Slovensko v okovách klanovej mentality smeruje na východ
Príčiny súčasného marazmu v skutočnosti siahajú oveľa hlbšie ako do obdobia poslednej dekády.
Autor je historik a politológ,
Graduate Institute for International and Development Studies, Ženeva/Viedenská univerzita
Spoločnosť a štátnosť na Slovensku sú v hlbokej kríze navzdor hrdinským výkonom lekárov a zdravotníkov počas uplynulých dvoch rokov. Nálady vo verejnosti a celkové smerovanie štátu boli pomerne problematické už pred vypuknutím pandémie covidu-19, ale situácia eskalovala a ešte viac prehĺbila existujúce zákopy. Sociálna kohézia vyprcháva, spoločnosť sa atomizuje, pričom napriek členstvu v Európskej únii a NATO nepanuje zhoda ani na takých bazálnych veciach, ako je kultúrna a geopolitická príslušnosť krajiny.
Spojenci, pre ktorých sa Slovensko slobodne rozhodlo, sú dávaní na roveň najhorším totalitným režimom v dejinách a požadujú sa od nich interpretačné doložky k fiktívnym a nanajvýš špekulatívnym scenárom. Zároveň časť spoločnosti blúzni o akýchsi politických, ekonomických a iných mostoch s režimom, ktorý chce svet geopoliticky vrátiť nie pred rok 1997, ale pred rok 1989 a právne a mentálne do 19. storočia, implicitne tak popierajúc zmysel vlastnej dejinnosti.
To, že Slovensko dnes existuje ako samostatný štát, nie je výsledkom panslávskych halucinácií o priľnutí k mocnému dubisku, ale dôsledkom Versaillských mierových zmlúv, ktoré aj malým národom a etnikám priznali právo na sebaurčenie. Čiže čosi, čo Kremeľ nie je schopný akceptovať ani po sto rokoch od konca prvej svetovej vojny, sústavne narušujúc nielen územnú integritu Moldavska, Gruzínska a Ukrajiny, ale aj politickú a ekonomickú suverenitu pobaltských a škandinávskych krajín, Veľkej Británie a Írska.
Rusko tak dnes predstavuje silu radikálnej antimodernity, pričom vedomý či nevedomý príklon značnej časti slovenskej spoločnosti na stranu arcireakcie podčiarkuje nielen absolútne pokrútené chápanie dejín vlastného národa a štátu, ale poukazuje i na to, že príčiny súčasného marazmu v skutočnosti siahajú oveľa hlbšie ako do obdobia poslednej dekády. Korupcia, konfrontačný štýl politiky, večné hľadanie nepriateľov a miestami až dych berúca nekompetentnosť sa zaiste na neblahom vývoji spolupodieľali. Domnievam sa však, že prapríčiny súčasného stravu treba hľadať inde. V tomto kontexte by som rád zmienil štyri faktory, ktoré tu podľa mojej mienky zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu.
Prvým je