiu zmenu ste už naznačili – polarizácia spoločnosti. Ľudia sú agresívnejší, nervóznejší, napätejší, mnohí pociťujú silné tenzie a úzkosti. A nedeje sa to len na sociálnych sieťach, hoci tam je to najviditeľnejšie.

Áno, zachytávam podobné informácie zo správ aj z rozprávania iných ľudí, ale v mojej bubline sa to zatiaľ nedeje. Nemám pocit, že by som teraz viac narážala na nepríjemnejších a arogantnejších ľudí. Nestalo sa mi to dokonca ani na Instagrame, kde som publikovala zamyslenie o tom, že by sme mali byť v riešení pandémie jednotní a solidárni. Viacerí mi vraveli, aby som to nerobila, lebo mi to prinesie hejty a uberie sledovateľov, stal sa však opak.

Viacerí známi umelci mi spomínali, že sa od nich teraz automaticky očakáva, aby sa vyjadrovali k veciam, na ktoré sa ich predtým nik nepýtal. Argumentujú, že nie sú odborníkmi na pandémiu a opatrenia, ale keď sa jasne nevyjadria, časť ľudí ich automaticky zaradí do toho druhého tábora.

Aj na sebe som si všimla, že ak k niečomu poskytnem stanovisko, premýšľam, ako to niektorí vezmú. Od svojej kauzy s časopisom Zem a vek som však už citlivá na isté veci a dobre si premyslím, či na niečo budem reagovať. Mám obavu, či ľudia správne pochopia to, čo hovorím.

Opakovane som sa stretla s nepochopením svojich vyjadrení aj za to, že som nedávala jasné a striktné stanoviská. Mojou snahou bolo legitimizovať pestrosť názorov – nie nenávistnú, ale prirodzenú. To bol aj môj zámer pri vyjadrení pre časopis Zem a vek, lenže nevyšlo to. Aj preto, že som to spravila neuvážene a nezvolila som ani vhodnú platformu.

Na vysvetlenie tým, ktorí nevedia, o čo ide – pred pár rokmi ste čelili kritike za to, že ste svojím vyjadrením legitimizovali konšpiračné médium Zem a vek. Pred rokom ste kolegovi Vladimírovi Šnídlovi povedali, že ste to podcenili, keďže ste ten časopis nečítali a nepoznali jeho problematické texty. „Mala som sa vtedy dôslednejšie zoznámiť s jeho obsahom. Bol to krok vedľa, ktorý mi však priniesol cennú skúsenosť.“

Bola som naivná, ten časopis som fakt nikdy nečítala a už vôbec si nemyslím, že som nejaká konšpirátorka. No stále si myslím, že aj názorová pestrosť je zdravá, ak názory nie sú vyslovene deštrukčné. Práve vďaka tejto skúsenosti som však už k týmto veciam citlivejšia a snažím sa svoje vyjadrenia formulovať tak, aby rezonovali správne. No ani vtedy si nemôžem byť istá, či budem správne pochopená.

Za tie roky ste si vypočuli množstvo kritiky aj na vášho otca – napríklad za to, že mal donášať ŠtB, alebo za to, že zľahčoval covid-19, až kým sám neochorel. Odhliadnuc od toho, že deti nijako nemôžu za svojich rodičov, ako ste to znášali?

Bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie