Rusku sa krivdí, Rusko neútočí. Ochota Slovákov veriť propagande rastie aj vďaka Facebooku

Keď 59-ročná predavačka Jana dostala otázku, čo si myslí o Rusku, ako prvé jej napadlo, že je to blízka krajina. Rusi podľa nej nikdy Slovákom neublížili, práve naopak.

„Čo sa týka napríklad vojny – tie zásluhy Rusku zobrali a pridali to Amerike. Rusko v podstate nám nikdy neublížilo, vždy nám len pomáhalo,“ povedala.

Obdivovateľom Ruska je aj 64-ročný dôchodca Peter. Imponuje mu, ako ukazuje svoju nepoddajnosť voči Západu.

„Rusko je bohatý štát. Oni si nedajú niekým kafrať, aby im napríklad Amerika rozkazovala. Sú samostatní, neboja sa nikoho. Amerika zabudla na to, že Rusko vyhralo vojnu,“ vysvetlil.

A do tretice: 38-točná učiteľka Helena. Prvé, čo si predstaví, keď počuje o Rusku, je skrytý potenciál. Keby Rusi chceli, vraj by dokázali aj ekonomicky ovládnuť svetové trhy.

„Oni stále sú v takej vyčkávacej pozícii, že keby niekto im chcel šliapnuť na otlak, tak až vtedy by sa ukázala ich sila,“ dodala učiteľka.

Nereálne predstavy o Rusku?

Jana, Peter a Helena nie sú pravé mená respondentov, ich profesie a vek sedia. Všetci traja sa minulý rok zúčastnili kvalitatívneho prieskumu, takzvanej focusovej skupiny, pre think-tank Globsec. Cieľom bolo bližšie zmapovať postoje Slovákov na Rusko.

Aj tento výskum podľa analytičky Kataríny Klingovej ukázal, že časť Slovákov si vytvára pohľad na Rusko podľa propagandy, ktorá nemusí zodpovedať realite.

„Z mnohých výrokov pozorujeme, že títo ľudia nemajú reálnu predstavu o tom, aká je životná úroveň obyčajných ľudí v Rusku. Neuvedomujú si ani veľkú mieru porušovania ľudských práv v Rusku či podvratné aktivity Kremľa v širšom regióne,“ hovorí.

Fico: Národ nevymeníte

O vzťahu Slovákov k Rusku sa teraz hovorí veľa a zachytil ho aj posledný prieskum agentúry Focus pre televíziu Markíza. Rozruch vzbudilo zistenie, že 44 percent Slovákov viní z napätia na rusko-ukrajinských hraniciach USA a NATO, a nie aktivity ruského prezidenta Vladimira Putina.

Výsledky prieskumu zaujali aj viacerých politikov. Prezidentka Zuzana Čaputová pripomenula, že Rusko zhromaždilo pri hraniciach s Ukrajinou viac než 100-tisíc vojakov, zatiaľ čo štáty NATO majú v oblasti len niekoľko tisíc vojakov. Príčiny toho, že to skoro polovica Slovákov vidí opačne, pričítala propagande.

„Slovenská republika je masívnym objektom propagandy a voči tomuto musíme takisto podniknúť efektívne kroky,“ povedala prezidentka.

Iných politikov, naopak, výsledky potešili. Predseda Smeru Robert Fico odkázal prezidentke, aby sa zmierila s tým, že Slováci vidia svet inak než ona.

„Pani prezidentka, národ je nevymeniteľný. Národ nemôžete zmeniť, aby každý počúval vaše americké reči a americké záujmy,“ povedal Fico.

Proruskejší sú len Bulhari

Analytici a sociológovia hovoria, že ich výsledky tohto prieskumu neprekvapili. Na tieto trendy v slovenskej spoločnosti opakovane poukazovali aj vo svojich štúdiách.

„Slovensko konzistentne vykazuje najvyššiu mieru proruských postojov medzi krajinami strednej a východnej Európy. Jedine Bulharsko je na tom podobne,“ poznamenal bývalý analytik Globsecu Daniel Milo, ktorý dnes pôsobí na ministerstve vnútra.

Napríklad v roku 2020 uverejnil Globsec prieskum, ktorý z pohľadu prozápadných politikov dopadol ešte horšie než ten posledný, hoci ešte nevyvolal taký rozruch. Až 56 percent Slovákov súhlasilo s vetou, že „NATO provokuje Rusko budovaním vojenských základní“.

Na porovnanie: V Česku s týmto názorom súhlasilo 38 percent opýtaných, v Maďarsku 33 percent a v tradične protiruskom Poľsku iba 23 percent.

Väčšina Slovákov si podľa tohto prieskumu osvojila základné posolstvo prokremeľskej propagandy, ktoré šíria dezinformačné weby i časť politikov: Rusko sa len bráni, agresorom je vždy Západ.

„Zdá sa, že tieto nálady dobre poznajú aj viacerí politici. Preto aj sledujeme tie súčasné tance okolo obrannej dohody s USA a ponuky NATO posilniť našu obranu predsunutou prítomnosťou,“ dodal Milo.

Video: Piliere kremeľskej propagandy
Autori: Vladimír Šnídl, Martina Koník

Tri príčiny rusofilstva

Aké sú príčiny tohto proruského nastavenia slovenskej spoločnosti?

Analytici, s ktorými sme sa rozprávali, rozoznávajú tri faktory. Prvým je romantický pohľad na Rusko a mýty o všeslovanskej vzájomnosti, ktoré sa tiahnu už od 19. storočia. S odkazom na štúrovcov sa o nich učili a naďalej učia generácie žiakov na hodinách slovenčiny.

„Pozitívne vnímanie Ruska ako slovanskej krajiny, romantická idea, že naše krajiny sú slovanskými bratmi, vznikla v 19. storočí s Ľudovítom Štúrom a jeho dielom Slovanstvo a svet budúcnosti,“ hovorí analytička Klingová.

Ako ďalší faktor uvádzajú štyridsať rokov komunistického režimu, ktorý posilňoval družbu s Moskvou, dobovou terminológiou povedané „so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“.

Tretím faktorom je nedávny rozmach dezinformačných médií. Na nich sa šíria posolstvá, ktoré vyhovujú Kremľu. Niektoré z nich ako Hlavné správy či Zem a Vek udržiavali aj preukázateľné kontakty so zástupcami ruského štátu.

Tieto posolstvá zároveň preberá aj celá skupina politikov, napríklad zo Smeru, SNS, z ĽSNS či Republiky. Pred svojím publikom pravidelne „súťažia“, kto z nich sa viac zastane Ruska a odsúdi počínanie USA či NATO.

„Dezinformátori a politici, ktorí si z odporu k USA a z proruských postojov spravili hlavnú agendu, sa často skrývajú za reči o slovanskej vzájomnosti. Zabúdajú na to, že aj Ukrajinci alebo Poliaci sú tiež Slovania a tí by im rýchlo vysvetlili, ako to u nich fungovalo s tou vzájomnosťou a ruským dubiskom,“ poznamenal Milo.

Dráždi hlavne Amerika

V tomto článku sme si položili dve otázky, ktoré s touto témou priamo súvisia.

Po prvé: V akej miere ovplyvňujú proruské postoje Slovákov zahraničnú politiku štátu?

Po druhé: Ako sa vyvíjajú proruské či protizápadné nálady v čase?

Začnime vplyvom na zahraničnú politiku. Na reálnych krokoch slovenských vlád sa proruské nálady obyvateľov doteraz príliš neprejavovali. Po roku 1998 všetky vlády v programe i reálnej politike rozvíjali nielen partnerstvo s NATO, ale aj s Amerikou.

Napríklad Robert Fico sa v médiách síce pravidelne zastával Ruska, ale vlády Smeru zároveň navyšovali počty vojakov v Afganistane, prijímali väzňov z Guantánama a podpisovali s americkou vládou strategické nákupy vrtuľníkov a stíhačiek.

V roku 2014 umožnil Fico, v protiklade s ruskými záujmami, reverzný tok plynu na Ukrajinu. O tento krok ho vtedy telefonicky žiadal aj vtedajší americký viceprezident a dnešný prezident Joe Biden.

Analytici a sociológovia upozorňujú v tejto súvislosti na podstatnú vec, ktorú berú do úvahy aj slovenskí politici. Podpora členstva v NATO na Slovensku zostáva stabilná, dokonca mierne stúpa.

Kým v roku 2017 sa v prieskumoch Globsecu vyjadrilo 43 percent za zachovanie členstva v NATO, v roku 2021 bol ich podiel už 63 percent.

Ako sa dá tento paradox vysvetliť?

Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že Slováci nie sú vyložene proti NATO, ale sú špecificky proti Spojeným štátom americkým.

„To, čo dlhodobo vidíme v prieskumoch, je silný antiamerikanizmus,“ hovorí sociológ Slosiarik.

Ako to bolo za Mečiara

Prejdime k druhej otázke: ako sa menia proruské sentimenty Slovákov v čase?

Začnime 90. rokmi. Bývalý premiér Vladimír Mečiar v roku 1995 vyslovil známu vetu, ktorá zadefinovala vtedajšiu zahraničnú politiku: Ak nás nechcú na Západe, obrátime sa na Východ.

Slovensko o dva roky neskôr, na rozdiel od svojich susedov, nedostalo pozvánku do Severoatlantickej aliancie.

„Štýl vládnutia Mečiarových vlád, zmarené referendum o členstve v NATO a o priamej voľbe prezidenta, ale i aprílové dohody s Ruskom z roku 1997 spôsobili, že šance Slovenska naďalej zostali „nulové“, ba dokonca ešte väčšmi poklesli,“ napísal v dobovej publikácii Inštitútu pre verejné otázky politológ Alexander Duleba.

Ako to bolo s proruským naladením Slovákov za Mečiara?

Jedny z mála výskumov robil v tom čase Inštitút pre verejné otázky (IVO). V roku 1997 položil respondentom otázku, či podporujú vojenské a politické spojenectvo s Ruskom.

Za takúto cestu sa vyslovilo vyslovilo iba 17 percent opýtaných. Absolútna väčšina respondentov spojenectvo s Ruskom odmietla.

Podobné postoje sa ukázali aj pri otázke, koho Slováci vidia ako vhodného politického, vojenského či obchodného partnera. Orientácia na Rusko mala menšiu podporu než orientácia na USA, nehovoriac o krajinách EÚ.

Rusko sympatické, ale z diaľky

Sociologička Zora Bútorová z IVO hovorí, že na týchto výsledkoch sa odrazila vtedajšia všeobecná mobilizácia proti Mečiarovi, s ktorou bola spojená aj túžba po zmene zahraničnej politiky.

„Súčasťou tejto mobilizácie bola snaha priviesť krajinu do Európskej únie a NATO. Na veľkú časť verejnosti vtedy vplýval fakt, že Slovensko v tomto úsilí zaostáva za svojimi susedmi,“ hovorí sociologička.

Zároveň upozorňuje na ďalší podstatný rozmer, ktorý sa prejavil aj v neskorších prieskumoch. Aj keď mnoho Slovákov sympatizuje s Ruskom, netúžia po tom, aby sa Slovensko stalo súčasťou ruského sveta.

„Viac Slovákov sa cíti ako súčasť Západu než ako súčasť Východu. Hoci úplne najväčšie percento vidí Slovensko niekde v strede,“ dodáva.

Sociologička Denníku N poslala historický prieskum agentúry Focus z októbra 1993, teda z prvého roka existencie Slovenska. Až 65 percent opýtaných vtedy podporilo myšlienku, aby sa Slovensko stalo „politickým mostom medzi Západom a Východom“.

Na porovnanie prieskum Globsecu z roku 2019: Necelých 25 percent by chcelo byť súčasťou Západu, 10 percent súčasťou Východu a 46 percent polovica medzi Východom a Západom.

Útoky na Juhosláviu a Irak

Ako sa nálady medzi Slovákmi vyvíjali ďalej?

Významnou udalosťou boli letecké útoky na Juhosláviu v roku 1999. Hoci prvá Dzurindova vláda umožnila prelety lietadiel NATO, väčšina Slovákov bola proti tejto kampani.

V apríli 1999 sa na túto tému pýtali v prieskume sociológovia z IVO. Iba 28 percent opýtaných Slovákov označilo nálety NATO za správne. Za nesprávne ich označili skoro dve tretiny respondentov.

Ďalším medzníkom bola o štyri roky neskôr invázia do Iraku, ktorá zhoršila reputáciu USA nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete.

Postoje ľudí k americkej politike od roku 2004 monitoroval medzinárodný projekt Transatlantic Trends, ktorý na Slovensku zastrešovali bývalý diplomat Pavol Demeš a sociologička Oľga Gyárfášová.

Americkú politiku v tom čase podporovala len polovica Slovákov. Skokový nárast sympatii síce nastal po roku 2008 a zvolení amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa profiloval ako mierotvorca, tento nárast však bol len dočasný.

„Slovenská verejnosť má vo všeobecnosti menej priaznivé názory na Spojené štáty a ich medzinárodnú politiku, ako je priemer iných európskych krajín,“ konštatovali autori v roku 2013.

To bolo tesne pred nástupom prokremeľských webov a tesne pred tým, ako významnú úlohu pri ovplyvňovaní verejnej mienky začať hrať Facebook. Už v tom období boli pritom zreteľné nielen antipatie Slovákov k USA, ale tiež nadpriemerný obdiv k Rusku.

„Slovensko sa líši nadpriemerne pozitívnymi postojmi k Rusku – jeho líderstvo by schvaľovalo 39 percent a priaznivý postoj ku krajine má 58 percent opýtaných, čo je najviac zo všetkých skúmaných krajín,“ zhrnula tlačová správa Transatlantic Trends z roku 2013.

Rozbeh prokremeľských síl

Prišiel rok 2014, keď Ruská federácia anektovala Krym, rozpútala konflikt na východe Ukrajiny a zároveň začala šíriť propagandu aj v krajinách, ako je Slovensko. Tento záver oficiálne potvrdilo v júni 2016 aj ministerstvo vnútra, ktoré v tom čase viedol politik Smeru Robert Kaliňák.

„Slovensko sa tak ako ostatné štáty v strednej a vo východnej Európe stalo predmetom informačného pôsobenia vplyvových štruktúr Ruskej federácie,“ napísalo vtedy ministerstvo.

V Česku a na Slovensku už v tom čase pôsobili desiatky webov, ktoré presviedčali čitateľov, že Západ a nie Rusko môže za konflikt na Ukrajine. K tomuto ekosystému sa začali pridávať politici, ktorí si budovali svoje vlastné komunity fanúšikov na sociálnych sieťach.

Napríklad za rok 2021 sa najpopulárnejšími politikmi na Facebooku stali poslanec Smeru Ľuboš Blaha a politici hnutia Republika Milan Uhrík a Milan Mazurek.

Všetkých troch spája to, že nekriticky obhajujú záujmy Kremľa a vyjadrujú pochopenie či priam lojalitu smerom k prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Sympatický Putin

Aj dostupné prieskumy ukazujú, že éra sociálnych sietí ešte viac zvýšila podhubie pre pôsobenie kremeľskej propagandy.

Dlhodobo napríklad rastie osobná popularita prezidenta Vladimira Putina medzi Slovákmi. V roku 2017 mu sympatie prejavovalo 41 percent opýtaných, v roku 2020 už 55 percent.

Naopak: čoraz menší počet Slovákov považuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu: v roku 2019 ho tak vnímalo 26 percent opýtaných, v roku 2020 to bolo 20 percent.

„Za pokles alebo nárast týchto preferencií môžu aj sociálne médiá, na ktorých pôsobí rozsiahla dezinformačná sieť, ktorej súčasťou sú aj prokremeľskí politickí predstavitelia,“ hovorí analytička Klingová z Globsecu.

Zlé farmafirmy? Len tie západné

Do takto nastavených pomerov navyše zasiahla v roku 2020 pandémia, ktorá mohla protizápadné postoje ešte viac prehĺbiť. Tak to aspoň odhaduje analytik Daniel Milo.

„Pandémia covidu bola spojená s takzvanou infodémiou. Naratívy dezinformačných webov sa počas nej dostali medzi širokú populáciu,“ hovorí.

Ako tieto dve veci, teda pandémia a vnímanie medzinárodnej politiky, spolu súvisia?

Medzi konzumentmi dezinformácií sa ujala napríklad predstava, že za pandémiu môžu farmaceutické firmy, ale výlučne len tie západné. Ich symbolom sa stal americký Pfizer, pričom už mediálne zaniklo, že vývoj vakcíny Pfizeru prebiehal v Európe (v konzorciu s nemeckou firmou BionTech).

Možné súvislosti ukázal aj najnovší výskum českých psychológov. Respondentov sa pýtali na očkovanie, ako aj na to, či sa cítia ako súčasť Východu alebo Západu. Z výsledkov vyplynulo, že vyššia zaočkovanosť, o dvadsať percentných bodov, bola medzi prozápadne zmýšľajúcimi ľuďmi.

„Veľká časť Slovákov, ktorá odmieta očkovania a spochybňuje existenciu covidu, zároveň vystupuje proti NATO alebo obrannej dohode DCA. Tieto naratívy na seba nadväzujú,“ dodáva Milo.