Natália Žáková
Množstvo ľudí vedie k bývaniu v rodinnom dome záhrada a možnosť tráviť čas vonku. Najmä v posledných rokoch však mnohé domy predovšetkým v radových výstavbách či v satelitoch vznikajú na veľmi malých pozemkoch, a tak na samotnú záhradu nezostáva veľa miesta. Často ide o plochu okolo 100 m², teda v mnohých prípadoch menšiu ako zastavaná plocha domu.
So záhradnou architektkou Janou Bielikovou a dvojicou záhradných architektov z Atelieru Flera Ferdinandom Lefflerom a Zuzanou Korpášovou sme hovorili o tom, čo nepodceniť pri zakladaní malej záhrady, akým chybám sa pri jej riešení vyhnúť aj ako si na nej vytvoriť súkromie.
1. Ujasnite si predstavy
„Nevýhodou malej záhrady je, samozrejme, menšia plocha a s ňou spojené obmedzené možnosti. V takejto záhrade môže byť problematické zrealizovať väčší bazén, mať pobytový trávnik napríklad na bedminton, alebo ovocný sad,“ hovorí Ferdinand Leffler z Atelieru Flera.
Na začiatku budovania malej záhrady je preto obzvlášť dôležité zadefinovať si, čo človek od záhrady očakáva a čo mu dokáže vzhľadom na rozmery a podmienky pozemku ponúknuť. „Vo väčšej záhrade si možno poviete, že týchto 100 m² vyriešite o pár rokov a zatiaľ tam necháte divokú lúku. Tu je to však váš jediný priestor,“ vraví Jana Bieliková.
Veľkou chybou je podľa nej práve to, že pozemok ľudia dlho ponechávajú v stave, ako ho kúpili, najčastejšie v podobe oplotenia a trávnika, a k záhrade, pre ktorú si dom kupovali, si nakoniec vzťah budujú len ťažko. „Takáto plocha vám nemá čo ponúknuť a vy potom nemáte dôvod tráviť v nej čas. Záhrada si vás má podmaniť, má vás inšpirovať a pobyt v nej napĺňať, máte sa na ňu tešiť pred každým príchodom domov,“ vysvetľuje záhradná architektka. S návrhom a následným zakladaním záhrady preto podľa nej treba začať čo najskôr a počítať s tým treba aj v rámci rozpočtu na stavbu či kúpu domu.
Ak sa však rozhodnete záhradu riešiť sami, odporúča, aby ste v rámci prípravnej fázy nič neunáhlili. „Prechádzajte sa po pozemku, zastavujte sa na rôznych miestach, pozorujte, zapisujte si dojmy, vnímajte okná susedov, východ a západ slnka – snažte sa naplno si uvedomiť všetky negatíva, ale aj pozitíva. Buďte vonku v rôznych úsekoch dňa aspoň pár minút, doslova sa celej plochy ‚nadýchajte‘,” dodáva architektka s tým, že pozornosť treba venovať aj samotnej pôde a jej kvalite.
Zuzana Korpášová z Atelieru Flera zdôrazňuje, že v prípade malej záhrady je dôležité nielen definovanie prvkov, ale aj ich dobré rozmiestnenie, aby sa priestor využil čo najlepšie. Vytváranie konceptu záhrady podľa nej v mnohom pripomína zariaďovanie obývačky. „Veci na seba musia nadväzovať, byť funkčné a zároveň pohodlné.“ V menšom priestore môže byť dobrým riešením aj spájanie viacerých funkcií do jedného prvku. Súčasťou lavice na sedenie tak môže byť úložný priestor, kam sa môžu schovať napríklad vonkajšie vankúše.
2. Namiesto betónu drevo alebo popínavé rastliny
Medzi najväčšie obmedzenia malej záhrady zaraďuje záhradná architektka Jana Bieliková aj nedostatok súkromia. „Je to trochu paradox, pretože od ľudí počúvam, že chceli bývať v dome, pretože v byte nemali pokoj, všade bol hluk a susedia im ‚nedali spávať‘. Keď však stojím na ich novom pozemku a pozerám sa do obývačky susedov, pocit súkromia nemám ani omylom,” hovorí.
