Denník N

Rozpaky dejín

Goetheho ulica. Foto - register-architektúry.sk
Goetheho ulica. Foto – register-architektúry.sk

Je úžasné, keď postavy príbehu nekončia v knihe alebo vo filme, ale majú svoje pokračovanie v skutočných potomkoch. Ale má to aj odvrátenú stranu.

Autor je režisér

Nekonečná pošta. Zas mi prišiel mail od neznámej mladej ženy. Jej starý otec Oskar S. bol na palube parníka Pentcho, o ktorom som pred rokmi napísal knižku. To je ten, ktorý svietil lodným reflektorom na skalu ostrovčeka v Egejskom mori, kde parník Pentcho v jednu jesennú noc roku 1940 stroskotal.

O tej scéne sa mi euforicky písalo, rýchlo som opisoval strhujúci sled záberov, ktoré som mal pred očami. Aj preto som jeden z obrazov nočnej rembrandtovskej scény stroskotania nazval oskarový záber.

Najúžasnejší je sám fakt, ako postavy príbehu nekončia v knihe alebo vo filme, ale majú svoje pokračovanie v skutočných potomkoch. Pri písaní sa stáva, že literárne postavy ožívajú, a to je zážitok! Ak existuje satisfakcia, tak toto je ona. Ale má aj odvrátenú stranu. Volám ju rozpaky dejín.

Občas nájdu robotníci pri zemných prácach na novej diaľnici plytký hrob. Niekedy zavolajú archeológov, niekedy nie.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie