Kandidátka na detskú komisárku a poslankyňa za OĽaNO Katarína Hatráková sa opakovane bráni tým, že stále rastúce podozrenia o tom, že na túto funkciu nespĺňa ani profesionálne, ani osobnostné kritériá, nie sú ničím iným len prekrúcaním pravdy či dielom jej neprajníkov a neprajníčok. Je to jej právo, hoci jeho uplatňovanie o nej tiež niečo vypovedá.
Faktom je, že počet medializovaných prípadov, v ktorých Hatráková pochybila, prekročil únosnú mieru a šancu, že by mohla byť dobrou komisárkou pre deti, si ešte sama znižuje svojimi vyjadreniami a činmi, ktoré poburujú jej kolegov aj kolegyne aj časť verejnosti. A čo je najhoršie, jej postupy škodia konkrétnym ľuďom a aj deťom. Práve tie by mal ochraňovať úrad, ktorý by chcela viesť.
Minulé roky ukázali, že pod vedením Viery Tomanovej často slúžil iným záujmom, čo viedlo k tomu, že už aj tak nie celkom fungujúci systém ochrany detí mal ďalší slabý a nespoľahlivý článok. Po voľbách sa očakávalo, že sa to zmení, že deti budú mať skutočne zástupcu či zástupkyňu, ktorá sa za ne postaví v rámci svojich kompetencií a platných zákonov.
Lenže to, že Hatráková má pomerne veľké šance, že ju za komisárku (pri minulej jej chýbal jediný hlas) zvolia, nedáva veľa nádejí, že k tomu dôjde.
Poslanci a poslankyne, ktoré budú rozhodovať o Hatrákovej by aj vďaka verejným vypočutiam o nej aj jej protikandidátke Márii Vargovej mali mať dostatok informácií a mali by aj poznať výhrady odbornej verejnosti. Tu netreba predstierať, že sú obe nepopísaným listom papiera alebo že sa o nich nedá nič dohľadať.
Keď sa pred viac ako rokom objavovali výhrady k osobe kandidáta na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, boli zahladené parlamentnou matematikou, rôznymi záujmami aj slovami o tom, že Žilinka má za sebou aj silný príbeh.
Hatráková sa tiež dostala do povedomia širšej verejnosti ako niekto, kto sa v prípade zneužívania v Čistom dni postavil na správnu stranu, lenže medzitým sa vyjavili aj iné, menej pekné veci. Pochybnosti o nej sú silné a podobne ako v Žilinkovom prípade ich nerozptýlili ani verejné vypočutia. Skôr naopak.
Rok po Žilinkovej voľbe si teraz viacerí, čo sa za neho postavili, možno aj búchajú hlavu o stenu a považujú svoje rozhodnutie za chybu a hrubé podcenenie niektorých signálov.
Hatráková ešte vo funkcii nie je. Ešte stále je čas rozhodovať sa nie podľa slepej straníckej lojality alebo presvedčenia, že sa proti nej sprisahali zlé médiá ovládané tými, čo jej závidia. Rozhodovať by sa malo v záujme detí a v ich záujme nie je, aby úrad na ich ochranu viedol niekto, kto už teraz vyvoláva toľko otázok a nevie na presvedčivo odpovedať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jana Shemesh




























