Principiálne sa staviame za afganské ženy, ony zatiaľ hladujú

Kým svet a médiá riešili a riešia, či bude alebo nebude vojna medzi Ruskom a Ukrajinou, nebolo veľa času a priestoru venovať sa obrovskej humanitárnej kríze v Afganistane spôsobenej návratom Talibanu a následným zmrazením takmer všetkej zahraničnej pomoci, vládnych účtov v zahraničí a sankciami. V Afganistane je drsná zima, krajinu postihli nevídané suchá, 95 percent Afgancov a Afganiek nemá dostatok jedla a podľa odhadov humanitárnych organizácií túto zimu nemusí prežiť milión detí.

Ľudia sú zúfalí, peniaze na jedlo zháňajú predajom už aj najnutnejších potrieb z domácnosti, objavujú sa prípady, keď ponúkajú za peniaze vlastnú obličku. Ženy zostali bez platenej práce, lebo Taliban ich chce mať doma, ale starostlivosť o rodinu vrátane zabezpečenia jedla a kúrenia zostáva hlavne na ich pleciach.

Rastie tlak na to, aby sa zmrazené afganské zdroje uvoľnili, zjemnili sankcie, OSN prosí donorov o päť miliárd dolárov, čo je najvyššia požadovaná suma pomoci pre jednu krajinu v dejinách organizácie. Lenže to znamená, že k peniazom by sa dostal Taliban, a to by mohlo signalizovať, že Západ ho de facto legitimizuje a netrestá ho za evidentné porušovanie ľudských práv, hlavne práv žien. A ako si pamätníci spomínajú, ochrana práv žien a dievčat bola jedným z odôvodnení spojeneckej misie v Afganistane s cieľom poraziť Taliban.

Navyše dať Talibanu peniaze vôbec nezaručí, že ich použije na boj proti chudobe, nerovnosti, nevzdelanosti, na pozdvihnutie infraštruktúry, zdravotníctva či modernizáciu krajiny. Zároveň to ďalším krutým režimom potvrdí, že je výhodné urobiť z utrpenia vlastnej populácie nástroj na vydieranie medzinárodného spoločenstva.

To, čo pre svetových lídrov vyzerá ako morálna a strategická dilema, ktorej rozlúsknutie sa stále odkladá, pre Afgancov a Afganky znamená každodenný zápas o holé prežitie.

Čo už je len feministické na živorení

Osobitne