Denník N

Analytik z Berlína: Teraz je to o Ukrajine, o chvíľu to bude aj o Slovensku. Stále si to neuvedomujeme

Ruské vojenské cvičenie pred začiatkom invázie. Ilustračné foto – TASR/AP
Ruské vojenské cvičenie pred začiatkom invázie. Ilustračné foto – TASR/AP

Nemecká pozícia bola otrasná, no zmenila sa. Ak Putin zaútočí, Nord Stream sa nezapne, hovorí analytik z berlínskeho think tanku Milan Nič.

Nemecká vláda kancelára Olafa Scholza vyvoláva svojou nerozhodnou pozíciou voči Rusku obavy, ako sa zachová v prípade, že by Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Dokonca sa hovorí, že Európa má nemecký problém, čo najviac vyhovuje Moskve.

S vedúcim výskumníkom Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku Milanom Ničom sa rozprávame:

  • prečo je kancelár Scholz taký nevýrazný a ako Európe teraz chýba silný líder;
  • prečo je projekt Nord Stream 2 neudržateľný v prípade ruskej ofenzívy;
  • o dôvode, pre ktorý bude Putin váhať s vojnou na Ukrajine;
  • ako sa kríza okolo Ruska bude čoskoro týkať aj Slovenska;
  • o amerických vojakoch v Nemecku a jednotkách NATO na Slovensku;
  • súboji o verejnú mienku pre to, v akom svete chceme žiť v 21. storočí.

Čo sa deje, prečo je ten postoj Berlína taký rozpačitý?

Nie je tu Angela Merkelová a nový kancelár Olaf Scholz aj celá vláda ukazujú veľký deficit líderstva. A to platí rovnako do vnútra aj smerom voči partnerom v EÚ aj NATO, pokiaľ ide o zhodu v odstrašovaní Ruska vo forme sankcií.

Od ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej zo strany Zelených sa očakávala tvrdšia politika voči Moskve. Prečo stratili svoje sebavedomie?

Ukazuje sa, že koaličné rozhovory, ktoré trvali iba niekoľko týždňov, zachovali medzi tromi partnermi určité rozpory vo forme všeobecnej zhody. Nešlo sa do detailov, ako napríklad v prípade plynovodu Nord Stream 2. Ten rozkol čiastočne medzi nimi ostal. Je to vidno aj v tom, že od začiatku tejto vlády si politici SPD a Zelení odkazovali rôzne veci v tom, kto bude mať na starosti politiku voči Rusku. Ako Scholz, tak aj Baerbocková sa snažili byť nad tou debatou – nenechali sa do nej zatiahnuť.

Prečo je nemecký kancelár taký nevýrazný?

Kancelár Scholz má komplikovanejšiu situáciu vo vlastnej strane a ani sám nie je človek, ktorý má silný zahraničnopolitický profil. Oproti nemu Baerbocková prezieravo nekomentovala otázky Nord Streamu cez svoje stranícke tričko, ale správala sa ako predstaviteľka celej vlády. Všeobecne sa dá povedať, že táto vláda nebola pripravená na eskalovanie tejto krízy na východe a myslela si, že bude mať viac času a dovtedy si nájde spoločné pozície, ktoré teraz pod tlakom musí hľadať veľmi rýchlo.

No a napriek tomu tlaku a hrozbe novej ofenzívy nemecká vláda nebola dlho schopná pripustiť, že by v tom prípade vypla NS2. Prečo je to pre nich taký problém?

Tá pozícia sa menila v priebehu niekoľkých dní. Dnes už to pripúšťa aj kancelár Scholz, ktorý jasne povedal, že ak dôjde k útoku na Ukrajinu, tak NS2 nespustia do prevádzky. Konkrétne povedal, že aj táto vláda dodrží dohodu, ktorú Merkelová urobila v lete s Bidenom. Aj viacerí politici SPD vycúvali zo svojich pôvodných postojov. Bolo by to aj tak pre nich neudržateľné v prípade, že dôjde k vojenskej akcii zo strany Ruska. Je to však otázka až niekoľkých mesiacov – až v lete, keď by mal regulátor rozhodnúť o tomto plynovode. Už je však jasné, že ak Rusi napadnú Ukrajinu, Nord Stream nebude. Trvalo to chvíľu, bolo to kostrbaté, no dnes je pozícia Berlína jasnejšia.

Takže v prípade, že Putin predsa len znovu napadne Ukrajinu, tak je NS2 vylúčený?

Vysvetlil by som to paralelou s Francúzskom. Francúzskemu prezidentovi Hollandovi trvalo niekoľko mesiacov, kým sa vzdal dohody s Rusmi o výrobe lietadlových lodí Mistral. Po anexii Krymu nebola iná možnosť. Ak Rusko zájde príliš ďaleko, nebude to prijateľné a dnes je to aj politické stanovisko nemeckého kancelára. To, že pritom stratili pár dní, ktoré boli otrasné z hľadiska komunikácie, znamená, že stratili kredit a dnes sú úplne na okraji. Dnes sa zdá, že v Európe je nemecký problém, a to vyhovuje len Rusku.

Nemecko má ruský problém, napísal v komentári Spiegel. Kde sa vzal a prečo ho stále Berlín má?

Pre nemeckú históriu, nemeckú politiku a špeciálne pre SPD. Toto je daň za zmenu vlády. A tiež to, že v rámci SPD bola vždy silná skupina Russlandversteher. Nebol to len Gerhard Schröder či Matthias Platzeck. Avšak toto Nemecko je už iné ako to pred rokom 2014. Stále je však pozícia voči Rusku v Nemecku citlivá téma, na ktorú aj v rámci strán jestvujú rôzne pohľady.

Má ešte Schröder nejaký vplyv na súčasnú SPD?

Vo voličskej základni aj verejnej mienke stále funguje silné presvedčenie, že s Ruskom sa dá viac dosiahnuť pomocou dialógu ako odstrašovaním. Tu sa ukazuje, že je rozdiel, či vládu vedie SPD alebo CDU/CSU.

Milan Nič. Foto – archív TASR

Nie je pre Putina rozpačitý postoj Berlína signálom, že si môže robiť, čo chce?

Nie je to len o Putinovi – to je konsolidované stanovisko celého ruského establišmentu. Myslím, že majú dva ťahy v celej tej snahe. Jeden je útok na bezpečnostný poriadok v Európe a druhý ťah je špeciálne smerovaný na Ukrajinu. Pri nej chcú dosiahnuť to, aby sa nikdy neintegrovala do západných bezpečnostných štruktúr NATO, ale prekáža im aj posilňovanie Ukrajiny ako štátu a jej bezpečnosti.

A tá prvá línia?

Rusko už dlho ukazovalo, že má výhrady voči bezpečnostnému poriadku, ktorý sa v Európe vybudoval najmä vo východnej Európe okolo silnej úlohy Spojených štátov a NATO. A teraz sa Moskva pozerá na to, že USA sa viac sústredia na Indopacifik a podľa nich má tiež teraz prechodného a slabého prezidenta. Cítia príležitosť a to, že sú pripravení použiť svoju silnú armádu a hrať to na hranu, aby si získali diplomatické výhody do budúcna. Zďaleka to nie je len o Ukrajine, ale aj o tom, že sa zvýši vplyv Ruska na akékoľvek bezpečnostné rozhodnutie týkajúce sa aj nášho priestoru do budúcna. Nie je to kríza, ktorá sa skončí v nejakom bode o niekoľko mesiacov. Dopad výsledku tejto krízy bude mať vplyv aj na iné regionálne konflikty v Európe.

Reakcia Západu – v prípade NATO aj EÚ bola jednotná – ruské požiadavky odsúdili ako neprijateľné a pohrozili Rusku, že v prípade agresie za to zaplatí vysokú cenu. Bola to dostatočná reakcia?

Vzhľadom na krátkosť času a vážnosť situácie to bola celkom dobrá reakcia, no veľmi mi chýba líderstvo v Európe a zo strany Nemecka je znateľne cítiť deficit po Merkelovej. Keď nie je jasné líderstvo, v tejto kríze zlyhávajú európske inštitúcie a európska zahraničná politika. Do toho vákua sa snaží dostať francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý však nemá takú kredibilitu vo východnej Európe. Takže znovu sme zostali závislí na Američanoch. Diplomaticky sprostredkovávajú konsenzus medzi európskymi partnermi.

A to je problém?

Je to veľké varovanie do budúcna, ak by v budúcich voľbách v USA vyhral prezident, ktorý nevidí silnú rolu Spojených štátov v Európe.

Dnešnou správou je, že NATO by mohlo nasadiť tisíc vojakov aj na Slovensku. Čo by to pre nás znamenalo?

Je to dobrý ťah voči krajinám, ktoré sa cítia ohrozené na východnom krídle NATO. Zatiaľ to tak vnímam, že Slovensko sa necíti ohrozené, a tak to nekomunikuje. Pre nás nie sú najvýznamnejšie tie bezprostredné hrozby najbližších mesiacov – tie sú nasmerované najmä na Ukrajinu, možno Baltov, Poliakov a Rumunov. Slovenska sa budú týkať výsledky tejto krízy. A to veľmi výrazne a viac, ako sme si vedomí.

Ako?

Je tam riziko, ak by Rusko získalo, čo chce, a teda zlepšilo by postavenie pre seba, že všetky naše budúce rozhodnutia by už neboli suverénne a samostatné. Neboli by sme už plnohodnotnými členmi NATO. Museli by sme vrátiť bezpečnostnú situáciu pred rok 1997, čo je absurdné. Na konci svojej éry Vladimir Putin skúša, ako ďaleko môže zájsť. Bude to aj zápas verejnej mienky o charakter našej spoločnosti do budúcna.

Strategicky – keby boli u nás jednotky NATO – bolo by to správne rozhodnutie?

Teraz je dôležité, aby sme ťahali jedným smerom. Je to kolektívne rozhodnutie. V Nemecku sú americké jednotky a je to súčasť nemeckej bezpečnosti, a nie je to žiadna otvorená otázka alebo problém. Skôr naopak, je to komfort, ktorý Nemecko dostalo a na ktorý sa mohlo spoľahnúť. Je jasné, že je len otázkou času, keď bude musieť aj Nemecko viac budovať svoju armádu. V tom sa politikom podarilo utiecť z tej debaty, pretože necítili vonkajší tlak. A to nielen preto, aby mohli chrániť ako najsilnejšia krajina EÚ svojich spojencov. Treba urobiť všetko preto, aby sme spolu držali jednotne.

Foto – TASR/AP

U nás to môže byť dramatické, už len keď vidíme debatu o obrannej zmluve s USA…

Áno, zo srandy medzi mojimi kamarátmi v Berlíne sa hovorí, že Slovensko je blízke v Nemecku v niektorých pozíciách a sentimentoch. Smer vo vláde bol iný ako Smer v opozícii, hoci to bolo ešte pred súdnymi procesmi s ich mecenášmi. Avšak ktokoľvek by bol teraz v slovenskej vláde, tak nesie zodpovednosť za budúce strategické smerovanie a orientáciu našej krajiny. Problém Slovenska je nedostatočné uvedomenie si rizík v rámci jeho politických špičiek. Táto kríza pre nich prišla príliš rýchlo.

Je to tak aj v Nemecku?

V Nemecku pre jeho minulosť a skúsenosť s druhou svetovou vojnou a fašizmom panuje silný antimilitaristický sentiment. Svet sa však pohol, a preto sa menia aj nálady v nemeckej spoločnosti, preto by im Putin urobil veľkú službu, keby podnikol nejaký vojenský útok. Verejná mienka by sa prudko zmenila ako po Kryme. Preto si myslím, že to Putin neurobí – stratil by západnú Európu aj Nemecko.

A čo teda?

Skôr to bude oveľa komplikovanejšie, zahmlenejšie, hybridnejšie a sofistikovanejšie. Tá debata o európskej bezpečnosti je na dlho. A trochu sa začala už počas Trumpa, hoci skĺzla do technickej formy, no má aj silnú národnú a politickú rovinu. Toto môže byť dobrý výsledok tejto krízy, že to môže byť impulz pre naštartovanie serióznej debaty. Je to o edukácii politických elít, aby sme si uvedomili, aké bude 21. storočie v tejto časti Európy so silným Ruskom, ktoré je absolútne revizionistické a díva sa na svoje hranice okolo seba a na ruskojazyčné obyvateľstvo. Jednoducho bude hrať o zmeny pomeru síl aj hraníc. A veľmi tvrdo, pretože ruská sila je len o silnej armáde, do ktorej investovali, ale má veľmi slabú ekonomiku. Rusko stratilo modernizáciu. Je to hra na hranu, pretože Rusko dlhodobo stráca postavenie v 21. storočí v technológiách.

Takže to bude súboj dvoch pohľadov na svet?

V tomto dlhodobom rozmere to bude zápas o sentiment európskej a nemeckej spoločnosti – čo budú ochotné dať za to, aby sa zachoval bezpečnostný systém, v ktorom by sa každá krajina sama rozhodovala, kam chce ísť. Teraz je tá otázka o tom, či sme ochotní pomôcť Ukrajine, aby sa sama mohla rozhodnúť, čím chce byť. Ale zajtra to už môže byť o východnom krídle NATO. A to sa nebude týkať iba nás a našej verejnosti, ale bude sa týkať aj toho, ako silno sú za nás ochotní postaviť sa nielen Američania, ale aj Francúzi či Nemci.

Ukrajinci sa snažia utlmiť úvahy o bezprostrednej hrozbe vojny a zároveň sú znepokojení z Berlína…

Rozumiem Ukrajincom, že sú znepokojení z Nemecka, ale nerobia to dobre. Mali by sa snažiť získať si na svoju stranu nemeckú verejnosť a nie toľko sa sťažovať a nadávať. Avšak to isté sa v budúcnosti môže týkať aj Slovenska.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie