Denník N

Ombudsmanka Patakyová čoskoro končí, koalícia nemá zatiaľ žiadneho kandidáta

Ombudsmanka Mária Patakyová v parlamente. Foto – TASR
Ombudsmanka Mária Patakyová v parlamente. Foto – TASR

Parlament má dva mesiace na to, aby zvolil nového verejného ochrancu práv. Mária Patakyová kandidovať nebude, v koalícii nemá podporu.

O pár dní to budú dva mesiace, keď Mária Patakyová po piatich rokoch skončí v čele úradu verejnej ochrankyne práv. V koalícii sa však o tom, kto by ju mal vystriedať, nezačalo ani hovoriť.

Koalícia musí hľadať nového kandidáta, Patakyová už kandidovať nebude.

„Žiadna zo strán ani žiadny z poslancov nikoho zatiaľ nenavrhol,“ hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. Priznáva, že v koalícii zatiaľ stihli akurát predebatovať to, že Patakyovej sa funkčné obdobie čoskoro končí. Termíny si teda vo vládnej väčšine uvedomujú.

Žiadne mená nezaregistroval ani líder OĽaNO Igor Matovič.

Verejný ochranca práv

  • úlohou ombudsmana je ochraňovať základné práva a slobody občanov vo vzťahu k orgánom verejnej správy;
  • je akýmsi sprostredkovateľom medzi občanom a štátom;
  • nemôže rušiť a odvolávať konkrétne rozhodnutia, ale môže prispieť k ich zmene, a to aj vďaka právomoci podávať podnety na Ústavný súd;
  • verejná ochrankyňa práv nedávno uspela napríklad s podnetom na Ústavný súd o protiústavnosti povinnej štátnej karantény;
  • venovala sa aj téme nezákonnosti sterilizácii rómskych žien či policajnej razii v Moldave nad Bodvou;
  • upozorňovala na dodržiavanie práv žien pri pôrodoch počas pandémie;
  • venovala sa aj podmienkam v zariadeniach sociálnych služieb, vo väzbe či v celách policajného zaistenia;
  • najčastejšie dostáva úrad podnety k prieťahom v súdnych a iných konaniach;
  • prvým ombudsmanom sa 27. marca 2002 stal Pavel Kandráč, ktorý doposiaľ ako jediný bol v úrade dve funkčné obdobia;
  • striedala ho Jana Dubovcová (2012 – 2017), po ktorej nastúpila Mária Patakyová.

Veľa času už koalícii neostáva

V prípade, že nemá ostať úrad ombudsmana prázdny, musí parlament Patakyovej nástupcu či nástupkyňu zvoliť na marcovej schôdzi. Takýto scenár považuje za najpravdepodobnejší aj predseda ľudskoprávneho výboru Peter Pollák mladší (OĽaNO).

To znamená, že mená kandidátov musia poslanci navrhnúť od 25. februára, čo je aj riadny termín na predkladanie návrhov zákonov na schôdzu, ktorá sa začne 15. marca.

Predseda parlamentu Boris Kollár zatiaľ na otázku, kedy voľbu vyhlási, nereagoval. Ak by tak urobil v týchto dňoch, poslanci by mali zhruba mesiac na predkladanie svojich návrhov. Kandidátov a kandidátky musí totiž navrhnúť aspoň pätnásť poslancov.

Chcú sa dohodnúť na jednom mene

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová hovorí, že cieľom vládnych strán je, „aby došlo k dohode a koalícia navrhla spoločného kandidáta“. S týmto cieľom podľa nej budú rokovať na koaličných radách. „Dohoda na jednom mene ešte nie je.“

Milan Krajniak tvrdí, že je záujem v koalícii navrhnúť nejakých kandidátov. „V momente, keď to bude, tak si sadneme s cieľom, či sa vieme dohodnúť na širšej podpore pre niektorého z nich. K tomu ešte nedošlo.“

Mária Patakyová sa kandidovať nechystá. Jej hovorkyňa Michaela Pavelková vysvetľuje, že toto rozhodnutie ombudsmanky súvisí s vnímaním princípu nezávislosti tejto inštitúcie, ktoré je podmienené výkonom funkcie len v jednom funkčnom období.

Poslanec Pollák mladší hovorí, že ak by kandidovala, podporil by ju. Rada by ju podporila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS). „Ale s ohľadom na to, ako sa koalícia správala k správam verejnej ochrankyne práv, tak nevidím priestor na to, aby to bolo reálne,“ priznáva.

„Musíte sa opýtať poslancov, oni budú hlasovať. Ak by som bol v Národnej rade ja, moju podporu by určite nemala,“ reagoval Krajniak.

Nezáujem o inštitúciu verejného ochrancu práv vládna koalícia, ale aj opozícia doposiaľ prejavovali najmä vyhýbaním sa rokovacej sále parlamentu, v ktorej ombudsmanka prezentovala výročné správy o svojej činnosti. Zvykla ich počúvať len hŕstka poslancov, a keď došlo k hlasovaniu, tak správy nepodporilo dosť z nich, aby ich Národná rada zobrala na vedomie.

Dialo sa tak napriek tomu, že Patakyová často upozorňovala na závažné témy, ktoré sa po čase stali aj verejne diskutovanými. Venovala sa dodržiavaniu práv pri pandémii, upozorňovala na podmienky v zariadeniach sociálnych služieb či na rovnaké zaobchádzanie na školách.

Vyhrávali kandidáti koalície

Kandidátovi stačí na zvolenie jednoduchá väčšina z prítomných poslancov. Doposiaľ sa podarilo úrad „obsadiť“ kandidátovi a kandidátke vládnej väčšiny.

Patakyovú zvolili poslanci 8. februára 2017 ako kandidátku vtedajšej koalície Smeru, SNS a Mostu-Híd. Postavil sa za ňu najmä Most-Híd a vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Za Patakyovú hlasovalo 75 zo 140 prítomných poslancov. Táto voľba spred piatich rokov je tiež dôkazom, že poslanci si voľbu nenechávali na poslednú chvíľu ako tentoraz.

Bývalý predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) voľbu vyhlásil už koncom decembra 2016, pričom poslanci mohli mená svojich kandidátov predkladať do parlamentu do 27. januára 2017. Opozičné OĽaNO navrhovalo Janku Šipošovú a kotlebovci Antona Čulena.

Patakyová si menovací dekrét prevzala 29. marca. V úrade striedala Janu Dubovcovú, ktorú zvolili v parlamente ešte s väčším predstihom, a to v decembri 2011. Do úradu nastúpila po Pavlovi Kandráčovi v marci 2012.

Dubovcovú, ktorá bola poslankyňou za SDKÚ, navrhovala materská strana, ako aj SaS a Most-Híd. Vo voľbe získala 76 zo 140 prítomných poslancov.

Pavol Kandráč. Foto – TASR

Historicky prvým ombudsmanom bol práve Kandráč, exposlanec HZDS, ktorého však verejnosť veľmi nevnímala. V úrade bol málo aktívny. Ten oživila svojím príchodom až Dubovcová.

Vyše dvetisíc podnetov ročne

Za posledných päť rokov dostala ombudsmanka v priemere viac ako dvetisíc podnetov ročne. Z nich konštatovala porušenie základných práv a slobôd priemerne pri vyše 170.

V úrade verejnej ochrankyne práv priznávajú, že ak takéto porušenie zistia a snažia sa o nápravu, je to jednoduchšie, ak ide o individuálny prípad. „Proces prijímania systémových opatrení na úrovni ústredných orgánov štátnej správy je náročnejší a spravidla trvá aj niekoľko rokov,“ hovorí Pavelková.

Podnety v číslach

  • 2017: 2464 podnetov, z toho v 177 prípadoch skonštatované porušenie práv a slobôd;
  • 2018: 1893 podnetov, z toho v 1178 prípadoch skonštatované porušenie práv a slobôd;
  • 2019: 2391 podnetov, z toho v 130 prípadoch skonštatované porušenie práv a slobôd;
  • 2020: 3075 podnetov, z toho v 233 prípadoch skonštatované porušenie práv a slobôd;
  • 2021: 2106 podnetov, z toho v 163 prípadoch skonštatované porušenie práv a slobôd;

Dôkazom sú napríklad podmienky vo väzniciach. Patakyová na ne opakovane upozorňovala, no až teraz sa zlepšenie štandardu ochrany práv väzobne stíhaných či väznených stalo aj témou zmeny zákona. To isté sa týka aj problematiky priestorov, v ktorých polícia zadržiava podozrivých.

Po podaní na Ústavný súd sa jej podarilo napríklad dosiahnuť zmenu v novele zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, čím došlo k zvýšeniu sumy materského zo sumy 70 na 100 percent čistého služobného platu. Aj vďaka jej podnetom prijalo ministerstvo zdravotníctva jednotné štandardy pôrodníckej starostlivosti.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie