Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Richter dá milióny firmám, aby zamestnávali matky

Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto - TASR
Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto – TASR

Takmer pred rokom označil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií za jeden z hlavných problémov nezamestnanosti to, že firmy nechcú prijímať do prác ženy s dieťaťom. Dnes premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter oznámili, že 23 miliónov eur, ktoré má Slovensko minúť do konca roka, dá na podporu práce rodičov.

Ak tieto peniaze štát neminie, prepadnú.

Za desať mesiacov tak chce štát podporiť z peňazí z Bruselu detské kútiky vo firmách. Plánuje aj preplácať veľkú časť mzdy matiek, ak firma pre ne vytvorí nové miesta a dostanú zmluvu na neurčito.

Ide o prvé opatrenie druhého sociálneho balíčka Smeru. V prvom bolo napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj bezplatné cestovanie vlakmi pre študentov a dôchodcov.

Celý druhý balíček premiér ohlási až po zverejnení marcovej prognózy vývoja verejných financií. Sociálne opatrenie však ohlásili skôr, pretože na minutie peňazí z eurofondov ostáva len desať mesiacov, tak aby to stihli.

Matkám preplatia veľkú časť mzdy

Firmy, ktoré budú mať záujem o eurofondy a pre matky detí vytvoria nové miesto, dostanú od štátu peniaze na ich mzdu. Strop pre matky s deťmi do šesť rokov by mal byť 90 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve – v treťom štvrťroku minulého roka bola mzda 837 eur.

Získať peniaze bude môcť firma aj na prácu žien, ktoré majú staršie deti – od šesť do desať rokov. Mala by to byť v ich prípade len polovica z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Podporu zamestnávatelia dostanú na 10 mesiacov, ak teda prijmú ženu vo februári, tak podpora bude do konca roka. Richter očakáva, že bude záujem veľký.

V jednej firme môže vzniknúť najviac desať takto dotovaných miest. Spolu očakáva, že by takto mohlo vzniknúť 1800 plných pracovných miest. Nepredpokladá však, že všetky matky budú chcieť mať osemhodinový pracovný pomer, preto vznikne viac kratších úväzkov. „Celkovo by si prácu mohlo nájsť 5000 ľudí,“ povedal Richter.

Eurofondy sa však nedajú použiť v Bratislave. Preto chce minister nájsť peniaze v rozpočte – zatiaľ hovorí o troch miliónoch, no ešte nie sú isté.

„Detailná podoba a spôsob financovania avizovaného takzvaného druhého sociálne balíka bude známa až o par mesiacov. Dnes by bolo predčasné hovoriť o samotnom financovaní,“ povedal Martin Šanta z komunikáčného odboru ministerstva financií.

Keďže štát pre matky nič zatiaľ nerobil, tak čokoľvek málo je pozitívne, hovorí Vlasta Kostercová, spoluzakladateľka portálu flexipraca, ktorý chce budovať trh flexibilných pracovných úväzkov.

Takýto kok podľa nej môže otvoriť oči niektorým ľuďom, ktorí možno o skrátených úväzkoch či iných formách zamestnávania žien doteraz neuvažovali. „Preplatiť 90 percent mzdy je príliš jednoduché a krátkozraké riešenie,“ dodáva. Štát mohol tieto peniaze podľa nej použiť inak – napríklad zriadením a podporou štátnych jaslí.

Desať mesiacov je podľa nej krátka doba, na to, aby sa dnešný stav vyriešil. Dnes totiž podľa štatistík, ktoré citoval Fico, pracuje len 40 percent žien s dieťaťom do šesť rokov, kým mužov je 80 percent.

Ak by sa projekt rozbehol, Richter sľubuje, že dá naň peniaze aj z nového operačného programu, ktorý štartuje na budúci rok. V roku 2016 sú však voľby a vznikne nová vláda, pokračovanie projektu to môže ohroziť.

Toto riziko si podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku musia uvedomiť aj firmy, ale kroky vlády schvaľuje. Na matky sú totiž podľa neho vyššie náklady ako na iných pracovníkov. „Napríklad keď dieťa ochorie, vezme si OČR najčastejšie matka,“ hovorí. O tom, či budú projekty úspešné, rozhodne podľa neho najmä to, ako bude administratívne náročný.

