Olympiáda ako remeň
Nie je to po prvý raz, čo sa olympiáda koná v diktatúre, ale táto je ešte temnejšia ako v roku 1936 v nacistickom Nemecku.
V Pekingu, kde sa začína zimná olympiáda, síce nezvykne snežiť, ale Petra Vlhová nemusí mať obavy o kvalitu snehu, lebo čínsky režim to zariadi. Ako povedal bývalý prezident Medzinárodnej lyžiarskej federácie Gian Franco Kasper už v roku 2019, „v diktatúre ide všetko ľahšie“.
Naša lyžiarska hviezda si však bude musieť dávať pozor na jazyk. Peking športovcov úradne varoval, že za vetu, ktorou by „porušili čínske zákony a predpisy“, budú náležite potrestaní.
Rob Koehler, riaditeľ svetovej organizácie Global Athlete na podporu športovcov, sa urputne snažil zaistiť olympionikom v Pekingu právo na slobodu prejavu, ale nepochodil. V ich vlastnom záujme im napokon odporučil, aby si prípadnú potrebu kritizovať Čínu za porušovanie ľudských práv nechali až na chvíľu, keď sa vrátia domov.
Olympiáda teda prebehne hladko, všetci budú hovoriť iba o športe, divákmi bude len 11-tisíc vopred vybraných Číňanov, ktorí pre omikron nebudú ani nahlas povzbudzovať, aby nešírili vírus. Aj zahraničných novinárov bude v Pekingu len hŕstka, drvivá väčšina bude komentovať výkony športovcov z domova.
Bude to olympiáda priečiaca sa všetkým ideálom, pre ktoré sa po zániku antickej tradície koncom 19. storočia obnovila. Čínsky režim zdokonalil kontrolu nad svojimi obyvateľmi na úroveň, aká bola nepredstaviteľná dokonca aj v bývalom komunistickom impériu na čele so Sovietskym zväzom. A v krutosti sa mu začína vyrovnávať, o čom svedčia koncentračné tábory pre Ujgurov a násilná prevýchova tibetských detí.
Bude to olympiáda oveľa temnejšia než tá v roku 1936, ktorú usporiadalo nacistické Nemecko.
