Boris Kollár nemá problém s nasadením tisíc vojakov NATO na Slovensku, Matovič zatiaľ mlčí

Predseda Sme rodina Boris Kollár nemá problém s dočasným umiestnením jednotky NATO na Slovensku. Predseda Národnej rady to hovorí jednoznačne, zatiaľ čo predseda najväčšej vládnej strany OĽaNO Igor Matovič sa k prítomnosti jednotiek Severoatlantickej aliancie nechce vyjadrovať a Richard Sulík zo zahraničnej cesty len stručne odkazuje, že o tejto téme budú diskutovať v strane aj s koaličnými partnermi.

„Nemám problém, aby sem podľa článku, ktorý sa aktivoval, prišlo tisíc vojakov – a nech ich je pokojne aj 10-tisíc –, aby chránili našu hranicu aj hranicu EÚ pred akýmkoľvek agresorom alebo utečeneckou vlnou,“ povedal predseda Národnej rady Boris Kollár Denníku N. Pripomenul, že sme členom NATO a Európskej únie a do týchto štruktúr sme vstúpili aj v záujme svojej bezpečnosti.

O čom je reč

Podľa informácií Denníka N dostalo Slovensko začiatkom tohto týždňa ponuku od NATO, že k nám pošle jednotku a sami si môžeme s členskými krajinami dohodnúť, z ktorej krajiny či krajín vojaci budú. Prvá opatrná reakcia pôsobila dojmom, že v koalícii vládnu veľké obavy z následkov takého kroku a niektorí politici sa obávajú protestov či straty voličov.

Téma vojakov z iných krajín na Slovensku je citlivou otázkou po tom, čo vláda prijala nové znenie obrannej dohody so Spojenými štátmi, voči ktorej sa kriticky vymedzuje Smer aj Hlas. Opozičné strany teraz pripravujú petíciu za vypísanie referenda, v ktorom sa má hlasovať aj o tejto otázke.

Pre hroziaci rusko-ukrajinský konflikt však teraz NATO zvažuje, že pošle bojové jednotky na Slovensko, do Rumunska, Bulharska a Maďarska. Oficiálna pozícia slovenskej vlády k jednotke NATO je zatiaľ neurčitá s tým, že sa o tejto téme v Aliancii rokuje.

„Na základe pripravovaných vojenských scenárov a odporúčaní bude následne prebiehať odborná a predovšetkým politická diskusia o tom, ktoré z navrhovaných opatrení sú primerané danej situácii a s ktorými opatreniami sa stotožnia všetky členské krajiny NATO,“ napísalo vo štvrtok ministerstvo obrany, ktoré vedie Jaroslav Naď z OĽaNO. Informácia o ponuke bojovej jednotky NATO sa na Slovensko dostala po tom, čo ju zverejnil britský web Sky News. Až následne o tom začali hovoriť aj slovenskí politici.

Opatrný Heger

Ako teda na Slovensku pokračuje „politická diskusia“ na túto tému? Boris Kollár zatiaľ ako jediný z politických lídrov zaujal jasný postoj, ktorý je aj v súlade s oficiálnou zahraničnou orientáciou Slovenska, ktoré je členom NATO a Európskej únie.

Stanovisko premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) k ponuke nie je jednoznačné. „Predseda vlády oficiálne takúto požiadavku týkajúcu sa prítomnosti spojeneckých vojsk nedostal. Prioritou vlády je ochrana našich občanov. V prípade, že takáto žiadosť príde, budeme sa rozhodovať ako suverénny štát a zodpovedný spojenec Aliancie,“ napísal jeho tlačový odbor.

Denník N sa pokúšal získať stanovisko predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorý je momentálne v Dubaji. „Táto otázka bude ešte predmetom diskusie v strane a aj medzi koaličnými partnermi,“ odpísala na otázky na Sulíka SaS.

V Dubaji bola na Expe počas národného dňa, ktorý tam malo Slovensko, aj prezidentka Zuzana Čaputová, jej stanovisko sa Denníku N nepodarilo získať. V utorok k rusko-ukrajinskému napätiu napísala, že Slovensko sa musí pripraviť na všetky možné scenáre. „Potrebujeme posilniť aj svoju vlastnú, slovenskú pripravenosť v prípade, že sa situácia na východ od našich hraníc bude naďalej zhoršovať a Rusko Ukrajinu znovu napadne,“ napísala v stanovisku.

Jednoznačnú podporu návrhu Aliancie pre Denník N už vo štvrtok vyjadril minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). „Neviem, prečo by Slovensko malo vypadnúť z úsilia, ktorého cieľom je jediné – posilniť obranu v tejto vypätej situácii,“ povedal s tým, že ide o jeho stanovisko a nie stanovisko vlády a k tejto otázke Slovensko ešte neurobilo žiadne rozhodnutie.

„V súčasnej situácii s ohľadom na to, že ide o kroky organizácie, ktorá garantuje našu bezpečnosť a obranu, toto považujem za logický krok pri posilnení obrany celej Aliancie, ale aj krajín na východnom krídle,“ vraví minister.

Ivan Korčok hovorí, že nenachádza žiaden pádny argument, ktorý by mal viesť k tomu, aby Slovenská republika nebola súčasťou opatrení NATO, ktoré majú posilniť jej obranu. „Toto je moment, keď treba zaujať jednoznačný postoj, a chcem to urobiť ako minister zahraničných vecí.“

Slovensko je členom NATO od roku 2004, keď doň spolu s nami vstúpilo aj Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko. Počas členstva v Aliancii sme ešte neboli v situácii, že by v našej geografickej blízkosti hrozil vojnový konflikt nášho susedného štátu. Moskva na rusko-ukrajinskej hranici sústredila viac než 100-tisíc vojakov.

Pripomeňme ešte, že Česko, Maďarsko a Poľsko do NATO vstúpili už v roku 1999, Slovensko sa do tejto vlny rozširovania nemalo šancu dostať, keďže až do roku 1998 bol premiérom Vladimír Mečiar.

Kým minister zahraničia ponuku jednoznačne podporil, ministerstvo obrany sa aj v piatok odvolávalo na svoje stanovisku zo štvrtka, ktoré je všeobecné a neodpovedá na otázku, či sú za prijatie vojakov. Ministerstvo už len pripomenulo, že o umiestnení cudzích vojsk na Slovensku rozhodujú naše ústavné orgány. To v praxi znamená, že by sa o tom hlasovalo v Národnej rade.

A čo na to poslanci OĽaNO a SaS?

Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa z OĽaNO hovorí o jednotke NATO na Slovensku jednoznačne. „Môj súkromný názor je, že každá takáto prítomnosť podporuje našu obranyschopnosť.“ Krúpa, ktorý bol v piatok na pracovnej ceste v Maďarsku, hovorí, že aj u našich susedov túto ponuku zvažujú. „Pokiaľ by sme ju odmietli, boli by sme jediná krajina, ktorá by nemala takúto predsunutú prítomnosť.“

Pripomína, že ide o úplne novú ponuku a okrem politického kontextu treba vyhodnotiť aj ten logistický a vojenský a ďalej je potrebné sledovať situáciu na Ukrajine. Tá dostala v priebehu posledných týždňov diplomatickú, materiálnu aj finančnú podporu od mnohých krajín Únie aj NATO. Slovensko žiadnu vojenskú ani materiálnu pomoc Kyjevu na rozdiel napríklad od Česka neposlalo.

„Nerád špekulujem o hlasovaniach, ktoré ešte nie sú na programe dňa, ale urobím výnimku. Ak by také hlasovanie bolo, hlasoval by som za,“ hovorí predseda strany Nova a podpredseda Národnej rady za poslanecký klub OĽaNO Gábor Grendel. Slovensko je podľa neho plnohodnotným členom Severoatlantickej aliancie, takže by to bolo logické a správne aj z pohľadu nášho členstva v NATO, aj našej vlastnej bezpečnosti.

„Ja by som za to určite hlasoval. Myslím si, že je to dobré,“ hovorí poslanec za SaS Alojz Baránik. Predpokladá, že v poslaneckom klube SaS by s podporou takejto ponuky nemal byť problém.

Jana Bittó-Cigániková zo SaS sa chce pred prípadným hlasovaním porozprávať s kolegami z poslaneckého klubu, keďže nejde o tému, ktorej sa systematicky venuje. „Na prvé počutie je to priateľská ponuka,“ povedala. Pokiaľ môžeme od svojich spojencov dostať čo i len takéto upozornenie, že máme za sebou ochrancov z NATO, bola by to pre nás len výhoda, povedala Cigániková. Dodala, že obavy by sme mali mať z agresívneho Ruska.