Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Richter dá milióny firmám, aby zamestnávali matky

Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto - TASR
Ženy často nejdú do práce lebo nevedia zohnať alebo zaplatiť jasle či škôlku. Ilustračné foto – TASR

Slovensko musí 23 miliónov eur minúť do konca roka. Štát ich dá na detské kútiky a preplácanie veľkej časti mzdy matiek.

Takmer pred rokom označil Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií za jeden z hlavných problémov nezamestnanosti to, že firmy nechcú prijímať do prác ženy s dieťaťom. Dnes premiér Robert Fico a minister práce Ján Richter oznámili, že 23 miliónov eur, ktoré má Slovensko minúť do konca roka, dá na podporu práce rodičov.

Ak tieto peniaze štát neminie, prepadnú.

Za desať mesiacov tak chce štát podporiť z peňazí z Bruselu detské kútiky vo firmách. Plánuje aj preplácať veľkú časť mzdy matiek, ak firma pre ne vytvorí nové miesta a dostanú zmluvu na neurčito.

Ide o prvé opatrenie druhého sociálneho balíčka Smeru. V prvom bolo napríklad zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj bezplatné cestovanie vlakmi pre študentov a dôchodcov.

Celý druhý balíček premiér ohlási až po zverejnení marcovej prognózy vývoja verejných financií. Sociálne opatrenie však ohlásili skôr, pretože na minutie peňazí z eurofondov ostáva len desať mesiacov, tak aby to stihli.

Matkám preplatia veľkú časť mzdy

Firmy, ktoré budú mať záujem o eurofondy a pre matky detí vytvoria nové miesto, dostanú od štátu peniaze na ich mzdu. Strop pre matky s deťmi do šesť rokov by mal byť 90 percent z priemernej mzdy v národnom hospodárstve – v treťom štvrťroku minulého roka bola mzda 837 eur.

Získať peniaze bude môcť firma aj na prácu žien, ktoré majú staršie deti – od šesť do desať rokov. Mala by to byť v ich prípade len polovica z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Podporu zamestnávatelia dostanú na 10 mesiacov, ak teda prijmú ženu vo februári, tak podpora bude do konca roka. Richter očakáva, že bude záujem veľký.

V jednej firme môže vzniknúť najviac desať takto dotovaných miest. Spolu očakáva, že by takto mohlo vzniknúť 1800 plných pracovných miest. Nepredpokladá však, že všetky matky budú chcieť mať osemhodinový pracovný pomer, preto vznikne viac kratších úväzkov. „Celkovo by si prácu mohlo nájsť 5000 ľudí,“ povedal Richter.

Eurofondy sa však nedajú použiť v Bratislave. Preto chce minister nájsť peniaze v rozpočte – zatiaľ hovorí o troch miliónoch, no ešte nie sú isté.

„Detailná podoba a spôsob financovania avizovaného takzvaného druhého sociálne balíka bude známa až o par mesiacov. Dnes by bolo predčasné hovoriť o samotnom financovaní,“ povedal Martin Šanta z komunikáčného odboru ministerstva financií.

Keďže štát pre matky nič zatiaľ nerobil, tak čokoľvek málo je pozitívne, hovorí Vlasta Kostercová, spoluzakladateľka portálu flexipraca, ktorý chce budovať trh flexibilných pracovných úväzkov.

Takýto kok podľa nej môže otvoriť oči niektorým ľuďom, ktorí možno o skrátených úväzkoch či iných formách zamestnávania žien doteraz neuvažovali. „Preplatiť 90 percent mzdy je príliš jednoduché a krátkozraké riešenie,“ dodáva. Štát mohol tieto peniaze podľa nej použiť inak – napríklad zriadením a podporou štátnych jaslí.

Desať mesiacov je podľa nej krátka doba, na to, aby sa dnešný stav vyriešil. Dnes totiž podľa štatistík, ktoré citoval Fico, pracuje len 40 percent žien s dieťaťom do šesť rokov, kým mužov je 80 percent.

Ak by sa projekt rozbehol, Richter sľubuje, že dá naň peniaze aj z nového operačného programu, ktorý štartuje na budúci rok. V roku 2016 sú však voľby a vznikne nová vláda, pokračovanie projektu to môže ohroziť.

Toto riziko si podľa šéfa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku musia uvedomiť aj firmy, ale kroky vlády schvaľuje. Na matky sú totiž podľa neho vyššie náklady ako na iných pracovníkov. „Napríklad keď dieťa ochorie, vezme si OČR najčastejšie matka,“ hovorí. O tom, či budú projekty úspešné, rozhodne podľa neho najmä to, ako bude administratívne náročný.

Peniaze pôjdu aj na kútiky

Už dlhšie sa diskutuje o tom, že matky by chceli skôr nastúpiť do práce, ale nemajú dosť zariadení, ktoré by sa v čase ich práce starali o deti. Chýbajú škôlky a najmä jasle. „Ženy nedávajú deti do jaslí, lebo  je málo štátnych a súkromné sú drahé,“ hovorí Kostercová z flexiprace.

Richter a Fico preto chcú podporiť detské kútiky vo firmách, kde by deti mali opatrovateľku aj priestor na hranie. Štát by v kútikoch uhradil plat opatrovateľky a aj náklady na postele, hračky či stolíky. Firmy by zabezpečili priestory.

Machunka víta, že štát neprepláca len mzdy, ale dá peniaze aj na zriaďovanie kútikov. Tie treba aj podľa Kostercovej. „Dnes firmy nerobia kútiky, lebo je to pre nich náročné administratívne aj organizačne,“ hovorí.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí oddnes zákaz vychádzania
  • Obchod: Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest
  • Korupcia: Právnik Ján Gajan a úradník Slovenského pozemkového fondu Ivan Tudaj idú do väzby
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Koniec letného času: Zo soboty na nedeľu posunieme hodinky o hodinu späť, z 3:00 na 2:00
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Nosiť si pracovnú zmluvu, nestretávať sa v kuchynke. Ministerstvá hľadajú odpovede, ako pracovať počas lockdownu

Foto - Pixabay.com
Foto – Pixabay.com

Môžu sa počas lockdownu stretávať zamestnanci z dvoch rôznych firiem? Dve ministerstvá to vidia rôzne. Denník E pripravil otázky a odpovede k životu v práci, v niektorých praktických otázkach sa však postoje ministerstiev líšia.

Minúta po minúte

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Slovenská obchodná a priemyselná komora žiada, aby firmy s viac ako 250 zamestnancami mohli samy testovať pracovníkov. Takéto testovanie by malo byť podľa nej uznané za rovnocenné s testovaním, ktoré robí ministerstvo zdravotníctva.

Podľa stanoviska SOPK, ktoré poskytla tlačová tajomníčka komory Bibiána Gunišová, by štát mal dať týmto firmám k dispozícii testy už kúpené z peňazí daňových poplatníkov. „Takýmto spôsobom testovania vo firmách s viac ako 250 zamestnancami by sa nielen organizačne ‚odľahčilo‘ celoplošné testovanie, ale zároveň by sa znížila koncentrácia ľudí na jednom mieste počas celoplošného testovania, a tým aj riziko možnej nákazy,“ argumentuje SOPK.

Ako v stredu informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková, firmy nad 5000 zamestnancov si budú môcť pretestovanie svojho personálu robiť vo vlastnej réžii mimo plošného testovania obyvateľstva SR. Antigénové testy im dodá rezort obrany.

Podmienkou je, aby spoločnosti výsledky testovania poskytli Národnému centru zdravotníckych informácií. Po znížení limitu 5000 zamestnancov volajú viaceré zamestnávateľské združenia. (tasr)

Letisko v Bratislave hodnotí pozitívne schému pomoci letiskovým spoločnostiam, ktorú avizuje vláda, a počká si na jej konkrétnu podobu. Letisková spoločnosť prišla pre pandémiu o značné príjmy.

Hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková skonštatovala, že letisko v Bratislave intenzívne komunikuje o ďalšom postupe so svojím jediným akcionárom, ktorým je Slovenská republika v zastúpení ministerstvom dopravy.

„Letisková spoločnosť prišla zákazom civilných letov a následnou nižšou prevádzkou letov o značné príjmy z leteckej aj neleteckej činnosti. Z toho dôvodu pristúpila k prehodnoteniu svojich nákladov, k presunutiu časti plánovaných investícií na ďalší rok aj k odloženiu splátok úveru,“ priblížila Ševčíková.

Letiskovým spoločnostiam má byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Vláda schválila návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve, parlament by o ňom mal rokovať v skrátenom konaní.

Návrh zákona umožní ministerstvu najneskôr do 31. decembra 2021 poskytnúť príspevok v civilnom letectve zo svojej rozpočtovej kapitoly na nový účel – na úhradu oprávnených nákladov alebo refundáciu výdavkov, ktoré súvisia so zabezpečením nevyhnutnej leteckej dostupnosti územia SR počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením covid-19. Poskytnutie príspevku bude možné na základe schválenej schémy pomoci, ktorej základ vychádza zo schváleného návrhu zákona. (tasr)

Celkový objem investícií do nehnuteľností v Európe dosiahol v 3. kvartáli 48 miliárd eur, medziročne ide o 37-percentný pokles. Vyplýva to z analýzy realitno-poradenskej spoločnosti CBRE.

Za deväť mesiacov tohto roka spoločnosť na trhu s európskymi komerčnými nehnuteľnosťami zaznamenala objem investícií vo výške 183 miliárd eur. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška ide o pokles o 11 %.

