Ako si doma vyrobiť antihmotu? Na začiatok si kúpte kilo banánov
Než sa dostaneme k antihmote, musíme si povedať niečo o hmote. Všetka hmota sa skladá z atómov. Vzduch, voda, káva a šálka, vaše telo, planéty a hviezdy, to všetko sú len atómy a prázdnota medzi nimi.
Atóm si obvykle predstavujeme ako maličkú slnečnú sústavu, kde sa na mieste Slnka nachádza jadro zložené z protónov a neutrónov, na mieste planét potom elektróny.
O tejto predstave sa už skoro sto rokov vie, že tak celkom nezodpovedá realite: lepší kompromis medzi presnosťou a názornosťou však ešte nikto nevymyslel, takže sa používa ďalej.
Franklin to mohol urobiť lepšie
Elektróny sú nabité záporne, jadro atómu kladne. Opačné elektrické náboje sa priťahujú. Vďaka tomu drží atóm pohromade.
Prečo sú však elektróny záporné a protóny kladné? Žiadne znamienko na sebe namaľované nemajú.
Vo výskume elektriny jednoducho musela nastať chvíľa, keď niekto prišiel a povedal: Tomuto budeme oddnes hovoriť plus, tomuto mínus. Stalo sa to oveľa skôr, než ktokoľvek vedel o nejakých protónoch a elektrónoch – len čo pochopíte, že existujú dve opačné polarity, nejaký názov im dať musíte.
Rozhodnutie urobil Benjamin Franklin, americký politik, novinár, vynálezca a tak trochu aj fyzik, niekedy okolo roku 1750.
Ako záporný označil náboj, ktorý získa jantár trený kožušinou (slávna „ebonitová tyč trená líščím chvostom“ je v podstate to isté, ebonit je tvrdá prírodná guma, teda živica, teda jantár), znamienko plus tak zostalo pre náboj na skle trenom hodvábom.
Po jantáre – pre jeho schopnosť nabiť sa – pomenovali koniec koncov elektrinu ako takú: po grécky sa jantár povie elektrón.
Z dnešného hľadiska by bol Franklin býval urobil lepšie, keby náboje pomenoval opačne. Elektrón je najbežnejší