Práve to vedie mnohých ľudí k rýchlemu budovaniu betónových plotov, ktoré sa stali určitým symbolom rodinných domov v radových výstavbách či satelitoch.
„Ploty sú častým kameňom úrazu. Keď zatvorím oči, predstavujem si drevený plot, pokojne aj v modernom štýle, skombinovaný so živým plotom. Na inom mieste zase vidím drevenú zástenu pred klasickým pletivom, pletivo potiahnuté popínavou rastlinou alebo elegantný živý plot z tisu či hraba. Potom oči otvorím a zbadám zväčša uniformnú betónovú stenu tiahnucu sa cez všetky pozemky,“ hovorí Bieliková. V praxi sa už stretla aj s dvojitým múrom, keď si každý zo susedov dal vybudovať vlastný plot, lebo o ňom mal inú predstavu.
Ak už betónový plot na pozemku je, možno ho práve použitím prvkov, ako sú drevené zásteny, vŕbové dielce, popínavé rastliny alebo mix kríkov a trvaliek „rozbiť“ a súčasne zjemniť.
Častým problémom býva aj nedostatok súkromia na terase. Aj tu považuje Zuzana Korpášová za vhodné a zároveň rýchle riešenie drevený paraván, ktorý môže porásť popínavá rastlina. Ďalšou možnosťou sú stromy. „Ak sú na záhrade nejaké rozrastené, je to veľké plus, ak nie, treba počítať s tým, že pár rokov potrvá, kým tie novovysadené vyrastú natoľko, aby odclonili, čo majú.“
3. Nepodceňte terasu, môže byť vaším druhým domovom
Práve terasa patrí podľa záhradných architektov k podceňovaným častiam nielen malých záhrad. Pre mnoho ľudí je totiž pobyt v záhrade najmä o čase strávenom na terase, či už pri oddychu s knihou, stolovaní, grilovačke, ale aj pri práci, preto by mala byť dostatočne veľká.
„Ideálne je napojiť terasu rovno na vstup do domu a vytvoriť tak predĺženie miestnosti v rovnakej úrovni, ako je podlaha interiéru. Ak chcete v rámci terasy umiestniť stolové sedenie pre šesť až osem ľudí, počítajte s plochou 3 × 4 m,“ radí Zuzana Korpášová.
Jana Bieliková zdôrazňuje, že pri riešení terasy je dobré navrhnúť ju tak, aby sa dala v prípade potreby modifikovať, napríklad investovať do stola, ktorý sa v prípade návštevy zväčší. Aj tu však treba myslieť na to, aby sa do priestoru stôl dobre vošiel aj po roztiahnutí, na čo sa neraz nemyslí.
Pri výbere materiálov, z ktorých terasu vybudujete, netreba hneď podľa odborníčky vytvárať ďalšiu betónovú časť, ktorá len prispeje k tomu, že záhrada bude počas leta rozhorúčená. Možno ju vybudovať z dreva, no dobrým riešením môže byť aj nasucho uložený kameň s nízkymi pôdopokryvnými trvalkami v jeho škárach.
Báť sa, naopak, nemusíte ani malej terasy, na ktorej si vystačíte s dvomi kreslami a malým stolíkom na šálku kávy, ak viete, že vám takéto riešenie bude vyhovovať a ušetrenú plochu v záhrade radšej využijete na ohnisko, vodný prvok alebo ďalší zeleninový záhon.
4. Deti sa zahrajú aj bez trávnika
Záhradní architekti sa zhodujú, že trávnatá plocha sa v súčasných, najmä tých menších záhradách preceňuje. Motiváciou pre vybudovanie trávnika, ktorý tvorí takmer celú nezastavanú plochu pozemku, je vo väčšine prípadov vytvorenie priestoru na detskú hru.