Výsledky v jednotlivých krajinách v oblasti investovania do nehnuteľností záviseli podľa spoločnosti od toho, do akej miery dokázali udržať nový koronavírus pod kontrolou.

„Jedinou krajinou v Európe, ktorá zaznamenala zvýšenie investičnej aktivity počas koronakrízy, bolo Švajčiarsko. Investičná činnosť za prvých deväť mesiacov roka 2020 tam totiž stúpla o 24 %, v 3. kvartáli dokonca až o 124 %,“ uviedla spoločnosť.

Pozitívna situácia bola aj v Nemecku, kde objem investícií za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o desať percent. „Na druhej strane, v 3. kvartáli investičná aktivita klesla o 31 %, čo však predstavuje stále miernejší pokles v porovnaní s celou Európou,“ dodala spoločnosť.

Ako uviedol obchodný riaditeľ poradenskej spoločnosti pre Slovensko Ľubor Procházka, slovenský trh kopíruje dynamiku investícií na európskych trhoch. „Aj naďalej platí, že na Slovensku patria medzi najodolnejšie sektory logistické a kancelárske nehnuteľnosti. Investičná aktivita v 2. a 3. kvartáli 2020 je v dôsledku koronakrízy nižšia, no aj v tomto období zaznamenávame záujem zo strany investorov aj o ďalšie investície do oblasti slovenských komerčných nehnuteľností,“ spresnil Procházka.

Spoločnosť vyzdvihla, že najodolnejším typom nehnuteľností v súčasnej dobe v celej Európe sú tie logistické. „Zatiaľ čo objem investícií do logistických nehnuteľností za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol o tri percentá, v 3. kvartáli poklesol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o deväť percent,“ dodala spoločnosť.

Pokles sa dotkol aj nájomného bývania – investičná aktivita v tejto oblasti klesla v 3. kvartáli medziročne o 49 %. „Pomerne dobre si počínali aj maloobchodné nehnuteľnosti. Objem investícií za prvých deväť mesiacov ostal na rovnakej úrovni ako minulý rok, v 3. kvartáli klesol o 18 %,“ dodala spoločnosť. Ako uzatvorila, najhoršie sa v tomto kontexte darilo segmentu hotelov a kancelárií. Investície do hotelov klesli za posledných deväť mesiacov o 57 % a kancelárií o 24 %. (tasr)

Viac než 700 ekonómov vrátane siedmich laureátov Nobelovej ceny sa v otvorenom liste stavia proti znovuzvoleniu Donalda Trumpa. Jeho výkon mandátu označujú za „nepretržitý útok na demokraciu“.

Trump podľa signatárov neobratne reaguje na pandémiu covidu-19 a šíri nebezpečné dezinformácie.

„Za jediné volebné obdobie zmenil Donald Trump Spojené štáty na nepoznanie a nečelí preto žiadnym dôsledkom,“ uvádzajú ekonómovia v liste.

Medzi signatármi figurujú významní ekonómovia ako Paul Milgrom, Oliver Hart, Alvin Roth či George Akerlof, manžel šéfky americkej centrálnej banky (Fed) Janet Yellenovej. (čtk)

Zásielkovňa bude mať počas lockdownu otvorených viac než 90 % výdajných miest. Sieť tvrdí, že ľudia si budú môcť tovar vyzdvihnúť, pretože prevádzky sa v tomto prípade považujú za miesta poštových služieb.

„Ak si niekto objedná zásielku, má právo si ju na výdajnom mieste vyzdvihnúť. Výdajné miesta sú totiž označované ako miesta poštovej siete, ktoré poskytujú poštové služby na základe zmluvy,“ povedal v tlačovej správe výkonný riaditeľ Zásielkovne na Slovensku Alexander Jančo.

Podľa Zásielkovne bude otvorených viac než 950 výdajných miest, firma hovorí, že s nimi aktívne komunikovala. Ojedinele môžu mať skrátené otváracie hodiny.

Česká firma umožňuje e-shopom doručiť tovar zákazníkom do partnerských výdajných miest, najmä rôznych obchodov. Okrem Slovenska a Česka funguje aj v ďalších európskych krajinách.

Americké akcie v piatok prevažne rástli, za celý týždeň však všetky tri hlavné indexy akciového trhu vykázali pokles. Investori pozorne sledujú vývoj rokovaní o balíku pomoci americkej ekonomike zasiahnutej pandémiou.

Dow Jonesov index dnes klesol o 0,1 % a uzavrel na 28 335,57 bodu. Širší index S&P 500 vzrástol o 0,34 % na 3465,39 bodu a index Nasdaq Composite sa zvýšil o 0,37 % na 11 548,28 bodu. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať