Maroš Žilinka: Paragraf 363 je dnes potrebný oveľa viac ako v minulosti

Obštrukciou ho chceli ochrániť pred nepríjemnými otázkami, no nepodarilo sa. Sme rodina sa pridala k opozícii a svojou neúčasťou na ústavnoprávnom výbore chceli zabezpečiť, aby sa generálny prokurátor Maroš Žilinka vyhol poslaneckým otázkam, na ktoré nerád odpovedá.

Takými teraz sú najmä tie o jeho ceste do Moskvy na oslavy 300. výročia vzniku ruskej prokuratúry.

Už na úvod rokovania výboru bolo jasné, že poslancov je v miestnosti opäť málo, a teda sa môže zopakovať scenár z pondelkového zahraničného výboru. Ale nezopakoval sa a Žilinka napokon parlament opustil po troch hodinách diskusie s poslancami.

Otázky o ceste do Moskvy pritom považuje za hľadanie si zámienky. Akej a na čo, pýtali sa poslanci. „Vy to nevnímate. Ten dennodenný boj, ktorý sa tu trištvrte roka vedie proti generálnej prokuratúre či generálnemu prokurátorovi,“ vysvetlil generálny prokurátor.

„Nie je to boj. Je to tým, že nekomunikujete,“ vysvetlil mu Juraj Šeliga (Za ľudí). To však generálny prokurátor odmietol a vyhlásil, že verejnosť ešte nikdy nemala také kvantum informácií od prokuratúry, ako má teraz.

„Len si myslím, že táto spoločnosť nie je pripravená spracovať také množstvo informácií,“ dodal.

Šeliga: Zvoliť ho bola chyba

A zatiaľ čo Žilinka po rokovaní výboru odišiel bez toho, aby sa ho mohli novinári čokoľvek opýtať, Šeliga vyhlásil, že „zvolenie Maroša Žilinku za generálneho prokurátora bolo najväčšou chybou tejto koalície“.

Pridal sa aj Alojz Baránik (SaS), podľa ktorého „je potrebné Žilinku dostať z úradu právnym spôsobom“. K neúčasti poslancov Sme rodina na výbore povedal, že tí, čo chcú zmenu vo vedení generálnej prokuratúry, prišli a tí, čo zmenu nechcú, nie. „Opozícia neprišla a neprišli ani tí, čo sú blízko k opozícii,“ reagoval.

Na výbore boli aj poslanci z OĽaNO, predseda výboru Milan Vetrák a poslanci Dominik Drdul s Lukášom Kyselicom. K nim sa pridal za SaS Alojz Baránik, Ondrej Dostál, zo Za ľudí Juraj Šeliga.

Vetrák je k Žilinkovi menej kritický ako jeho koaliční partneri. „V niektorých veciach som spokojný s jeho prácou a v niektorých nie. Čakal by som razantnejšie kroky k očiste prokuratúry najmä vo forme personálnych opatrení a zmien,“ reagoval predseda ústavnoprávneho výboru.

Tiež by predpokladal, že generálny prokurátor bude citlivejšie vnímať očakávania verejnosti vo veciach, kde využil právomoc podľa paragrafu 363 Trestného poriadku a pri podaniach na Ústavný súd vo veciach súladu zákonov s ústavou, ak už v tej istej veci podal podnet iný na to kvalifikovaný subjekt.

„Na druhej strane oceňujem komunikáciu vo veciach, ktoré s ním konzultujem, ak je to potrebné, ale treba povedať, že dôveryhodnosť verejnosti prokuratúra nezíska len tým, že bude vydávať zákonné rozhodnutia, pretože to je niečo, čo sa od nej očakáva prirodzene,“ skonštatoval Vetrák.

Sme rodina je spokojná

Zo Sme rodina chýbala Petra Hajšelová, ktorá je v karanténe. Chýbal aj jej stranícky kolega Miloš Svrček. To, že chýbal, nebola žiadna náhoda, potvrdil predseda poslaneckého klubu Peter Pčolinský. „Považujeme za absolútne nezmyselné zúčastňovať sa na výbore, ktorý je vyslovene účelový s cieľom len si kopnúť do generálneho prokurátora,“ povedal.

Zároveň dodal, že ak bude výbor rokovať o téme, ktorá sa týka práce generálneho prokurátora, poslanci Sme rodina budú na zasadnutia chodiť. „Ale ak to budú len takéto marketingové aktivity, tak to budeme ignorovať,“ vyhlásil s tým, že Sme rodina je s prácou generálneho prokurátora spokojná.

„Osobne zastávam názor, že generálny prokurátor si môže cestovať, kam chce, a nebude sa riadiť novinármi a politikmi,“ dodal Pčolinský. A pokiaľ ide o kritiku Žilinkovej práce, tak by si podľa neho niektorí poslanci a koaliční partneri mali „doštudovať právne vzdelanie“.

Bol to odkaz pre Šeligu, ktorý podľa neho „kritizuje niečo, o čom nemá ani páru“. Pčolinskému sa nepáči najmä Šeligova kritika rozhodnutí generálneho prokurátora, lebo to vraj poslanec robí bez znalosti spisu.

Poslanec Za ľudí opakovane kritizuje Žilinkove rozhodnutia podľa paragrafu 363, ktorými zrušil obvinenie bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinského (brat poslanca Petra Pčolinského) či bývalému partnerovi Penty Jaroslavovi Haščákovi. 

Šeliga: Presvedčenie o vašej neomylnosti ma desí

A práve tieto otázky boli napokon aj témou rokovania výboru. Poslanci koalície totiž využili to, že ešte nemali dokončené rokovanie jedného výboru z minulého roka, ktorého témou boli aj „rozhodovania generálnej prokuratúry v citlivých témach, kauzách, ktoré otriasajú spoločnosťou“.

Zo Žilinkových vyjadrení je jasné, že si za svojimi rozhodnutiami stojí. Argumentoval, že bolo jeho povinnosťou uznesenia o obvinení zrušiť. „My nie sme politici, my sme orgánom aplikácie práva. My toto ustanovenie aplikujeme, kým je účinné a platné,“ dodal Žilinka.

Ako podporný argument si priniesol aj štatistiku rozhodovania podľa paragrafu 363 od roku 2016. Vychádza z nej, že vlani Žilinka vyhovel necelým 14 percentám obvinených. V roku 2019 to bolo až takmer 19 percent. „Kde boli vtedy poslanci,“ pýtal sa Žilinka a pripomenul, že v roku 2021 prišlo až 638 žiadostí podľa paragrafu 363, čo je zhruba o stovku viac ako v roku 2020.

Na otázku, prečo prípad Pčolinský nemohol dôjsť na súd, keďže prokurátor už mal rozpísanú obžalobu, však Žilinka neodpovedal. „Nie je mojou povinnosťou poskytovať vám výklad zákona. Prokurátori neposkytujú právne služby,“ reagoval na otázky poslanca Baránika.

Stručný bol aj pri Šeligovi, ktorý chcel poznať jeho názor na to, či je na základe jeho rozhodnutia možné, aby Haščák teraz žiadal odškodnenie od štátu za nezákonnú väzbu a obvinenie. Neodpovedal, lebo nechce dávať návod ani poskytovať právne rady iným.

„Vaše presvedčenie o vlastnej neomylnosti ma desí,“ reagoval na diskusiu o paragrafe 363 Šeliga.

Sporný paragraf už nerobí šarapatu, ale je nevyhnutný

Ondrej Dostál (za SaS) pripomenul Žilinkovi jeho výrok počas vypočúvania kandidátov na generálneho prokurátora, keď povedal, že paragraf 363 robí na špeciálnej prokuratúre šarapatu. V utorok vysvetlil, že jeho slová boli zle pochopené.

Myslel to tak, že „obhajoba zákonným spôsobom uplatňovala práva, ale bolo možné považovať takéto konanie za obštrukčné“.

„Dnes je paragraf 363 potrebný oveľa viac ako v minulosti,“ vyhlásil Žilinka a tvrdí to na základe vlastných skúseností. „Aplikujem ho, vidím, aký je stav zákonnosti, k akým porušeniam dochádza zo strany polície a prokuratúry. Tento inštitút má svoje opodstatnenie,“ povedal na ústavnoprávnom výbore.

Nebráni sa však istým úpravám, napríklad pokiaľ ide o lehoty, dokedy môže sťažnosť obvinený podať a dokedy musí generálny prokurátor rozhodnúť. Teraz má na to pol roka.

Prišla reč na Moskvu

A hoci mali poslanci so Žilinkom diskutovať najmä o sporných kauzách, nakoniec sa nevyhol ani otázkam o ceste do Moskvy. A zatiaľ čo pri iných témach bol pokojný, pri tejto začal byť na poslancov útočnejší.

Aj v tomto prípade je však z odpovedí jasné, že generálny prokurátor si za svojím rozhodnutím vycestovať do Ruska stojí. „Vôbec to nevnímam ako negatívum, že sme sa na týchto oslavách ruskej prokuratúry ako historickej udalosti zúčastnili,“ povedal na otázku, či si nemyslí, že tým vyslal zlý signál, ktorý znižuje dôveryhodnosť generálnej prokuratúry.

Aj Európska komisia skonštatovala, že ak už Žilinka do Moskvy išiel a stretol sa s ruským generálnym prokurátorom Igorom Krasnovom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ, mal s ním hovoriť o porušovaní ľudských práv.

„To, čo bolo potrebné povedať na stretnutí generálnych prokurátorov, povedané bolo,“ vyhlásil v tejto súvislosti Žilinka. Poslancom tvrdil, že pri každom stretnutí zdôrazňoval uplatňovanie zákonnosti a dodržiavanie ľudských práv. Na konkrétny prípad – či už vraždu novinárky Anny Politkovskej, alebo kauzu Alexeja Navaľného – sa však nepýtal.

„Nie som však ten, kto by mal vynášať politické súdy, ak stretnutie bolo vecné, pracovné a nie politického charakteru,“ dodal. „Touto návštevou som neporušil žiadny predpis ani normu,“ zopakoval svoje stanovisko Žilinka.

Predseda súdnej rady Ján Mazák je však iného názoru. V rozhovore pre Denník N upozornil na článok štyri zmluvy o Európskej únii, ktorý vyzýva členské štáty a ukladá im povinnosť lojálnej spolupráce. „To znamená, že ak Únia zaujme nejaké stanovisko, napríklad rozhodnutie, že dá niekoho na sankčný zoznam, nemôžete mariť účinky tohto rozhodnutia tak, že sa idete stretnúť s takýmto človekom, dokonca s ním uzavrieť dohodu,“ reagoval Mazák.