Matriarchát je mýtus, sú však miesta, kde si ženy a muži vymenili úlohy

Zrejme ste sa aj vy v škole učili, že v praveku existovala matriarchálna spoločnosť, ktorá bola vďaka tomu, že v nej vládli a dominovali ženy, mierumilovnejšia, pokojnejšia a spravodlivejšia.

Žena bola objektom obdivu až kultu a mnohé sa odvodzovalo od matky, lebo vo vtedajšej spoločnosti nebolo vždy jasné, kto je otcom. Toto zriadenie potom údajne vystriedal patriarchát (vláda mužov) a s ním sa začali prehlbovať ekonomické aj spoločenské rozdiely, ktoré vyvolávali konflikty a vojny.

Marxisti a feministky

Väčšina dnešných antropológov si myslí, že na takúto teóriu nie je dostatok dôkazov a že je veľmi pravdepodobné, že matriarchát nikdy v ľudskej spoločnosti neexistoval, hoci celé generácie sa o ňom učili. Teóriu švajčiarskeho právnika Johanna Jakoba Bachofena (1818 – 1887) založenú na štúdiu primitívnych kmeňov a starovekej mytológie si najprv osvojili marxisti a neskôr do istej miery aj feministky.

V súčasnosti má viac odporcov ako priaznivcov a ukázalo sa, že aj viaceré dôkazy, ktoré ju mali podporiť, sa dajú vyložiť aj úplne inak. Hovorilo sa napríklad, že sošky pravekých žien (Věstonická venuša, Willendorfská venuša) s výraznými prsami, veľkým bruchom a širokými bokmi mali byť potvrdením toho, že žena sa uznávala ako akési božstvo. Rovnako však obstojí tvrdenie, že mohlo ísť o primitívnu formu pornografie, amulet, vyjadrenie túžby po materstve alebo aj plnom bruchu, keďže v tom čase ľudia zrejme skôr hladovali.

Aj ostatné dôkazy o matriarcháte majú podobnú validitu, čo však nebránilo niektorým feministkám či archeologičkám (Merlin Stoneová, Marija Gimbutasová) hovoriť o ňom ako o lepšom usporiadaní, tvrdiť, že kedysi existovalo náboženstvo so ženskými bohyňami, že takéto spoločenské usporiadanie bolo viac v súlade s prírodou a podobne.

Matrilinearita a matrilokalita

Antropológovia však zväčša uznávajú koncepciu matrilineárnych či matrilokalitných spoločností. V prvom prípade ide o zoskupenia, kde sa uznáva princíp „po praslici“, teda kde sa privilégiá či majetok dedí po materskej línii a kde má napríklad aj strýko z matkinej strany v prípade absencie otca silnejšie slovo ako z otcovej. Istým príkladom je judaizmus, kde sa zrejme od obdobia helenizmu preferuje odvádzať pôvod dieťaťa od matky (ak je matka židovka, je židom aj dieťa). Matrilinearita v židovskej tradícii však neplatí napríklad pre majetkové záležitosti.

Matrilokalitná spoločnosť je zas taká, keď sa muž po svadbe sťahuje k rodine manželky a výchovu ich detí zabezpečuje jej rodina.

Ani jedna z takýchto rodinných či spoločenských foriem však nie je vládou žien, teda matriarchátom. Môžu totiž lokálne fungovať aj v spoločenstvách, ktoré sú inak patriarchálne. Na svete je však niekoľko regiónov a rodov, kde funguje systém, čo sa aspoň vzdialene podobá matriarchátu, hoci presnejšia je asi charakteristika, že muži a ženy sú si v nich rovní a ženy si zachovávajú moc aj tým, že majú vo svojich rukách majetok.

Nezdá sa však, že by išlo o nejaké idylické komunity, ktorým sa vyhýbajú rodinné či spoločenské problémy typické pre patriarcháty. Navyše sú všetky izolované od moderného sveta, život v nich sa nemení stáročia a dávno nezodpovedá očakávaniam ani potrebám súčasných ľudí. Ide skôr o rarity ako o alternatívu spoločenského či politického usporiadania, ako sa matriarchát niekedy predstavuje.

Kráľovstvo žien

Azda najznámejšou matrilineárnou komunitou je čínsky kmeň Mosuo žijúci neďaleko hraníc s Tibetom. Jeho územie, nazývané aj Kráľovstvo žien, je ďaleko od civilizácie v hornatom jazernom prostredí. Kmeň má asi 40-tisíc členov a jazyk, ktorý nepozná slová otec a manžel.

Hlavami veľkých rozvetvených rodín sú jednoznačne ženy, po nich dostávajú deti mená, ony rozhodujú o mnohých veciach. Panuje tam sexuálna sloboda, ženy si vyberajú partnera podľa vlastnej vôle, a to od trinástich rokov. Deti z takýchto zväzkov vychováva matkina rodina. Muži, ktorí rybolovom a chovom domácich zvierat zabezpečujú potravu pre celý kmeň, a ženy spolu nežijú. Deti na označenie dospelých mužov používajú výraz ujo.

Toto – podľa niektorých harmonické – usporiadanie je však v ohrození. Fotograf Luca Locatelli, ktorý Mosuov roky fotografoval pre denník Guardian, pripomenul, že čínska vláda urobila z oblasti turistickú atrakciu, postavila tam kasína a navozila do hotelov prostitútky z Thajska. Tie oblečené do krojov kmeňa Mosuo poskytujú zákazníkom opačnú verziu toho, ako žijú tamojšie ženy.

Moslimovia, ktorí počúvajú ženy

Hoci sa indonézsky kmeň Minangov hlási k islamu, postavenie žien je tu v ostrom protiklade k tomu, ako sa tradične vnímajú rodinné vzťahy moslimov. Ide zrejme o najväčšiu matrilineárnu spoločnosť na svete (štyri milióny ľudí). U Minangov dedia majetok dcéry po matkách, muž sa po sobáši sťahuje k ženinej rodine a každý pár dúfa, že ich prvé dieťa bude dievča.

Hoci rozdelenie úloh medzi mužmi a ženami vyzerá medzi Minangmi tradične (ženy sa starajú o domácnosť a muži o politiku a náboženstvo), pravdou je, že všetky rozhodnutia sa v spoločenstve prijímajú konsenzom, pričom hlas muža a ženy má rovnakú silu.

„Muži a ženy sú dve strany jednej mince,“ vysvetlila pre Daily Beast  Danielle Shapirová. V rodinných záležitostiach je rozhodovanie takmer výhradne v rukách žien. Ani takto rovnostársky nastavená spoločnosť však neochráni ženy pred domácim násilím, ktoré sa medzi Minangmi objavuje aj ako dôsledok meniaceho sa sveta.

Muži, čo si prikladajú bábätká k bradavkám

Pygmejovia z kmeňa Aka, ktorí žijú v Konžskej demokratickej republike a Stredoafrickej republike, sú považovaní za najoddanejších otcov na svete. Kým ich ženy lovia a sú považované za tie, čo majú na starosti blahobyt rodiny, oni sa starajú o deti aj o domácnosť. Ich telesný kontakt s deťmi je päťkrát častejší ako v ostatných spoločnostiach a aj taký intímny, že si dokonca prikladajú dojčatá k bradavkám.

Americký antropológ Barry Hewlett, ktorý ako prvý na svete informoval o týchto zvykoch 20-tisícového kmeňa, vysvetľuje, že to, čím sa kmeň Aka odlišuje od západného sveta, je ľahkosť, s akou sa muži zhostia otcovskej roly – vrátane tých úloh, ktoré sa bežne prisudzujú skôr ženám; nemajú pritom pocit, že by prišli o svoju mužskosť.

Prvky matrilinearity a matrilokality sa objavujú na mnohých miestach sveta a na všetkých kontinentoch. Nikdy však nepresiahli územie špecifického kmeňa či komunity. Stali sa predmetom vedeckej aj nevedeckej fascinácie, štúdií a volania po tom, aby sa pracovalo na ich zachovaní.