Newsfilter: Prezidentka je Západ, Žilinka je Východ a Hatráková stredovek

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Všetci kľúčoví ľudia prestali váhať v otázke NATO

Takto pred piatimi dňami malo Slovensko jediného úradujúceho politika, ktorý neváhal verejne súhlasiť s ponukou NATO rozšíriť svoje pôsobenie vo východnej Európe vrátane Slovenska.

Teraz už je takých politikov a političiek päť. O tento dôležitý a vítaný náklon Slovenska západným smerom sa postupne postarali Ivan Korčok, Boris Kollár, Eduard Heger a Jaroslav Naď.

V utorok to zavŕšila prezidentka Zuzana Čaputová. Na jej slová si bolo treba počkať najdlhšie, ale po ich vypočutí sa dá povedať, že boli najdôležitejšie.

Vinník je Rusko. Prezidentka si pripravila pre občanov prejav tak, aby v ňom pomenovala, čo sa deje vo svete, aby vysvetlila, ako sa to týka Slovenska, a ukázala, ako má Slovensko postupovať. Všetky tri časti boli také jasné a zároveň dôstojné, že ak niečo konečne vytvorilo protiváhu populistickým rečiam Fica a Pellegriniho, tak to bol tento prejav.

Prezidentka otvorene povedala, že za medzinárodné napätie môže Rusko, pretože práve Rusko pred rokmi obsadilo Krym, práve jeho vojaci teraz cvičia na hraniciach s Ukrajinou a jeho politické vedenie žiada od východoeurópskych krajín, aby sa vzdali svojho práva prijať pomoc spojencov.

„Toto nie je právo, s ktorým môžeme hazardovať a nechať si ho zobrať,“ vyhlásila prezidentka štátu, ktorý má teraz historicky najväčšiu slobodu rozhodovať o svojom osude práve vďaka tomu, že je členom NATO a EÚ. Aj to ľuďom pripomenula Zuzana Čaputová.

Пеллегрини. Peter Pellegrini po prejave prezidentke vytkol, že občanov strašila namiesto toho, aby im hovorila, že sa nemajú čoho báť. Na rozdiel od Pellegriniho sa však prezidentka rozhodla neklamať, že Putinova armáda na hranici s Ukrajinou nie je hrozbou aj pre Slovensko.

„To, že dnes nie sme v hľadáčiku ruských vojsk, neznamená, že konflikt nepocítime,“ povedala prezidentka a aj z tohto postoja logicky vyplynul jej názor na možné posilnenie východného krídla NATO spojeneckými vojskami. Podľa prezidentky je to jednoznačne v záujme Slovenska.

Doložky v súlade. Zuzana Čaputová sa napokon pokúsila rozptýliť pochybnosti o svojom postoji k obrannej zmluve Slovenska a USA, ktoré sa zbierali po tom, čo k dohode pripojila interpretačnú doložku. Teraz – už aj s interpretačnou doložkou americkej strany v rukách – prezidentka povedala, že je rada, že sú obe vo vzájomnom súlade, a že jej cieľom len bolo uľahčiť výklad medzinárodnej dohody bežným ľuďom.

Prezidentka síce jednoznačne neodpovedala na otázku, či bude po schválení obrannej dohody v slovenskom parlamente čakať so svojím podpisom na prípadné referendum, povedala však, že ratifikačný proces nebráni tomu, aby ľudia realizovali svoje petičné právo. Ak by z petície vzišiel nárok na referendum, prezidentka by ho podľa svojich slov musela na základe ústavy vyhlásiť. Pripomenula však, že zatiaľ neprebieha ani len zber podpisov na petíciu za také referendum.

2. Žilinka pokračoval v harabinovskej jazde

Utorok bol skvelý deň na pripomenutie toho, aká je Slovensko pestrá krajina. Kým prezidentka v jednom zo svojich najdôležitejších prejavov hovorila, že ruský prezident Putin je pripravený použiť silu na presadenie svojich neprípustných požiadaviek voči nezávislým štátom vrátane Slovenska, generálny prokurátor Maroš Žilinka v parlamente vysvetľoval svoju nedávnu návštevu u Putinovho generálneho prokurátora, ktorý je pritom aj na sankčných zoznamoch EÚ.

Tento kontrast prifarbili ešte aj smiešne okolnosti Žilinkovho „vypočúvania“ v parlamentných výboroch: na podporu Žilinku sa spojili opozícia a koaličné hnutie Sme rodina a spoločnou obštrukciou dosiahli, že Žilinka nemusel odpovedať, pretože výbory neboli uznášaniaschopné.

Neprekvapí, že postoj Sme rodina reprezentoval poslanec Peter Pčolinský – brat človeka, ktorý je dnes na slobode hlavne vďaka tomu, že Žilinka zneužil sporný paragraf 363, aby znemožnil preukázanie Pčolinského viny či neviny v riadnom súdnom procese.

Žilinka napokon aj tak zostal v parlamente až tri hodiny a ani na jednu sekundu nenechal nikoho na pochybách, že bude najbližších šesť rokov pokračovať vo svojich doterajších harabinovských manieroch. O súdnosti a odhodlaní generálneho prokurátora postačujúco vypovedala jedna z jeho odpovedí, že paragraf 363 je dnes potrebný viac ako kedykoľvek predtým a že ak pred svojím zvolením hovoril pravý opak, tak ste ho len zle pochopili.

Prítomných poslancov tým dostal do varu, až sa predbiehali, ktorý z nich by ho chcel viac odvolať. Žiaľ, tieto preteky všetci prehrali.

3. Vážení poslanci, pozor na Hatrákovú

Prípadné odvolanie Maroša Žilinku z postu generálneho prokurátora by bolo skvelou správou pre spravodlivosť na Slovensku, je však veľmi nepravdepodobné. Poslanci jednoducho spravili chybu, ktorá sa nedá len tak ľahko odčiniť.

Namiesto toho, aby teraz lamentovali, mohli by si dávať lepší pozor, koho a kam zvolia nabudúce. A to hneď pri voľbe detskej ombudsmanky o dva týždne.

Jasnou favoritkou na tento post je poslankyňa OĽaNO Katarína Hatráková. Už doteraz sa zviditeľnila ako človek, ktorý nerozlišuje medzi obeťou a násilníkom v rodine, ako obhajkyňa straníckeho kolegu, viacnásobne podozrivého zo sexuálneho obťažovania, a ako tá, čo hlasuje s fašistami.

Práve jej nesmierna ambícia zabetónovať sa na roky v úrade detskej ombudsmanky však prinútila niektorých ľudí ozvať sa s príbehmi jej nekompetentnosti, necitlivosti a zvrátenosti, ktoré s ňou zažili na vlastnej koži, keď ešte nemala výplatu v parlamente, ale pracovala ako terapeutka.

Na Hatrákovej vizitku sa preto dá teraz pripísať, že vo svojej praxi neraz šokujúco podceňovala násilie v rodine, pričom je jedno, či bolo páchané na matke alebo na deťoch.

Hatráková v minulosti aj dnes reagovala na tieto obvinenia tvrdením, že sú to útoky ľudí, ktorí jej závidia, že je v parlamente. Táto jej obrana je však v tejto chvíli už neaktuálna: totiž tí ľudia, čo si s ňou zažili svoje, by boli možno radšej, keby zostala v parlamente hoci aj do smrti, len aby sa nedostala do blízkosti žiadnych detí. Snáď si hrozbu Hatrákovej uvedomia aj poslanci OĽaNO skôr, než urobia ešte väčšiu chybu ako v prípade voľby Žilinku.

Jednou vetou:

4. Na Slovensku pribudlo 14 643 ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu, celkovo ich urobili 31 595, pribudlo 20 úmrtí, v nemocniciach je 1663 pacientov s covidom.

5. Pracovníci kritickej infraštruktúry a ústavní činitelia môžu počas pandémie pracovať aj v prípade, ak sú pozitívni na covid-19, podmienkou je, aby nemali klinické príznaky, uvádza sa v manuáli úradu verejného zdravotníctva.

6. Slovensko si objednalo celkovo 600-tisíc dávok vakcíny od Novavaxu, dodať by ju mali koncom februára, vakcína patrí do dvojdávkovej schémy, objednané množstvo je pre 300-tisíc ľudí.

7. Prokurátor Juraj Chylo nepochybil pri návrhu na vzatie vyšetrovateľov NAKA do väzby, povedal prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic v septembri upozorňoval, že Chylo uvádzal vo svojich stanoviskách nepravdivé informácie.

8. Obvineným v daňovej kauze Danielovi Čechovi či Michalovi Suchobovi zaistili majetok, ktorý mali písaný na seba, exšéf finančnej správy František Imrecze stihol predať miliónovú vilu, prokuratúra tvrdí, že časť peňazí odovzdal štátu. (aktuality)

9. Úrad inšpekčnej služby zastavil trestné stíhanie v súvislosti s incidentom v rómskej osade v Krompachoch, v apríli 2020 tam vraj podľa Únie Rómov na Slovensku policajt napadol päť detí.

10. Koaličná rada sa v pondelok nedohodla na riešení rastu cien energií, vyplýva to z vyjadrení predsedov klubov OĽaNO Michala Šipoša a SaS Anny Zemanovej.

Zaujímavé články:

Rok po Žilinkovej voľbe si teraz viacerí, ktorí sa zaňho postavili, možno aj búchajú hlavu o stenu a považujú svoje rozhodnutie za chybu a hrubé podcenenie niektorých signálov. Hatráková ešte vo funkcii nie je. Ešte stále je čas rozhodovať sa nie podľa slepej straníckej lojality. 

Jana Shemesh o voľbe detskej ombudsmanky (dennikn.sk)

Citát:

Posledné slovo Braňa Bezáka:

Fotky z demonštrácie Smeru, Hlasu a SNS pred Prezidentským palácom vyzerali zásluhou dobre zvoleného priestoru impozantne.

Ak by organizátori pravdivo hovorili, že s nimi skandovalo plné námestie, stačilo by to na označenie demonštrácie za úspešnú.

Podpredseda Blaha však považoval za potrebné napísať, že „tam podľa skromných odhadov bolo 5- až 10-tisíc ľudí“. Už veľký rozptyl toho odhadu vyvolával podozrenie.

Náš fotograf Tomáš Benedikovič si dal tú prácu a spočítal ľudí na fotke zachytávajúcej protest. Vyšlo mu, že aj po započítaní ľudí, ktorí sa na fotku nezmestili, bola horná hranica 1200 účastníkov.

Podpredseda Smeru teda klame, aj keď nemusí, a do budúcnosti treba zobrať do úvahy, že jeho vyjadrenia sa s realitou kryjú tak na 12 percent.