Ferdinand Leffler zdôrazňuje, že hoci trávnik môže mať v záhrade svoje opodstatnenie, nie je pre detské hry nevyhnutný. „Niekedy stačí pieskovisko, skrýša v zeleni, drobný drevený domček či vaňa s pumpou na vodu,“ hovorí.
Jana Bieliková vyzdvihuje premyslené riešenia, ktoré počítajú s tým, že deti odrastú a umožňujú dať veciam novú funkciu, prípadne združujú viacero funkcií súčasne. Pieskovisko sa môže časom premeniť na zeleninový alebo okrasný záhon, konštrukcia s detskou preliezkou môže slúžiť na domáce posilňovanie aj ako sušiak na prádlo.
Deťom navyše v záhrade nemusia slúžiť len vyslovene detské prvky. Typickým príkladom je už spomínaný vodný prvok – nemusí teda ísť o rozmerný bazén alebo biotopové jazierko, ktoré zároveň predstavuje aj veľkú vstupnú investíciu. Voda navyše priláka vtáctvo a hmyz, ktoré môžete s deťmi pozorovať, zvuk vody zároveň čiastočne eliminuje zvuky z okolitých pozemkov. Veľký efekt môže mať v zime pre deti aj kŕmidlo, kde budú vtákom dopĺňať potravu.
5. Stromy majú miesto aj v malej záhrade
Aby človeka záhrada lákala a rád v nej trávil čas, je dôležité, aby v nej našiel nielen priestor na oddych v podobe sedenia či hojdacej siete, ale aj aby bola premenlivá. V každej záhrade by sa mali nachádzať tri základné pásma – stromy, kríky a trvalkové pásmo. Práve stromy však na menšej ploche ľudia vynechávajú, pretože majú pocit, že v nej nemajú miesto, čo záhradní architekti vnímajú ako jednu z veľkých chýb. Nemusí pritom ísť len o majestátne duby, buky či lipy.
„Stromy určite patria aj do malých záhrad. Sú v nich veľmi dôležité nielen na vytvorenie súkromia, ale aj tieňa. Do malej záhrady môžete zvoliť jeden väčší dominantný strom, napríklad javor či čerešňu, ale aj tri až päť menších alebo viackmenných stromov, napríklad muchovník Lamarckov či javor ohnivý,“ hovorí Ferdinand Leffler.
Jana Bieliková do menších záhrad odporúča aj jarabinu, jabloň, okrasnú čerešňu, koelreutériu, hloh či ambrovník. „Ak budete dreviny pestovať vo forme viackmeňov, ktorých olistenie začína vo výške meter a viac, získate pod nimi skvelý priestor na etáž trvaliek. Ak navyše vyberiete druhy so zaujímavou kôrou, budú atraktívne aj počas zimy.“
Z kríkov odporúča napríklad pajazmín, kalinu, orgován, figovník, mišpuľu, budleju alebo hortenziu, vždy s ohľadom na podmienky konkrétnej záhrady.
K častým chybám, ktoré sú v prípade malých záhrad ešte citeľnejšie, patria impulzívne nákupy rastlín, ktoré sú pekné v čase kúpy. V nejednej záhrade sa tak stane, že väčšina kvitne v podobnom čase, a tak v nej premenlivosť nakoniec chýba. Jana Bieliková odporúča najskôr si zistiť možnosti a až potom začať s nákupmi. „Radšej vždy kúpte menej druhov a z každého druhu viac kusov. Opakovanie v záhone pôsobí harmonicky a príjemne, nevznikne tak chaotická zmes rastlín. Uprednostňujte druhy, ktoré dlho kvitnú a tie, ktoré sú atraktívne aj dlhý čas po odkvitnutí.“
Zuzana Korpášová z Atelieru Flera zdôrazňuje aj úlohu cibuľovín, ktoré majú počas jarných mesiacov na záhrade veľký efekt. „Cibuľoviny ‚osviežia‘ záhradu hneď na jar, kým sa prebudia trvalky.“
6. Úžitková záhrada môže byť hneď pri dome
Záhradní architekti si všímajú, že čoraz viac ľudí túži dopestovať si ovocie a zeleninu vo vlastnej záhrade. Aj v tej s menšou výmerou si nájdu svoje miesto vyvýšené záhony, kde môžete pestovať paradajky, papriky, uhorky či koreňovú zeleninu. „Väčšina druhov zbožňuje slnko, preto vyvýšené záhony neumiestňujte do tieňa medzi budovy ani priamo pod vysoký plot, kde vôbec nedopadajú slnečné lúče,“ hovorí Jana Bieliková. Aj kríky drobného ovocia, ako sú ríbezle, egreše či zemolez a drobné jahody, ocenia dostatok slnka.
Podľa Zuzany Korpášovej sa vôbec netreba báť umiestniť vyvýšené záhony bližšie k terase. „Ak chcete pestovať bylinky, je dobré mať kvetináče priamo na terase, aby ste to z kuchyne nemali príliš ďaleko,“ hovorí. Čoraz obľúbenejším riešením je aj kombinovanie úžitkových rastlín s kvitnúcimi trvalkami.
Svoje miesto si v menšej záhrade nájde aj kompostér, vhodné je umiestniť ho tak, aby nebol hneď na očiach. Ak sa rozhodnete pre plastové riešenie, môžete ho zamaskovať dreveným predelom alebo výsadbou.
7. Nezahlťte ju vecami a pomôžte si farbami
Aj menšia záhrada môže pôsobiť opticky väčšia, podobne ako v prípade malých bytov je dôležité nezariadiť ju množstvom nesúrodých prvkov. „Ľudia záhradu bez premýšľania zahltia kopou rôznorodých vecí, ktoré spolu nesúvisia a hlavne zaberú veľa miesta – od mobiliáru po mini kôlničky na náradie – takže sa hneď zdá preplnená a malá,“ opisuje Ferdinand Leffler.
Z priestoru výrazným spôsobom uberajú aj veľké prvky, ktoré sú umiestnené tak, že priestoru dominujú. Zuzana Korpášová preto odporúča dobre si premyslieť, kam umiestnite taký výrazný prvok, akým je napríklad trampolína.
Jednoduchým trikom, ako záhradu pocitovo zväčšiť, je použiť v nej rastliny, ktoré sa nachádzajú v jej okolí – záhrada tak bude pôsobiť, že s ním splýva. Ďalším je napríklad vytvorenie cestičiek a drobných zákutí vo výsadbách.
Záhradná architektka Jana Bieliková dopĺňa, že k optickému zväčšeniu záhrady môže prispieť aj vhodná farebnosť. Postačí vyvarovať sa tmavých farieb a vyberať druhy so svetlými pastelovými kvetmi a striebristé odtiene listov. Pri výbere rastlín zároveň preferuje skôr tie, ktoré pôsobia vzdušne. „V prípade malých záhrad preto takmer vôbec nepoužívam ihličnany a celkovo s nimi pracujem v záhradách len veľmi opatrne,“ hovorí.
Vyhnúť sa odporúča aj príliš vysokým plotom, ktoré záhradu ešte viac uzatvárajú. Práca s výškou však môže byť v priestore záhrady žiaduca. Svoje miesto si v nej nachádzajú väčšie nádoby s rastlinami aj rôzne vertikálne systémy. „Keď zverejním na svojich sociálnych sieťach nejaké fotky ‚pred‘ a ‚po‘, často sa stretávam s komentármi, že záhrada zrazu pôsobí veľkorysejšie ako pred úpravami,“ opisuje Jana Bieliková. Inou možnosťou je práca so zrkadlami alebo odrazmi na vodnej hladine.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
