Denník N

V čom environmentálna kríza spája liberálov a konzervatívcov

Britský premiér Boris Johnson a prírodovedec David Attenborough počas podujatia k novembrovému klimatickému samitu COP26. Foto - TASR/AP
Britský premiér Boris Johnson a prírodovedec David Attenborough počas podujatia k novembrovému klimatickému samitu COP26. Foto – TASR/AP

Táto kríza ohrozuje politické ciele oboch táborov, preto ponúka jedinečnú príležitosť na ich spájanie.

Autor je kultúrny antropológ, University of London

Problematika životného prostredia je tradične skôr parketou liberálov a politickej ľavice. Politici, ktorí sa environmentálnou krízou zaoberajú, ju často vidia ako dôsledok zlyhania trhov, ktoré nedokážu zabezpečiť, aby finančný zisk nebol na úkor zdevastovanej prírody. Ako riešenie ponúkajú reguláciu a iné zásahy štátu do ekonomiky. Pravicoví a konzervatívni politici a ich voliči, zasadzujúci sa za štíhly štát, ktorý čo najmenej obmedzuje fungovanie trhov, sú proti. (Je pravda, že nie každý konzervatívec má pravicové, t. j. „klasicky liberálne“ videnie ekonomiky a nie každý ľavičiar chce silný štát, ale v mnohých krajinách sa tieto skupiny ľudí často prelínajú.)

Environmentálna kríza sa tak stáva predmetom konfliktov politických orientácií a ideológií. V skutočnosti však táto kríza ponúka jedinečnú príležitosť na spájanie politických síl vpravo aj vľavo, liberálov aj konzervatívcov.

Aby sme si uvedomili, v čom spočíva táto príležitosť, musíme sa najskôr zamyslieť nad tým, o čo v tejto kríze vlastne ide. V médiách často počujeme, že ide o krízu klímy či globálne otepľovanie. Toto je prvý mýtus, ktorý treba odstrániť. Environmentálna kríza je omnoho širšia: zahŕňa masové vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov, úrodnosť pôd či zhoršujúci sa stav zdrojov pitnej vody. Tieto environmentálne problémy sú dôsledkom veľkého množstva ľudských aktivít – od roznášania inváznych druhov cestovaním a svetovým obchodom až po stavby narúšajúce prírodné ekosystémy. Aj keby sme mali magický prútik, ktorým okamžite a bezbolestne vyriešime zmeny klímy, environmentálnu krízu tým nevyriešime. Ak totiž aj dokážeme odstrániť škodlivé emisie z atmosféry a zastaviť ohrievanie Zeme, neodstránime tým necitlivosť a aroganciu, s ktorou naša civilizácia už desaťročia pristupuje k prírode. Koreňom environmentálnej krízy je naša kultúra a politika, nie skleníkové plyny.

Ďalší mýtus, ktorý potrebujeme odstrániť, je tvrdenie, že táto kríza ohrozuje planétu. V skutočnosti

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Klimatická kríza

Komentáre

Teraz najčítanejšie