Peniaze pôjdu aj na kútiky

Už dlhšie sa diskutuje o tom, že matky by chceli skôr nastúpiť do práce, ale nemajú dosť zariadení, ktoré by sa v čase ich práce starali o deti. Chýbajú škôlky a najmä jasle. „Ženy nedávajú deti do jaslí, lebo  je málo štátnych a súkromné sú drahé,“ hovorí Kostercová z flexiprace.

Richter a Fico preto chcú podporiť detské kútiky vo firmách, kde by deti mali opatrovateľku aj priestor na hranie. Štát by v kútikoch uhradil plat opatrovateľky a aj náklady na postele, hračky či stolíky. Firmy by zabezpečili priestory.

Machunka víta, že štát neprepláca len mzdy, ale dá peniaze aj na zriaďovanie kútikov. Tie treba aj podľa Kostercovej. „Dnes firmy nerobia kútiky, lebo je to pre nich náročné administratívne aj organizačne,“ hovorí.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Maroš Šefčovič vyhlásil, že Rusko a Ukrajina ukázali dobrú vôľu do ďalších rokovaní, ktoré by mohli viesť k uzavretiu novej zmluvy o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Podpredseda eurokomisie pre energetickú úniu to uviedol po ďalšom kole rokovaní so zástupcami oboch krajín. (čtk)

Zdieľať

Líder strany Za ľudí Andrej Kiska obvinil vládu zo zlyhania v súvislosti s prepúšťaním v košických oceliarňach U. S. Steel. Premiér Peter Pellegrini mu odkázal, že ako prezident mohol pomôcť riešiť situáciu vo fabrike, a vyčítal mu, že počas cesty do USA navštívil centrálu Facebooku namiesto U. S. Steelu.

Čo navrhuje Kiska: Podľa Kisku musí vláda v súvislosti s prepúšťaním v U. S. Steele, ako i v ďalších podnikoch na Slovensku, prijať konkrétne aj legislatívne opatrenia.

„Po prvé, už dnes je potrebné pripraviť legislatívny rámec na prácu v skrátenom pracovnom čase – ‚kurzarbeit‘, ako je to v Nemecku a iných krajinách, aby podniky nemuseli prepúšťať ľudí, ale mohli ich nechať pracovať, a aby štát vykryl prípadné finančné straty,“ uviedol bývalý prezident. V prípade straty práce vzniká podľa neho pre ľudí obrovský problém.

Zároveň je podľa neho potrebné pripraviť prepusteným ľuďom reálnu rekvalifikáciu. Uviedol, že podľa portálu ponúkajúceho voľné miesta bolo v Košiciach tento rok 12-tisíc voľných pracovných miest. Neobsadené miesta zahŕňajú oblasť informačnej techniky, programátorov do výroby či montérov.

„My potrebujeme automaticky, keď človek príde o miesto, pripraviť preňho skutočnú rekvalifikáciu. Nie administratívnu budovu, kde ľudia budú sedieť a niekto im bude hovoriť, ako sa majú motivovať v živote, ale skutočnú fabriku na reálne preškoľovanie podľa požiadaviek praxe,“ konštatoval.

V čom vidí zlyhanie: Kiska uviedol, že v košickom U. S. Steel už prišlo o prácu tento rok 1400 ľudí, pričom plánované zníženie stavu zamestnancov do roku 2021 je o 2500.

„Kríza postihuje nielen U. S. Steel, ale valí sa na celú našu krajinu, no tu už prepukla naplno,“ povedal.

Vládu obvinil, že zlyháva. Konštatoval, že sú aj objektívne dôvody problémov, ako je prepad ceny ocele, americko-čínska obchodná vojna i celkové znižovanie objednávok.

„Na druhej strane treba povedať, že vláda dala tomuto podniku opakovane finančnú podporu. Ak mu dala podporu, tak má právo klásť aj nepríjemné otázky: čo sa stalo, že sa vyviezla viac ako miliarda eur zisku zo Slovenska preč, prečo sa neinvestovalo strategicky do rozvoja fabriky, a prečo fabrika nie je pripravená na takéto obdobie?“ vyhlásil.

Premiérova odpoveď: Pellegrini reagoval, že Kiska mohol vo funkcii prezidenta priložiť ruku k spoločnému dielu a prispieť konkrétnymi činmi k riešeniu situácie v továrni.

