Denník N

Za Slovensko diskutuje o budúcnosti EÚ: O Únii by sa malo učiť už na základnej škole

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kompletní audioverze článků jsou dostupné v rámci klubového předplatného společně s aplikací Deníku N, která umožňuje i offline poslech. Pokud ji ještě nemáte, nainstalujte si ji do svého mobilu.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Upgradujte své předplatné.

Plné znění audioverzí článků je dostupné pouze pro předplatitele Klubu N. Předplaťte si ho také.

Zuzana Hozlárová je občianska delegátka, ktorá zastupuje Slovensko v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. V rozhovore vraví, že účastníci diskusií boli na začiatku sklamaní z toho, ako sa správali politici.

„Aj mne sa stalo, že keď som išla rozprávať, tak plénum parlamentu bolo takmer prázdne. To nie je dobrý pocit. Zavolajú si vás, aby ste hovorili o tom, aké sú názory občanov, a keď ich idete prezentovať, poslanci odídu.“

Napriek tomu verí, že konferencia prinesie aj skutočné výsledky. Dôležité podľa nej je, aby boli ľudia lepšie informovaní a aby rozumeli tomu, čo sa v EÚ deje.

Čo je to vlastne Konferencia o budúcnosti Európy?

Je to komplikovaný mechanizmus, ale skúsim to vysvetliť stručne. Ide o konferenciu, ktorá sa začala 9. mája 2021 a končiť by sa mala 9. mája 2022. Vytvorili ju tri európske inštitúcie (Komisia, Rada a parlament), aby mohli načúvať občanom EÚ. Chcú reagovať na to, že európske inštitúcie sú občanom vzdialené. Náhodne vybraní občania EÚ v rámci konferencie diskutujú o deviatich témach, medzi ktorými sú napríklad migrácia, vzdelávanie, zdravie, životné prostredie či hodnoty a právny štát.

Sú to ľudia, ktorým zavolali a povedali im, že ich vybrali do občianskeho panelu, čomu väčšina z nich na začiatku ani neverila. Počas panelov diskutujú o spomínaných témach a následne prídu s odporúčaniami, ktoré posúvajú plenárnemu zasadnutiu, v ktorom som aj ja. Občianskych delegátov je dokopy 27, zastupujeme občanov a národné panely v členských štátoch. Teraz sme mali tretie plenárne zasadnutie, na ktorom už boli prvé výstupy.

Plenárne zasadnutie schváli uznesenia a vznikne záverečná správa, ktorú sa európske inštitúcie zaviazali splniť.

Základná myšlienka teda je, že ľudia môžu povedať svoje návrhy k tomu, ako si predstavujú budúcnosť Európy. Zo strany inštitúcií by mala existovať garancia, že sa tieto nápady naozaj prenesú aj do praxe. Vy ste mali vlani na plenárnom zasadnutí, kde sú europoslanci aj zástupcovia inštitúcií a členských štátov, krátky prejav, v ktorom ste povedali, že chcete diskusiu, ktorá bude mať konkrétne výsledky. Smeruje to k tomu?

Podobne ako viacerí ľudia, ktorí vidia do tohto procesu, som bola na začiatku skeptická. Obávala som sa, či to nebude iba ďalšie PR. V roku 2002 už prebiehal Európsky konvent, ktorý sa zaoberal budúcnosťou Európy, jeho výsledky sa však nepreniesli do praxe a v šuflíku nám ostala európska ústava. Nebola som si istá, či konferencia bude reflektovať záujmy občanov alebo skôr politikov. Teraz však vidíme, že občania v pléne môžu povedať, čo chcú, a máme aj prvé výsledky z panelov. Teraz je na inštitúciách, či ich aj reálne implementujú. To už nie je na nás občanoch, ale na politikoch.

Video: Zuzana Hozlárová rozpráva o tom, ako vystúpila v Európskom parlamente a v čom by sa mala zlepšiť EÚ
(autorka: Martina Koník)

Z občianskych panelov, v rámci ktorých diskutovali stovky náhodne vybraných ľudí z celej EÚ, už máme takmer sto odporúčaní. Veľmi veľa z nich sa dá uviesť do praxe iba tak, že sa posilní úloha Únie, čo by mohlo znamenať aj otváranie zmlúv. Ako občianska delegátka ste sa stretli s eurokomisármi aj politikmi. Máte pocit, že budú mať vôľu na také veľké zásahy?

To je najčastejšia otázka, ktorú sa pýtame aj my. Vôľa by možno aj bola, ale stále je tu riziko, že ak sa otvorí zmluva alebo sa navrhnú zmeny, môžu sa tam dostať aj negatívne veci. Viackrát sa v rámci konferencie spomínalo, že niektoré štáty sa boja, aby po otvorení zmlúv nenastal boj o to, čo zablokovať a čo pretlačiť.

Aj na zasadnutiach konferencie však vidno, že je to dôležitá otázka. Občania sa pýtajú politikov, čo urobia s ich návrhmi, no problém je, že politici nemôžu priamo v pléne sľúbiť, že zmenia zmluvy. To nie je reálne. Možno je to aj dobrá spätná väzba pre politikov – nestačia prázdne slová, musia reálne povedať, čo na konci urobia s odporúčaniami od ľudí.

Keď som sa rozprával s niektorými delegátmi z jednotlivých občianskych panelov, tak vraveli, že počas panelovej diskusie sa im zdalo, že politici ich v skutočnosti nepočúvajú a že si tam iba prišli odprezentovať svoje stanoviská. Mali ste podobnú skúsenosť?

Zdieľam tento názor, aj mne sa stalo, že keď som išla rozprávať, tak plénum parlamentu bolo takmer prázdne. To nie je dobrý pocit. Zavolajú si vás, aby ste hovorili o tom, aké sú názory občanov, a keď ich idete prezentovať, poslanci odídu. To by asi nechcel zažiť nikto. V jednom mojom príhovore som poukázala aj na to, že politici tam nie sú, to zarezonovalo.

Ignorácia počas prejavov občanov však môže súvisieť aj s tým, že sa niekedy dožadujú niečoho, čo už vo viacerých štátoch existuje, no inde je to ešte len v zárodku. Ak je poslanec zo štátu, ktorý je už omnoho ďalej, prestane počúvať, pretože je mu to veľmi vzdialené. To isté platí aj v prípadoch, ak ľudia hovoria o niečom, do čoho Únia nemôže zasahovať.

Video: Hozlárová počas prejavu v EP

Bolo to pre vás sklamanie, keď ste si uvedomili, že väčšina politikov odišla zo sály?

Bola som sklamaná z toho, že tam politici neboli, ale na zasadnutí sme im dali taký „pucung“, že odvtedy si už nedovolia odchádzať. Možno to bola aj pre nich vhodná spätná väzba: aby počúvali občanov, ak sľúbili, že Konferencia o budúcnosti Európy prinesie výsledky a bude načúvať práve tým občanom, ktorí prídu.

Ste zároveň podpredsedníčkou Študentskej rady vysokých škôl, na konferencii ste v pracovnej skupine pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport. Čo sú vaše návrhy v tejto oblasti, v čom by sa Únia mala zlepšiť?

Pociťujem, že na európskej úrovni je rozdiel vo vyučovaní o Európskej únii v rámci občianskej náuky. Veľmi to vidno napríklad pri porovnaní Slovenska a Švédska. Už predtým som bola delegátkou Európskeho dialógu s mládežou a aj tam sa často objavoval názor, že všetky členské štáty by mali znížiť volebný vek na 16 rokov. Ja som však patrila medzi tých, ktorí najhlasnejšie vystupovali proti tomuto návrhu.

Prečo?

Pokiaľ nebudeme mať na Slovensku takú kvalitu vyučovania o EÚ a občianskej spoločnosti ako v iných členských štátoch – ako napríklad v Rakúsku, kde sa dá voliť od 16 rokov – tak nemôžeme očakávať od mladých ľudí, že budú rovnako dobre informovaní a budú sa vedieť podieľať na veciach verejných.

To neznamená, že by sme im mali odopierať právo na to, aby sa podieľali na veciach verejných a na dobrovoľníctve. Treba si však uvedomiť, že nie je chyba mladých, ak o EÚ a občianskej spoločnosti nemajú dosť informácií, je to chyba systému. V pracovnej skupine preto presadzujem, aby na európskej úrovni bolo prijaté, že všetky členské štáty zabezpečia povinnú výučbu o EÚ a jej inštitúciách.

Na základnej alebo strednej škole?

Už od základnej školy.

V rámci existujúcich predmetov alebo by ste chceli nový predmet?

O tom by mali rozhodnúť kompetentnejší, ale určite treba zvýšiť kvalitu výučby. Už som o tom v minulosti hovorila aj do médií a ministerstvo školstva odpovedalo, že pri tom, ako je to momentálne nastavené, dodržiava všetko. My však potrebujeme, aby to bolo nastavené ešte náročnejšie, aby sme sa vedeli vyrovnať iným členským štátom.

Mali by sme mladých ľudí podporiť, aby sa zaujímali o európske témy. Je to cyklus, v ktorom sa musíme vrátiť na začiatok a začať sa učiť o EÚ už od základnej školy. Mladí ľudia v prieskume Rady mládeže Slovenska hovorili, že je pre nich ťažké hodnotiť niečo, o čom sú slabo informovaní. Zaujímavé však bolo, že veľa mladých ľudí chce, aby EÚ mala kompetencie, ktoré doteraz nemala, napríklad v školstve.

Máte ešte nejaký nápad?

Európska študentská únia, do ktorej patrí Študentská rada vysokých škôl, ma oslovila, aby som navrhla aj študentskú chartu práv na európskej úrovni. Týka sa vysokých škôl a má zabezpečiť, aby každý študent v EÚ mal rovnaké podmienky na štúdium. Bez ohľadu na to, z akých sociálnych pomerov pochádza a aké má príležitosti.

Myslíte si, že povinné zavedenie náuky o EÚ je cestou, ako zvýšiť záujem o európske témy? Občianska náuka sa na školách často vníma len ako doplnkový predmet. Nie sú na vzbudenie záujmu o EÚ a reálne pochopenie toho, čo pre nás znamená členstvo, vhodnejšie nástroje, napríklad Erasmus, študijné pobyty, exkurzie, výmeny?

Určite áno, nemala by to byť len povinná výučba, ale aj zážitky, aby si mohli Erasmus vyskúšať na vlastnej koži už žiaci základnej školy. Výmeny a skúsenosti v zahraničí by mohli byť dobré aj pre učiteľov, rovnako ako zahraničné konferencie, aby niektoré metódy v niektorých štátoch neboli zastarané. Určite by sa malo investovať aj do mimoškolských aktivít, aby mladí ľudia boli lepšie informovaní o EÚ.

Dva občianske panely, ktoré sa zaoberali európskou demokraciou, klímou a zdravím, už zverejnili svoje odporúčania. Dokopy je ich 90. Prečítam vám tri z nich a skúste mi povedať, či z pohľadu vás ako občianky dávajú zmysel. Prvý návrh súvisí s informovanosťou, o ktorej ste už hovorili: Občania chcú, aby vznikla online platforma alebo aplikácia s overenými informáciami o EÚ, zároveň predstaviteľom Únie odporúčajú, aby používali prístupnejší jazyk a vyhli sa byrokratickým výrazom. Súhlasíte?

Súhlasím.

Panel k európskej demokracii odporučil aj zmenu názvov inštitúcií EÚ, aby sa dalo ľahšie pochopiť, čo je ich úlohou. Napríklad Rada EÚ by sa mala nazývať Senátom EÚ, Európska komisia zas Výkonnou komisiou EÚ. Čo myslíte, pomohlo by to?

Ako študentka európskych štúdií musím povedať, že by mi to minimálne pomohlo pri učení, ale určite áno. Je to jeden zo spôsobov, ako priblížiť inštitúcie občanom. Ak niekomu poviete, že máme Radu EÚ, Európsku radu a ešte aj Radu Európy, tak sa čuduje, že to nie je tá istá vec. Je to jedna z vecí, ktorá vytvára priepasť medzi občanmi a inštitúciami. Ak chceme EÚ priblížiť ľuďom, tak musí byť zrozumiteľná a jasná.

Zmena z Európskej komisie na Výkonnú komisiu EÚ sa mi zdá byť skôr kozmetická. Nemám pocit, že by mi to lepšie vysvetlilo to, ako táto inštitúcia funguje.

To áno, myslím si, že Európska komisia je celkom jasná. Väčší zmysel by to dalo pri spomínaných radách.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Prebiehala aj debata, či odporúčaní nie je príliš veľa. Už teraz je ich 90, no svoju prácu ešte neskončili ďalšie dva panely. Nemali by sa občania skôr zamerať na to, aby odporúčaní bolo menej, no mali by väčšiu váhu? Takto sa môže stať, že politici si z nich vyberú, čo chcú, a na ostatné sa zabudne.

Čiastočne súhlasím, pretože keď sa dostaneme k rozprave a bavíme sa o každom návrhu, je to veľmi zdĺhavý proces. Zároveň však treba myslieť na to, že je to jedinečná šanca, aby občania povedali svoje návrhy, a bolo by mi ľúto, ak by sa obmedzovalo, do akej miery môžu vyjadriť svoj názor. Veľa týchto tém na seba nadväzuje: školstvo napríklad súvisí s občianstvom. Určite existuje lepší spôsob, ako to spraviť, na to nie som expertka, ale väčšina návrhov je hodnotných a občania na nich naozaj tvrdo pracovali.

Mám tu ešte jedno odporúčanie od panelu, ktorý sa venoval zdraviu. Podľa účastníkov tohto panelu by sa Únia mala snažiť o to, aby sa v členských štátoch pridali do školských osnov témy, ktoré súvisia s mentálnym zdravím a sexuálnou výchovou, pretože je v tejto oblasti veľa tabu, diskriminácie a nekvalitných informácií. Čo hovoríte ako zástupkyňa Študentskej rady vysokých škôl?

Ako občianska delegátka vždy vychádzam z dotazníkov a informácií, ktoré mám od ministerstva, Rady mládeže Slovenska či iných inštitúcií. Nehovorím to, čo si myslím osobne, pretože nezastupujem iba seba. Ak by som vychádzala z týchto výstupov, tak musím povedať, že mladí ľudia jednoznačne súhlasia s tým, aby sexuálna výchova bola na školách. A duševné zdravie je téma číslo jeden, ktorá sa vyskytuje od základnej až po vysokú školu, mladí volajú po tom, aby sa jej venovala pozornosť aj na Slovensku.

Už teraz niektorí europoslanci, napríklad Guy Verhofstadt, ktorý EP zastupuje aj v konferencii, hovoria, že tento projekt by sa mohol opakovať pravidelne. Objavilo sa to aj medzi odporúčaniami od občanov. Viete si predstaviť, že by tu takáto konferencia bola každých pár rokov?

Viem si to predstaviť, možno však v nejakom zmenšenom formáte. Napríklad vo forme poradného zboru, ktorý by bol z náhodne vybraných občanov. Bola by to pekná ukážka demokracie a niečo inovatívne. Neviem si predstaviť, že by to takto fungovalo niekde inde vo svete. Aj Konferencia o budúcnosti Európy je jedinečná v tom, že dala ľuďom priestor na to, aby povedali, čo si myslia. Pamätám si, ako Verhofstadt vravel, že by sa to mohlo konať v druhej polovici mandátu. Mohlo by to slúžiť ako hodnotenie pre inštitúcie a držalo by to politikov v realite, aby si uvedomili, že zastupujú občanov.

Asi je dôležité aj to, či sa niektoré odporúčania premietnu do praxe. Ak sa to nestane, zrejme nebude vôľa organizovať znovu také veľké podujatie.

Reálna práca pre europoslancov, politikov a inštitúcie sa začne po 9. máji. Možno to bude tak, ako hovoríte, možno to bude presne naopak: povedia si, že naposledy to nevyšlo, tak to poďme skúsiť ešte raz a lepšie.

Máte pocit, že s výnimkou ľudí, ktorých náhodne pozvali do panelov, sa podarilo konferenciu dostať do povedomia ľudí? Za približne pol roka, od polovice apríla do novembra, na onlinovej platforme, kde majú ľudia možnosť prezentovať svoje nápady, napísalo svoj návrh iba 90 ľudí zo Slovenska.

Vždy je čo zlepšovať. U nás sa najviac zapájali ľudia okolo veku 25 rokov, celoeurópsky to boli ľudia od 55 do 69 rokov. Celkovo sa teda viac zapájali starší ľudia, na Slovensku skôr mladší. Dá sa robiť viac podujatí, lepšie to propagovať. To sa objavilo aj medzi výstupmi od Rady mládeže Slovenska, mladí hovoria, že sa necítia byť dostatočne informovaní o EÚ.

Cítim to aj ja: keď niekomu poviem, že som vystupovala v Európskom parlamente, tak sa ma pýtajú, či som europoslankyňa. Celý proces je komplikovaný, rovnako ako inštitúcie EÚ. Možno by pomohlo poľudštiť komunikáciu EÚ voči občanom, to by bolo prínosom pre budúcnosť.

Kedy budeme vedieť, či konferencia priniesla nejaké konkrétne zmeny?

Konferencia sa skončí 9. mája, na Deň Európy, a verím, že ešte na konci tohto roka uvidíme nejaké diskusie s reálnymi výstupmi. Aj novozvolená predsedníčka EP Roberta Metsolová povedala, že je dôležité, aby počas jej mandátu prišli výsledky z konferencie. Viacero politikov na vysokej úrovni sa zaviazalo, že chcú, aby boli ľudia vypočutí, takže verím, že ešte tento rok sa dočkáme niečoho konkrétneho.

Zuzana Hozlárová (22)

Foto N – Tomáš Benedikovič

Študuje európske štúdiá na FSEV UK a medzinárodné vzťahy na Academii Rerum Civilium v Kutnej Hore. Je podpredsedníčkou Študentskej rady vysokých škôl pre akademické záležitosti. Slovensko zastupuje v Európskom dialógu s mládežou a na Konferencii o budúcnosti Európy ako občianska delegátka.


Tento projekt bol spolufinancovaný EÚ v rámci grantového programu EP v oblasti komunikácie.
Európsky parlament sa nepodieľal na jeho príprave a za údaje, informácie alebo názory uvedené v rámci tohto projektu nie je žiadnym spôsobom zodpovedný ani nimi viazaný a nemôže ani niesť zodpovednosť za škody vyplývajúce z realizácie tohto projektu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Rozhovory

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie