Focus: Smer je druhý a od Hlasu ho delí už len percento a pol. Za napätie na východe viní viac ľudí USA a NATO ako Rusko

Koncom januára by parlamentné voľby vyhrala strana Hlas expremiéra Petra Pellegriniho, ktorú by volilo necelých 18 percent voličov. Na druhom mieste je Pellegriniho opozičný konkurent, Smer Roberta Fica, s podporou 16,3 percenta voličov.

Ako ukázal najnovší prieskum agentúry Focus pre reláciu Na telo s Michalom Kovačičom televízie Markíza, Ficova strana stiahla náskok Hlasu už len jeden a pol percentuálneho bodu. Ešte v novembri bol rozdiel medzi Hlasom a Smerom vo Focuse štyri percentá.

Až s odstupom za dvomi opozičnými stranami nasleduje koaličná SaS, ktorá by dostala približne 11 percent hlasov. Nasleduje mimoparlamentné Progresívne Slovensko s vyše ôsmimi percentami, hnutie OĽaNO s podporou 8 percent voličov a hnutie Republika so 7,8 percenta.

Do parlamentu by sa podľa sondáže Focusu dostalo aj hnutie Sme rodina a KDH, ktorým by odovzdalo hlas okolo šiestich percent voličov.

Hlas, Smer a Republika s väčšinou

Agentúra Focus zbierala dáta pre svoj najnovší prieskum medzi 19. a 26. januárom, teda v čase diskusie o obrannej zmluve so Spojenými štátmi a rastúceho napätia medzi Ruskom a západnými štátmi.

Pod päťpercentným kvórom zostala spojená maďarská Aliancia (4,4 percenta hlasov), Kotlebovci (4,3 percenta) a SNS Andreja Danka (3,9 percenta). Pri pohľade na takzvaný interval spoľahlivosti sa však dá povedať, že horná hranica podpory týchto strán sa môže pohybovať nad piatimi percentami voličov – a teda šancu na vstup do parlamentu majú.

Najmenšiu koaličnú stranu Za ľudí vicepremiérky Veroniky Remišovej by volili tri percentá voličov, podporu okolo jedného percenta majú ešte strany Dobrá voľba a Umiernení, Spolu a Maďarské fórum exposlanca Zsolta Simona.

Ak by voľby dopadli tak, ako Focus predpovedá, Hlas so Smerom by mali v parlamente dohromady 63 poslancov. Spolu so štrnástimi poslancami Republiky europoslanca Milana Uhríka by tvorili parlamentnú väčšinu. SaS by mala 21 poslancov, progresívci a OĽaNO po 15 zákonodarcov, Sme rodina a KDH každá jedenásť mandátov.

Kto môže za napätie na východe

Focus sa ľudí zároveň pýtal na aktuálne dianie na východe. Anketári položili osloveným ľuďom otázku v tomto znení: „Kto podľa vás môže za narastajúce napätie na rusko-ukrajinskej hranici a v Pobaltí? Rusko alebo Spojené štáty a NATO?“

Rusko za vinníka označilo 34,7 percenta respondentov, Spojené štáty a NATO 44,1 percenta respondentov. Odpovedať nevedelo vyše 18 percent opýtaných, asi 3 percentá uviedli inú odpoveď.

Pohľad na eskaláciu napätia neďaleko východných hraníc Slovenska sa líši v rôznych vekových skupinách. Napríklad ľudia vo veku 25 až 34 rokov vinia skôr Rusko (42 percent) ako Západ (takmer 39 percent opýtaných z tejto vekovej skupiny).

Naopak, medzi seniormi nad 65 rokov je len 27,5 percenta takých, podľa ktorých je na vine Rusko. Až 47 percent z nich za vinníka označilo Západ. Zaujímavé je, že aj v najmladšej vekovej kategórii 18 až 24 rokov o niečo viac respondentov označilo za vinníka USA a NATO (vyše 40 percent) ako Rusko (38 percent).

Líši sa aj pohľad voličov rôznych strán. Až dve tretiny voličov SaS sú presvedčené, že väčšiu zodpovednosť za eskaláciu napätia nesie Rusko; Spojené štáty a Alianciu označilo len asi 16 percent zo sympatizantov Sulíkovej strany. Podobne to vidia priaznivci OĽaNO (60 percent viní Rusko, 20 percent západné mocnosti) či Progresívneho Slovenska (57 verzus 26 percent).

Vyrovnaný je pohľad voličov Sme rodina Borisa Kollára. Približne 41 percent z nich si myslí, že zodpovednosť nesie Rusko; 39 percent, naopak, označilo USA a NATO.

Voliči opozičných strán to vidia inak. Rusko je za napätie zodpovedné podľa 28 percent voličov Hlasu, 11 percent voličov Smeru, len 8 percent sympatizantov ĽSNS a iba 6 percent voličov Republiky. Spojené štáty a Severoatlantickú alianciu za vinníka označilo 54 percent voličov Hlasu, 79 percent voličov Smeru, 77 percent sympatizantov Kotlebovcov a 90 percent priaznivcov Republiky.

Focus uskutočnil oba prieskumy v rámci jedného opytovania formou osobných rozhovorov medzi 19. a 26. januárom. Vzorku tvorilo 1017 respondentov.