„To by však počas svojej návštevy USA musel navštíviť centrálu tejto spoločnosti v Pittsburghu alebo nastoliť tento problém na stretnutiach na najvyššej úrovni, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Pán Kiska totiž pred týmito štátnickými povinnosťami uprednostnil návštevu Facebooku a iné osobné priority, ktorým podriadil aj program cesty v USA,“ vyhlásil premiér. (tasr)

Zdieľať

Premiér Pellegrini sa stretol s predstaviteľmi zamestnávateľských zväzov, debatovali o spomalení ekonomického rastu. „Už zajtra zverejní ministerstvo hospodárstva akčný plán na podporu slovenskej ekonomiky a slovenského priemyslu,“ rečnil Pellegrini.

Za jeden z najvážnejších problémov označili na stretnutí slabú predvídateľnosť podnikateľského prostredia.

„Slovenský legislatívny proces je koncipovaný tak, že nielen vláda, ale aj parlament má svoju legislatívnu právomoc a rokovací poriadok umožňuje prijať zásadné zmeny v zásadných zákonoch tejto krajiny v priebehu dvoch mesiacov,“ povedal Pellegrini.

Aktuálne sa debatuje napríklad aj o minimálnej mzde.

„Veľkou témou bola síce minimálna mzda, ale ani jeden z predstaviteľov slovenských zamestnávateľov nemal problém s minimálnou mzdou ako takou,“ povedal Pellegrini, podľa ktorého je problém skôr v desiatkach iných zákonov, ktoré sú s minimálnou mzdou previazané.

Zdieľať

Ceny ropy dnes obnovili rast. Obchodníci vyhodnocujú riziká, ktoré prináša výpadok dodávok zo Saudskej Arábie po víkendovom útoku dronmi na jej ropnú infraštruktúru. Brent pridával pred 17:00 1,5 percenta na 64,14 dolára. (reuters)

Zdieľať

Tender na opravy za 200 miliónov bol nefér, rozhodol ÚVO. Cesty zostanú deravé

Sľubované opravy ciest za 200 miliónov za tejto vlády nebudú, lebo štátni cestári vyberali stavbárov cez diskriminačnú súťaž, ktorú musia zrušiť, informoval Trend.

Širší kontext: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo zvykne odporúčať aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

Čo sa stalo:

Minister dopravy Árpád Érsek zabezpečil na opravy ciest peniaze zo štátneho rozpočtu. Súťaž vyhlásila Slovenská správa ciest v máji.

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch.

Počas štyroch rokov po podpise zmluvy štát plánoval opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa chceli pri výbere stavebných firiem vyhnúť nekonečným výberovým konaniam, ktoré stále niekto napáda a brzdí.

Preto plánovali vybrať v jednom veľkom tendri tri firmy a s nimi podpísať rámcové zmluvy na štyri roky.

Potom by im zadávali čiastkové zákazky na konkrétne cestné úseky, o ktoré mali tri firmy medzi sebou súťažiť v elektronickej aukcii.

Argumenty proti:

Takéto podmienky nevyhovovali menším stavebným firmám. Jeden z nich namietal na Úrade pre verejné obstarávanie, že pravidlá súťaže vytvárajú riziko „ťažkého kartelu“ a neodôvodnene diskriminujú väčšinu súťažiteľov.

Nespokojná firma podľa rozhodnutia úradu namietala, že súťaž „fakticky umožňuje splnenie podmienok výlučne rádovo pár hospodárskym subjektom s vysokou ekonomickou silou a vylučuje z hospodárskej súťaže malé a stredné podniky, čo je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní“.

Rozhodnutie o zrušení súťaže je už právoplatné. „Podľa navrhovateľa rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ uvádza sa v rozhodnutí.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Tržbu v systéme eKasa aktuálne eviduje vyše 124 000 pokladníc z celkového počtu približne 220 000 evidovaných v systéme eKasa. Najviac nepripojených pokladníc je v sektore maloobchodu, tvrdí finančná správa.

Zo štatistík finančnej správy vyplýva, že 28,58 % z nepripojených pokladníc je v sektore maloobchod (potraviny, nápoje, textil, domáce potreby), nasleduje veľkoobchod s 12,89 % a ubytovacie a stravovacie zariadenia s 12 %.

Finančná správa upozorňuje podnikateľov, ktorí evidujú tržby v pokladnici a ešte neprešli na systéme eKasa, aby to urobili čo najskôr. Čas majú len do konca roka.

Počet pokladníc zapojených do systému eKasa stúpa. Aktuálne je v systéme eKasa evidovaných 218 154 pokladníc, z toho 124 204 už aj v systéme eKasa eviduje tržbu, teda vydáva pokladničné doklady.

Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.