piatok

„Paškovci“, diel V: Ako si delili eurofondy

Už niekoľko týždňov vám predstavujeme pôvodný slovenský seriál, ktorý sme po vzore štúrovcov nazvali „paškovci“. Štúrovci označujú širšiu skupinu ľudí, ktorých spája nielen jedna osobnosť s nespochybniteľnou autoritou, ale aj spoločná filozofia a životný cieľ. Rovnako sú na tom aj paškovci. Len filozofia a životný cieľ sú iné.

Archívna fotografia. Zľava: šéfka úradu Monika Pažinková, Richard Raši (primátor Košíc a bývalý minister zdravotníctva), premiér Robert Fico a Pavol Paška, bývalý predseda parlamentu, ktorý odstúpil pre kauzu CT v piešťanskej nemocnici. Zdroj – TASR

Zatiaľ slovenské médiá odvysielali 4 diely tejto ságy:

Diel I: Aktívne starnutie tety Anky
Diel II: Miroslav Vaďura – mág predaja štátneho majetku
Diel III: 200 % supermanažéri vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni
Diel IV: Pažinkovci - ako z vás SMER urobí rýchlo a lacno zdravotníckeho milionára

Na Slovensku žije 5,4 milióna obyvateľov. Z nich v zdravotníctve a súvisiacich odvetviach pôsobí viac ako 170-tisíc ľudí. Za normálnych okolností by preto akýkoľvek dlhší príbeh mal obsahovať obrovské množstvo postáv. V „paškovcoch“ sa však stále opakujú tie isté mená. Ako v správnej telenovele sa navyše objavujú strýkovia, tety, bratranci a spolužiaci. Pretože vo svete „paškovcov“ nič nie je náhoda.

Nie inak to bude aj v piatom diele: Ako si rozdelili eurofondy

V roku 2009 bol ministrom zdravotníctva Richard Raši. Ten vypísal z eurofondov výzvu na rekonštrukciu a investície do polikliník a ambulancií. Išlo o najštedrejšiu takúto výzvu v dejinách eurofondov, pretože bolo možné získať až 2,5 milióna eur na jedného žiadateľa, čo sa predtým ani potom už nestalo.

Do výzvy sa prihlásilo 30 súťažiacich. Väčšinou išlo o verejné organizácie. Patrili sem košická župa a jej správa majetku, poliklinika v Námestove vlastnená žilinskou župou, mestá Detva, Lipany, Levoča, Gabčíkovo, Šurany, Tvrdošín či Zborov, ale aj mestské polikliniky v ďalších mestách.

Eurofondy si však rozdelili len štyria žiadatelia, z toho v troch prípadoch išlo o podnikateľské subjekty. Ďalších 12 žiadateľov síce splnilo všetky podmienky a nepodarilo sa ich vyradiť na žiadnej formálnej či obsahovej chybe, len na nich „nezostali“ peniaze. Inými slovami, verejné polikliniky v Levoči či Lipanoch nedostali ani euro, ale superzisková súkromná poliklinika manželov Pažinkovcov dostala 2,5 milióna.

Členom výberovej komisie bol dnešný čerstvý šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Vaďura, ktorý dlhodobo spolupracoval s ministrom Richardom Rašim a v tom istom čase už viedol ako riaditeľ bratislavskej Univerzitnej nemocnice operáciu „Predajme nemocnici spod zadku aj heliport“ – pozri diel II našej ságy.

Zo štyroch úspešných žiadateľov o eurofondy, ktorí spolu získali 9 227 513,35 eura, sú traja viditeľne prepojení na biznis skupinu v slovenskom zdravotníctve, ktorú nazývame paškovci.

Pažinkovci

2 499 442,40 eura získala prešovská poliklinika Wesper manželov Pažinkovcov, o ktorej sme písali v predchádzajúcom diele. Monika Pažinková je dnes predsedníčkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a tak zodpovedá nielen za zdravie zdravotných poisťovní, ale napríklad aj za nezávislé vyšetrenie toho, keď si myslíte, že vám v zdravotníctve zabili blízkeho človeka.

Aj k prešovskej poliklinike máme nové zistenia, ktoré nás, bohužiaľ, môžu vyjsť draho. Pažinkovcom nestačilo, že skrachovaná poliklinika sa pod ich vedením zo dňa na deň vďaka zmluvám so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou stala jednou s najziskovejších polikliník na Slovensku. (Podľa prehľadu týždenníka TREND v roku 2013, tesne predtým ako ju predali Pente, sa stali vôbec najziskovejšou poliklinikou na Slovensku vôbec.) Pažinkovci chceli, aby im štát zaplatil komplexnú rekonštrukciu a nákup prístrojov – konkrétne 95 percent všetkých výdavkov. Lebo však prečo investovať, keď sa dá vybaviť.

Európska únia v princípe nedovoľuje darovať peniaze súkromným firmám, a už vôbec nie 95 percent investičných nákladov. Existujú však určité výnimky. Richard Raši sa rozhodol použiť výnimku, ktorá umožňuje štátu dávať prevádzkovú dotáciu prevádzkovateľom služieb vo všeobecnom záujme. Tá je síce určená na úplne iné účely, ale odhodlaný minister sa nedal zastaviť. Táto dotácia však môže pokrývať len stratu prevádzkovateľa a primeraný zisk, ktorý je pomerne prísne definovaný vo vzťahu k priemernej výnosnosti odvetvia. Ako som už spomenul, poliklinika Pažinkovcov od svojho vzniku až do predaja nielenže nemala žiadnu stratu, ale bola aj bez eurofondov jednou z najziskovejších polikliník na Slovensku.

Aby teda Richard Raši mohol darovať Pažinkovcom na rekonštrukciu extraziskovej polikliniky 2,5 milióna, musel začať tvoriť. Na ministerstve vymysleli vlastný, ekonomicky nezmyselný vzorec na výpočet dotácie a ešte ho aj aplikovali na nesprávne roky. Ani neskôr neskontrolovali, či náhodou nevyplatili priveľa, hoci ich k tomu európske nariadenia výslovne zaväzujú. Európske pravidlá majú však na rozdiel od tých slovenských takú vlastnosť, že ich európski úradníci vynucujú. Často nie hneď, ale až po rokoch, peniaze nás to však stojí rovnako.

Audity Európskej komisie nás už dnes v zdravotníctve pripravujú o veľké peniaze za pochybenia vo verejnom obstarávaní. Konkrétne plošné korekcie zdravotníckych eurofondov dosiahli 32,3 milióna eur, čo je suma, aby som citoval istú analytičku, za ktorú by sa dali nakúpiť príbory a toaletný papier do všetkých slovenských nemocníc na dlhé roky dopredu.

Dotácia Pažinkovcom je síce najzjavnejší príklad protiprávne poskytnutej štátnej pomoci, ale nemusí byť jediný. Dá sa očakávať, že po záverečnom audite eurofondov v zdravotníctve si to bude Európska komisia nárokovať späť a strata môže dosiahnuť desiatky miliónov eur.

Aby to nebolo málo, ministerstvo zdravotníctva povolilo Pažinkovcom začiatkom roka 2014, teda 2,5 roka po ukončení projektu, predaj svojej polikliniky pre Pentu za približne osem miliónov eur. A to napriek tomu, že podľa čl. 57 Nariadenia Rady 1083/2006 musí štát vrátiť do Bruselu všetky peniaze, ak dôjde k vážnej zmene projektu či majiteľa do piatich rokov od ukončenia projektu. Európske pravidlá sú veľmi nejasné v tom, čo je „vážna zmena“, a preto sú členské štáty veľmi opatrné v povoľovaní zmien vlastníckych vzťahov. Ministerstvo zdravotníctva v tom však žiadny problém nevidelo, všetky riziká prevzalo na seba, a to napriek tomu, že predaj Pente podľa všetkého čl. 57 porušuje.

Jurčišinová

2 335 068,59 eura získala spoločnosť EDELMA s.r.o. na modernizáciu polikliniky na Spojovej ulici v Banskej Bystrici. 95-percentný podiel v EDELMA má košická s.r.o. Silber, v ktorej väčšinu vlastní Anna Jurčišinová. Tá je zároveň aj konateľkou EDELMA.

Anna Jurčišinová kandidovala v ostatných komunálnych voľbách neúspešne za Smer a je dnes šéfkou pobočky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Košiciach a členkou jej celoštátnej správnej rady. Je teda zároveň podriadenou Moniky Pažinkovej a má na ňu dozerať. Veď ako som už nedávno napísal – pre Smer nie je konflikt záujmov tam, kde je len jeden záujem.

Spoločnosť EDELMA nie je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a priestory prenajíma iným firmám a individuálnym lekárom, ktorí poskytovateľmi sú. Štát teda daroval pani Jurčišinovej 2,3 milióna eur na to, aby za ne opravila priestory a nakúpila prístroje a tie potom komerčne prenajímala tým, ktorí ich skutočne využívajú. Developeri nech sa zožerú od závisti, že taký kšeft ešte nikto predtým nevymyslel.

Pre pani Jurčišinovú je to zároveň veľké právne šťastie. Podľa § 20a zákona o zdravotných poisťovniach zamestnanec ÚDZS nesmie byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti či spoločníkom právnickej osoby, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

Anna Jurčišinová je tak majoritnou vlastníčkou a konateľkou banskobystrickej polikliniky a zároveň top manažérkou úradu, ktorý kontroluje poskytovateľov, ale je to v poriadku, lebo ona to všetko „len“ prenajíma.

Lekáreň v bystrickej poliklinike Spojová prevádzkuje spoločnosť s logickým názvom Lekáreň Spojová, ale so sídlom (ako inak) v Košiciach, ktorej majiteľkou aj konateľkou je Erika Bilá. Eriku Bilú menoval za prvej Ficovej vlády Richard Raši do dozornej rady štátnej nemocnice v Poprade. Erika Bilá však bola najmä predsedníčkou predstavenstva slávnej firmy Medical Group SK v čase, keď predala do Piešťan extrapredražené CT. Zoznam firiem, v ktorých sa prekrývajú Erika Bilá s Pavlom Paškom a jeho blízkymi (napríklad Dušanom Machom) je obsiahlejší, ale niečo treba nechať čitateľovi aj ako domácu úlohu.

Aj na verejnom sa dá zarobiť

2 194 812,12 eura získala na svoje ambulancie košická Fakultná nemocnica L. Pasteura ako jediný verejný uchádzač zo všetkých vo výzve. Ale aj tam sa Paškovci postarali o to, aby peniaze tiekli správnym smerom. Tentoraz dokonca Paškovci s veľkým P.

Zákazku nielen na stavbu, ale aj na dodávku vysokošpecializovaných zariadení vyhrala úplne nová firma DAG Slovakia, ktorá vznikla viac ako tri týždne po zverejnení predbežného oznámenia o súťaži. DAG Slovakia bola pod takým neuveriteľným súťažným tlakom, že vyhrala s cenou len o 0,27 percenta nižšou oproti maximálnej možnej. Firma nemá v opise podnikania nič súvisiace so zdravotníctvom, čo jej nebránilo dodať nemocnici to, čo samotné obstarávanie označuje za „moderné a vysoko sofistikované zdravotnícke, laboratórne a prístrojové vybavenie.

Obstarávanie dopadlo tak, ako malo, aj vďaka výberovej komisii, ktorú možno oprávnene nazvať All Stars.

Posúďte sami. Členmi boli napríklad:

  • Branislav Paška - synovec Pavla Pašku
  • Richard Majza, polyfunkčný Smer káder, z ktorého neskôr Richard Raši urobil šéfa správy mestskej zelene a ešte neskôr aj šéfa dopravného podniku v Košiciach. Vtedy sa vyznal Korzáru, že „v podvedomí vždy inklinoval k práci, ktorá je prospešná pre environmentálnu sféru“
  • Radoslav Čuha, súčasný riaditeľ prešovskej nemocnice, ktorý sa mal stať minulý rok štátnym tajomníkom ministerstva zdravotníctva, ale išlo o meno príliš škandalózne ešte aj pre Smer, a tak sa to nakoniec nestalo
  • Peter Hložný, spolužiak Richarda Rašiho a predstaviteľ spoločnosti PRO TENDER, ktorý bol neskôr políciou obvinený z manipulácie tendra v Pasteurovej nemocnici za vyše 23 miliónov eur

Ak po tomto všetkom chápete, prečo je Richard Raši pri diskusiách na tieto témy mimoriadne nervózny a agresívny, chápete správne.

V roku 2009 vypísal vtedajší minister Raši najštedrejšiu eurofondovú ponuku, ktorá mala z princípu pomôcť stratovým zariadeniam, poskytujúcim služby vo verejnom záujme. Z 30 uchádzačov uspeli len štyria, z toho tri súkromné subjekty. Jedným z nich bola mimoriadne zisková poliklinika manželov Pažinkovcov, teda projekt priamo spojený s dnešnou šéfkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Druhým bola firma prepojená s politickou nominantkou Smeru a dnešnou podriadenou pani Pažinkovej. A treťou síce verejná nemocnica, no v jej prípade smerovali peniaze určené na rekonštrukciu a dodávku zdravotníckych zariadení do úplne novej firmy, ktorá nemá v opise podnikania nič spoločné so zdravotníctvom. O úspechu tejto firmy rozhodla výberová komisia plná smeráckych potentátov usadených v zdravotníctve.

Minule som vyzval ministra Čisláka, aby pani Pažinkovú odvolal z funkcie šéfky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Dnes svoju výzvu opakujem. Pán minister, ak chcete zachovať aspoň nádej na dobré meno tohto úradu v budúcnosti, spravte si tam poriadok. Inak za to preberáte plnú politickú zodpovednosť.

Aj keď k systémovým poučeniam ságy paškovcov sa ešte vrátim v budúcnosti, z tohto dielu je jasné, že: okrem výmeny politickej generácie v zdravotníctve vrátane ľudí ako Richard Raši potrebujeme pravidlá zabezpečujúce používanie eurofondov vo verejnom, a nie súkromnom záujme, ako aj zaviesť skutočnú hmotnú zodpovednosť politikov a verejných funkcionárov. Aby sme tie milióny, keď ich budeme musieť vracať do Bruselu, mali aspoň od koho vymáhať.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |