Newsfilter: Maroš Žilinka sa správa ako samoľúby ignorant
1. Generálny prokurátor naozaj patrí do Moskvy. 2. Heger je pripravený v prípade potreby požiadať NATO o pomoc. 3. Prípadov covidu je priveľa, hygienici nestíhajú trasovať.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Správy vybral a komentoval Roman Pataj
1. Generálny prokurátor naozaj patrí do Moskvy
Maroš Žilinka bol na rokovaní zahraničného výboru parlamentu, kam si ho zavolali pre jeho návštevu v Moskve, počas ktorej oslavoval výročie zločineckej organizácie, ktorou ruská prokuratúra je, a stretol sa s jej šéfom, ktorý je na sankčných zoznamoch pre prenasledovanie politických oponentov Vladimira Putina. Z rokovania nakoniec nič nebolo, pretože výbor nebol uznášaniaschopný.
Prítomní členovia napriek tomu Maroša Žilinku požiadali, aby sa s nimi aspoň porozprával, rovnako ako to za obdobných okolností pred týždňom urobil minister zahraničia.
Spôsob, akým to Žilinka odmietol, je prvým vrcholom dňa. Vyhlásil, že malý počet poslancov je prejavom pohŕdania generálnym prokurátorom, čím opäť ukázal, ako veľmi mu funkcia udrela do hlavy. Tento verejný služobník uveril, že úrad z neho automaticky robí človeka, ktorého si treba iba ctiť, a ak sa to nedeje, má on právo byť nadutý. Toto je málo vídaná samoľúbosť na niekoho, koho iba nedávno rovnaký parlament zvolil do funkcie.
Kým povýšenosť a arogancia sú povahové črty, Žilinkove „argumenty“, ktorými sa bránil pred novinármi, svedčia o vážnych nedostatkoch v úsudku a ignorovaní faktov. Generálny prokurátor je v tom zajedno s politikmi Smeru, Hlasu či fašistami, ale od neho sa predsa len očakávalo viac.
Novinárom deklamoval, že účasťou na oslavách ruskej prokuratúry „som neporušil žiadne predpisy, ani predpisy sankčné“ a že „na každom jednom stretnutí som prízvukoval zákonnosť, dohľad nad zákonnosťou a dodržiavanie ľudských práv a slobôd“.
Čomu Žilinka nerozumie. Obhajoval
