Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Richter dá milióny firmám, aby zamestnávali matky

Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto - TASR
Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto – TASR

Slovensko musí 23 miliónov eur minúť do konca roka. Štát ich dá na detské kútiky a preplácanie veľkej časti mzdy matiek.

Takmer pred rokom označil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií za jeden z hlavných problémov nezamestnanosti to, že firmy nechcú prijímať do prác ženy s dieťaťom. Dnes premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter oznámili, že 23 miliónov eur, ktoré má Slovensko minúť do konca roka, dá na podporu práce rodičov.

Ak tieto peniaze štát neminie, prepadnú.

Za desať mesiacov tak chce štát podporiť z peňazí z Bruselu detské kútiky vo firmách. Plánuje aj preplácať veľkú časť mzdy matiek, ak firma pre ne vytvorí nové miesta a dostanú zmluvu na neurčito.

Ide o prvé opatrenie druhého sociálneho balíčka Smeru. V prvom bolo napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj bezplatné cestovanie vlakmi pre študentov a dôchodcov.

Celý druhý balíček premiér ohlási až po zverejnení marcovej prognózy vývoja verejných financií. Sociálne opatrenie však ohlásili skôr, pretože na minutie peňazí z eurofondov ostáva len desať mesiacov, tak aby to stihli.

Matkám preplatia veľkú časť mzdy

Firmy, ktoré budú mať záujem o eurofondy a pre matky detí vytvoria nové miesto, dostanú od štátu peniaze na ich mzdu. Strop pre matky s deťmi do šesť rokov by mal byť 90 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve – v treťom štvrťroku minulého roka bola mzda 837 eur.

Získať peniaze bude môcť firma aj na prácu žien, ktoré majú staršie deti – od šesť do desať rokov. Mala by to byť v ich prípade len polovica z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Podporu zamestnávatelia dostanú na 10 mesiacov, ak teda prijmú ženu vo februári, tak podpora bude do konca roka. Richter očakáva, že bude záujem veľký.

V jednej firme môže vzniknúť najviac desať takto dotovaných miest. Spolu očakáva, že by takto mohlo vzniknúť 1800 plných pracovných miest. Nepredpokladá však, že všetky matky budú chcieť mať osemhodinový pracovný pomer, preto vznikne viac kratších úväzkov. „Celkovo by si prácu mohlo nájsť 5000 ľudí,“ povedal Richter.

Eurofondy sa však nedajú použiť v Bratislave. Preto chce minister nájsť peniaze v rozpočte – zatiaľ hovorí o troch miliónoch, no ešte nie sú isté.

„Detailná podoba a spôsob financovania avizovaného takzvaného druhého sociálne balíka bude známa až o par mesiacov. Dnes by bolo predčasné hovoriť o samotnom financovaní,“ povedal Martin Šanta z komunikáčného odboru ministerstva financií.

Keďže štát pre matky nič zatiaľ nerobil, tak čokoľvek málo je pozitívne, hovorí Vlasta Kostercová, spoluzakladateľka portálu flexipraca, ktorý chce budovať trh flexibilných pracovných úväzkov.

Takýto kok podľa nej môže otvoriť oči niektorým ľuďom, ktorí možno o skrátených úväzkoch či iných formách zamestnávania žien doteraz neuvažovali. „Preplatiť 90 percent mzdy je príliš jednoduché a krátkozraké riešenie,“ dodáva. Štát mohol tieto peniaze podľa nej použiť inak – napríklad zriadením a podporou štátnych jaslí.

Desať mesiacov je podľa nej krátka doba, na to, aby sa dnešný stav vyriešil. Dnes totiž podľa štatistík, ktoré citoval Fico, pracuje len 40 percent žien s dieťaťom do šesť rokov, kým mužov je 80 percent.

Ak by sa projekt rozbehol, Richter sľubuje, že dá naň peniaze aj z nového operačného programu, ktorý štartuje na budúci rok. V roku 2016 sú však voľby a vznikne nová vláda, pokračovanie projektu to môže ohroziť.

Toto riziko si podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku musia uvedomiť aj firmy, ale kroky vlády schvaľuje. Na matky sú totiž podľa neho vyššie náklady ako na iných pracovníkov. „Napríklad keď dieťa ochorie, vezme si OČR najčastejšie matka,“ hovorí. O tom, či budú projekty úspešné, rozhodne podľa neho najmä to, ako bude administratívne náročný.

Peniaze pôjdu aj na kútiky

Už dlhšie sa diskutuje o tom, že matky by chceli skôr nastúpiť do práce, ale nemajú dosť zariadení, ktoré by sa v čase ich práce starali o deti. Chýbajú škôlky a najmä jasle. „Ženy nedávajú deti do jaslí, lebo  je málo štátnych a súkromné sú drahé,“ hovorí Kostercová z flexiprace.

Richter a Fico preto chcú podporiť detské kútiky vo firmách, kde by deti mali opatrovateľku aj priestor na hranie. Štát by v kútikoch uhradil plat opatrovateľky a aj náklady na postele, hračky či stolíky. Firmy by zabezpečili priestory.

Machunka víta, že štát neprepláca len mzdy, ale dá peniaze aj na zriaďovanie kútikov. Tie treba aj podľa Kostercovej. „Dnes firmy nerobia kútiky, lebo je to pre nich náročné administratívne aj organizačne,“ hovorí.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Kanada schválila návrat lietadla Boeing 737 MAX do prevádzky, rozhodnutie platí od stredy 20. januára. Skončilo sa tak takmer dvojročné uzemnenie týchto strojov po tragických nehodách.

Kanadské ministerstvo dopravy uviedlo, že po preskúmaní konštrukčných zmien a dodatočnom výcviku pilotov ruší od 20. januára existujúce nariadenie o zákaze komerčnej prevádzky Boeingov 737 MAX vo vzdušnom priestore Kanady.

Očakáva tiež, že kanadské letecké spoločnosti budú pripravené vrátiť lietadlo na oblohu „v najbližších dňoch a týždňoch“.

Kanadský letecký dopravca číslo dva, WestJet, oznámil, že plánuje vrátiť svoju flotilu lietadiel Boeing 737 MAX do vzduchu vo štvrtok 21. januára po tom, čo koncern Boeing vyriešil technické problémy a zdokonalil výcvik pilotov. Aj spoločnosti Air Canada a Sunwing majú vo svojich flotilách lietadlá 737 MAX.

Kríza modelov MAX sa začala haváriou tohto lietadla v Indonézii v roku 2018, po ktorej nasledovala ďalšia v marci 2019 v Etiópii. (tasr, cnbc)

Okresný súd v Trnave opätovne nezrušil dočasnú ochranu pre Arcu Investments. Po dvoch predchádzajúcich podnetoch vyhodnotil ako nedôvodné aj ďalšie tri návrhy oznamovateľov.

Príčiny falošnej harmaneckej pozitivity nehádajme. Kvalitu testov musíme preverovať, tvrdí vedec Čekan

Ak Slovensko chce eliminovať chybovosť testov, malo by si vybudovať národné referenčné laboratórium na overovanie ich kvality, hovorí po prípade falošnej pozitivity testov z harmaneckých papierní vedec Pavol Čekan.

Firmy PGE, Enea a Tauron chcú zvýšiť investície do výroby elektriny z vetra na mori. Tri poľské štátom kontrolované podniky produkujú väčšinu elektriny z uhlia, spoločne plánujú veterné projekty v Baltskom mori.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia. Pod tlakom EÚ však podporuje investície do zdrojov čistej energie, osobitne do veterných elektrární na mori a do solárnych zdrojov.

Krajina očakáva, že v roku 2025 bude mať prvú veternú farmu na mori. Celková kapacita výroby z vetra z elektrární v Baltskom mori by sa do roku 2040 mala pohybovať okolo 10 gigawattov.

PGE a ďalšie poľské firmy už skôr oznámili, že plánujú elektrárne v Baltskom mori, prevažne v spolupráci so zahraničnými partnermi. PGE rokuje o spoločnom projekte s dánskou firmou Orsted a poľská súkromná firma Polenergie spolupracuje s Equinorom. (čtk, reuters)

Ministerstvo financií predložilo návrh zákona na zaokrúhľovanie cien, aby sa obmedzilo používanie jedno- a dvojcentových mincí. Zaokrúhlila by sa až výsledná cena nákupu.

Suma za nákup sa má zaokrúhliť matematickým spôsobom, akurát pri platbe do 5 centov sa navrhuje zaokrúhlenie na 5 centov.

Napríklad za nákup v hodnote 3,66 eura kupujúci zaplatí 3,65 eura. Nákup za 40,68 eura platený v hotovosti sa zaokrúhli na 40,70 eura, nákup za 19,02 eura sa zaokrúhli na 19,05 eura. Pri platbe gastrolístkami sa zaokrúhli cena až po ich odpočítaní od hodnoty nákupu.

„Slovenská republika tak nasleduje niektoré krajiny eurozóny, ktoré sa pre takéto riešenie rozhodli na národnej úrovni s tým, že 1- a 2-centové mince naďalej zostanú zákonným platidlom až do ich zrušenia Radou EÚ po porade s Európskym parlamentom a ECB na úrovni eurozóny,“ uviedlo ministerstvo.

Výroba automobilky Hyundai v Česku vlani klesla o viac ako pätinu na 238 750 vozidiel. Dôvodom bola pandémia. V tomto roku firma očakáva opätovný rast produkcie továrne v Nošoviciach.

Hlavným odbytiskom českej fabriky Hyundai zostáva Európa, Rusko, Turecko a Stredný východ, najviac áut vlani zamierilo do Nemecka. V dôsledku pandémie továreň na jar stála tri týždne a aj neskôr nevyrábala na plné tri zmeny.

Hyundai produkuje v Česku modely i30 a Tucson a elektromobil Kona. Závod v Nošoviciach je jedinou výrobnou fabrikou kórejskej automobilky v EÚ, produkuje 1400 áut denne a má 3300 zamestnancov. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať