Nová rezervácia chráni pralesy, no turistom znemožnila vstup do mnohých lokalít

Nová prírodná rezervácia Pralesy Slovenska od prvého decembra minulého roka chráni pred vyťažením dovtedy ohrozené pralesy, no zároveň obmedzila turistov, ktorí do nich mohli dovtedy voľne chodiť. Tieto lokality sú po novom v najvyššom stupni ochrany, kde je povolený pohyb len po značkovaných chodníkoch. Cez viac než dvadsiatku zo 76 lokalít rezervácie však žiaden značený chodník nevedie, mnohými ďalšími prechádza len na kúsku po okraji. Zmena sa dotkla viacerých turisticky obľúbených miest.

Miroslav Svítek z Klubu bratislavských turistov má pobyt v prírode ako celoživotné hobby. Pred dvoma rokmi vymyslel oblastný turistický odznak OTO 24. V rámci neho chcel ukázať ľuďom 24 prevažne neznačných vrcholov v rámci Bratislavského samosprávneho kraja. Kto sa odfotí na každom vrchole, dostane odznak.

Jedným z vrcholov, na ktorý treba vystúpiť, je kopec Zámok neďaleko Kuchyne na Záhorí. Spolu so susednými kopcami Bučková či Janková predstavujú veľmi pekný kus prírody. Na strmých kamenistých svahoch tu rastú nižšie, zakrpatené, fotogenické duby, v menšej miere aj brezy, buky či hraby.

Vďaka extrémnosti terénu, v ktorom rástli stromy veľmi pomaly, sa tu neťažilo a zachoval sa zvyšok pralesa s názvom Zámok. Celá lokalita vrátane rovnomenného kopca už patrí do Prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. To turistom skomplikovalo situáciu. Rezervácia je zaradená do najprísnejšieho stupňa ochrany, v ktorom je pohyb povolený len po vyznačených turistických chodníkoch, no tu také nie sú.

„Píšu mi ľudia, ktorí plnia odznak a dočítali sa, že Zámok je v rezervácii. Dnes som posielal 219. diplom, viem o ďalších asi 30 ľuďoch, ktorí to plnia, a čo mám teraz robiť?” pýta sa Miroslav Svítek. Hovorí, že prerábať projekt by bolo administratívne náročné, no najmä mu v tom chýba logika.

„Doteraz sa tam chodilo, rastú tam nádherné stromy a nerozumiem, ako tomu turisti môžu ublížiť, keď tam prídu, odfotia sa a odídu. Chápem, keby tam boli nejaké orchidey, že ich človek pošliape alebo vytrhne, ale toto sú stromy. Som turista a som za to, aby sa príroda chránila, ale malo by sa tam zakázať chodiť drevorubačom a nie turistom,” hovorí Miroslav Svítek.

Turista Michal má rád odľahlé, divoké zákutia. Prešiel už viaceré zo zmapovaných pralesov a mrzí ho, že teraz sa do niektorých nedostane. „Ochrana prírody sa na to pozerá tak, že človek do lesa príde po plody, huby, ukradnúť dravce. No ľudia si tam chodia už len oddýchnuť. Áno, môže sa stať, že niečo ušliapu, ale aj zvieratá niečo ušliapu.“

Aktuálne bratislavskí turisti rokujú s riaditeľom Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty Petrom Puchalom o možnosti vyznačiť na Zámok turistický chodník. Boja sa však, koľko bude celý proces trvať, pretože treba požiadať o výnimku Okresný úrad.

Peter Puchala nie je proti vyznačeniu turistického chodníka. Nepredpokladá, že by to poškodilo tunajšiu prírodu, hoci reálne to podľa neho ukáže až čas. „Mám trochu obavy z dôvodu erózie, lebo je to taká kamenistá pôda, ale neočakávam, že tam budú chodiť húfy ľudí.” Inak z hľadiska ochrany prírody problém nevidí, nehniezdia tam dravce, ktoré by ľudia rušili.

Pod správu CHKO Malé Karpaty patrí aj nová rezervácia Vydrica, ktorá vznikla k 1. februáru. Tiež bude prevažne v najprísnejšom stupni ochrany, no pohyb ľudí je tu upravený diametrálne inak. Nie je všade zakázaný a povolený len na výnimku od úradu, ale je povolený plošne. Okresný úrad vyhlásil celú rezerváciu za takzvané vyhradené miesto, kde je umožnený pohyb ľudí aj mimo značených chodníkov a ďalšie činnosti, ako napríklad zber lesných plodov či kladenie ohňa na vyhradených miestach.

Neuvažovala správa CHKO pre eróziu radšej nad týmto riešením a ponechaním lokality de facto v režime, v akom je teraz? Značený turistický chodník môže návštevnosť Zámku zvýšiť. „Je to tiež možné riešenie, nad ktorým premýšľame. Nejde to cez správne konanie, takže by to mohlo byť jednoduchšie,” hovorí Peter Puchala. Na vyhradené miesta netreba výnimku, len súhlas vlastníka alebo správy. V prípade lokality Zámok sú to štátne Lesy SR.

Podobný problém rieši ochrana prírody a mesto Handlová pod skalnatým kopcom Veľký Grič v pohorí Vtáčnik. Na vrchol Veľkého Griča vedie už dlhšie neoficiálna ferrata. Vybudoval ju Horolezecký klub Prometeus z Handlovej, táto lokalita je lezecká oblasť a cesta slúži lezcom na zostup. Využívajú ju však aj turisti ako zaujímavú a adrenalínovú alternatívu ku klasickej turistickej značke, ktorá na vrchol vedie z opačnej strany.

Celý skalný komplex však po novom patrí do rezervácie. Okrem pralesov je územie výnimočné rozsiahlymi lesostepnými a otvorenými skalnými plochami. Rastie tu množstvo cenných druhov rastlín, napríklad astra alpínska a klinček peristý včasný tu majú unikátnu lokalitu v rámci Slovenska.

„Oslovilo nás mesto Handlová, či by sme sa vedeli dohodnúť na nejakom riešení. Pripravujeme stretnutie, na ktorom bude štátna ochrana prírody, mesto, prípadne zástupca občianskeho združenia Prales. Budeme hľadať možnosť, či by sa to za určitých obmedzujúcich podmienok dalo povoliť,“ informoval nás Radimír Siklienka, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie.

Prírodná rezervácia Pralesy Slovenska vznikla k 1. decembru minulého roka. Pralesy, ktoré sú v nej zahrnuté, dovtedy neboli legislatívne chránené pred ťažbou, pretože ležali mimo rezervácií. Rezervácia pozostáva zo 76 malých lokalít s pralesmi a so starými prirodzenými lesmi, ktoré ich obklopujú.

Návrh rezervácie vypracovali mimovládne organizácie Prales a WWF Slovensko. Konzultovali ho so štátnou ochranou prírody, ktorá je oprávnená predkladať takéto návrhy ministerstvu životného prostredia.

Mariánovi Jasíkovi z občianskeho združenia Prales prekáža, že do niektorých miest, kam doteraz ľudia mohli voľne vstupovať, sa po novom nedostanú. „Náš prvotný návrh bol, aby na územiach v rámci rezervácie bol voľný pohyb ľudí. Z našich skúseností sa tam veľa ľudí nepohybovalo, lebo často ide o extrémne lokality. A v prípade, že by nejaké vážne dôvody boli, ochrana prírody má stále možnosť to obmedziť. Potom tam bol variant sprístupniť to ľuďom prostredníctvom sprievodcu. Poznáme tie lokality a nič by sa tam nemalo stať.”

Riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny Štátnej ochrany prírody Marta Mútňanová tvrdí, že takáto požiadavka neprišla. „Pozerala som všetky projekty ochrany, ktoré boli z ich strany predložené, a zmienku o voľnom pohybe, ako je teraz napríklad pri Vydrici, sme nikdy zásadne neriešili. Vždy bolo uvádzané, že po turistických chodníkoch je pohyb možný, riešili sme aj sprievodcovskú činnosť, ktorá by mohla byť umožnená v niektorých oblastiach.

Mútňanová hovorí, že Vydrica je špecifický prípad, je tesne pri Bratislave a pristúpili k tomu aj po diskusii s ministerstvom. Nechceli, aby Bratislavčania brali negatívne, že sa niečo vyhlási, a bolo to aj so súhlasom vlastníka pozemku, teda Mestskými lesmi v Bratislave. „Urobil sa precedens, lebo doteraz sme v 5. stupni ochrany nikdy voľný pohyb osôb nemali. Ani väčšina našich kolegov s tým nie je stotožnená, lebo keď je raz niečo bezzásahovým územím, malo by byť takým pokojovým a nemalo by byť voľne prístupné.“

Podľa Jasíka bol ich zámer stopnutý štátnou ochranou prírody už v čase, keď len začali pripravovať projekt. „Nevedeli si predstaviť, že by tam platil iný status ochrany ako v súčasnom 5. stupni ochrany. Bývalý riaditeľ Štátnej ochrany prírody nám tlmočil, že ak oni majú predkladať návrh projektu, tak si tam neželajú voľný pohyb ľudí, len v rámci vyznačených turistických chodníkov. Projekt ochrany sme nemohli predkladať my, taký je zákon. Museli sme ustúpiť.”

Štátna ochrana prírody bude súhlasiť s tým, ak sa v týchto územiach vyznačí turistický alebo náučný chodník. Nad voľným pohybom ľudí neuvažujú, chcú, aby bol pohyb v rezervácii usmernený.

Iný názor má ministerstvo životného prostredia, pod ktoré patrí aj štátna ochrana prírody. Štátny tajomník Michal Kiča hovorí, že nemá problém s voľným pohybom ľudí, ak nebude v protiklade s cieľmi ochrany prírody v tej-ktorej lokalite. Ministerstvo však nemá páky, ako to realizovať.

Rezort vydal podľa Kiču ešte 3. novembra minulého roka usmernenia okresným úradom. Tie obsahujú detaily, čo sa v ktorej lokalite môže robiť. Vychádzalo sa z požiadaviek správcu územia, ktorým sú Lesy SR, takže ide najmä o údržbu lesných ciest, ukotvenie lanovky v rezervácii, ak si to vyžaduje ťažba, a podobne. Pohyb návštevníkov sa tam však nerieši, pretože Lesy SR ho nemajú prečo riešiť. Podľa štátneho tajomníka to bolo iné pri rezervácii Vydrica, pretože tam o voľný pohyb požiadal správca, Mestské lesy v Bratislave.

Michal Kiča hovorí, že časť lokalít pralesov prejde od 1. apríla v rámci reformy národných parkov pod štátnu ochranu prírody. „Tam, ak sú to lokality, ktoré sú turisticky zaujímavé a voľný pohyb by nebránil požiadavkám ochrany prírody, tak hneď 1. apríla si národné parky požiadajú o takéto určenia.“

V národných parkoch však platí 3. a vyšší stupeň ochrany, ktorý ani doteraz neumožňoval pohyb mimo značených chodníkov, preto z pohľadu turistov zaradením ďalších lokalít v národných parkoch do rezervácie Pralesy k zmene neprišlo – ak tam nebola značka, aj tak tam nesmeli chodiť.

Lokality s obmedzením pôvodne voľného pohybu

Pre turistov je problematických približne 45 lokalít, ktoré ležia v chránených krajinných oblastiach, a preto ostávajú naďalej pod správou Lesov SR. Pred vyhlásením rezervácie tu platil druhý stupeň ochrany. Preto sa tu mohli pohybovať voľne aj mimo značených chodníkov. Ide celkovo o rozlohu 2 152 hektárov, na ktorých je iba necelých 11 kilometrov značených turistických chodníkov.

K dvadsiatim lokalitám nevedie žiaden chodník. Ďalších dvanásť rezerváciu minie okrajom alebo sa značka končí na jej hranici. V ôsmich prípadoch prechádza malým fragmentom a len v piatich lokalitách priamo cez novovyhlásenú prírodnú rezerváciu.