Denník N

Ustráchaná myš a medveď (udalosti týždňa)

Radičová, Štrasser, Petková, Vašečka a Janček vyberajú udalosť, prešľap, podcenený moment a báseň týždňa.

Iveta Radičová, bývalá premiérka

Udalosť týždňa

Rastúce napätie a riziko vojenského konfliktu v Európe. USA a členské štáty EÚ vyhodnocujú pravdepodobnosť „veľkého“ (celá Ukrajina a Kyjev) alebo „malého“ (koridor na Krym, východná Ukrajina) vojenského konfliktu rozdielne.

Ruská požiadavka – vrátiť východnú Európu do situácie z roku 1997 – je aj pre nás absolútne neprijateľná. Od rozpadu ZSSR nie je región bývalých republík mierový. Z bývalých 15 republík sa len štyri vyhli vojne: tri baltické štáty, členovia EÚ, a jeden autoritatívny režim v Turkménsku. Masové protesty v Bielorusku boli potlačené minulý rok, v Rusku vojnový konflikt v Čečensku, vojna v Gruzínsku a na Ukrajine. Moldavsko bolo vtiahnuté do vojenského konfliktu v Podnesterskej Moldavskej republike. Arménsko a Azerbajdžan opakovane bojujú o Náhorný Karabach. V Tadžikistane a Uzbekistane prebiehali rozsiahle nepokoje vrátane občianskej vojny. Kirgizsko je v neustálom politickom chaose.

Členstvo v euroatlantickom svete a zmeny po roku 1989 časť našej populácie dodnes neprijala, zmena hodnôt trvá generácie. Ale tak, ako sme sa my rozhodli o svojej identite, zdieľaní hodnôt demokracie a bezpečnostnej politike, členstve v EÚ a v NATO, rovnaké právo majú Ukrajinci. Ukrajina a jej občania majú právo rozhodnúť sa o svojej budúcnosti a svojej bezpečnostnej politike, potrebujú našu podporu. A sú odhodlaní chrániť si svoju suverenitu.

Ustráchanosť nie je prejavom suverénneho štátu a pozícia Kuba za pecou je hanlivá a nedôstojná hrdého národa. Pri všetkej nespokojnosti s tým, ako si sami vládneme, dajme si na misky váh pozitíva a negatíva, výhody aj nevýhody nášho geopolitického zaradenia a prestaňme vajatať, lebo porodíme myš, ktorá ustráchane hľadá dieru, kam sa skryť, aby ju medveď nezožral.


Ján Štrasser, spisovateľ

Udalosť týždňa

Udalosťou tohto, no určite aj nasledujúcich týždňov je Ukrajina – v tejto chvíli nevieme, či sme blízko veľkej katastrofy, no jedno je isté: svet naposledy čelil hrozbe svetového vojnového konfliktu počas takzvanej kubánskej raketovej krízy v roku 1962 – Rusi (vtedy ešte Sovieti) pod zámienkou ochrany Kuby rozmiestnili na jej území rakety s jadrovými hlavicami a namierili ich na Spojené štáty. Hroziacu vojnu vtedy Kennedy a Chruščov zarovnali – Sovieti rakety stiahli. Zarovnajú dnešnú hroziacu vojnu Biden a Putin? Alebo bude platiť, že dvakrát do tej istej rieky nevkročíš? Ešte jedna historická analógia: v roku 1968 pol milióna varšavskozmluvných, čiže sovietskych vojakov vtrhlo do Československa poraziť neexistujúcu kontrarevolúciu a nastoliť novú „robotnícko-roľnícku“ kolaborantskú vládu na čele s Biľakom a Indrom, ktorá by legitimizovala ich agresiu a okupáciu. Nevyšlo im to. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že ak by k niečomu podobnému došlo dnes, podarilo by sa im to: Robert a jeho nohsledi stoja v pozore a čakajú na pokyny.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Udalosti týždňa

Slovensko

Teraz najčítanejšie